znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 22/02-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   augusta   2002 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a   zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya   prerokoval   sťažnosť   J.   Š.,   bytom   K., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J. F., K., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 605/91, a takto

r o z h o d o l :

Právo   J.   Š.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 605/91   p o r u š e n é   b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2002 doručená sťažnosť J. Š., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J. F., K., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom v Trenčíne (ďalej len „okresný súd“ alebo „účastník“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 605/91.

Navrhovateľ tvrdí, že i keď v konaní vystupuje ako žalovaný, má záujem, aby vec bola   právoplatne   rozhodnutá,   a   tým   bol   odstránený   stav   právnej   neistoty,   v ktorom   sa nachádza.   Tvrdí,   že   vo   veci   v podstate   nebolo   konané   od   uznesenia   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 17 Co 66/96 z 28. augusta 1996.

Ústavný   súd   7.   marca   2002   prijal   sťažnosť   navrhovateľa   na   ďalšie   konanie uznesením č. k. III. ÚS 22/02-8.

Ústavný súd   je viazaný návrhom,   a preto skúmal iba to,   či   došlo   ku   zbytočným prieťahom   v konaní   okresného   súdu.   Nezaoberal   sa   otázkou,   či   sa   zbytočné   prieťahy vyskytli aj v konaní odvolacieho súdu.

Ústavný súd neskúmal, či v konaní okresného súdu došlo k prieťahom pred 17. marcom 1993, keď vznikol ústavný súd. Zohľadnil však celkovú dobu konania vrátane doby pred jeho vznikom.

Na výzvu ústavného súdu navrhovateľ aj účastník súhlasili s upustením od ústneho pojednávania.   Ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   výzvu   ústavného   súdu   vyjadrila   k   sťažnosti podaním   doručeným   ústavnému   súdu   25.   marca   2002.   Uviedla   v ňom   stručný   prehľad konania vedeného pod sp. zn. 10 C 605/91, ktorého dĺžku odôvodnila skutkovou a právnou zložitosťou veci, správaním účastníkov, a to zvlášť navrhovateľa, ako aj nedostatočným personálnym stavom sudcov na okresnom súde v rokoch 1997 – 2000, čo viedlo ku stavu, že na jedného sudcu pripadlo viac ako 1000 nerozhodnutých vecí.

Ústavný súd na základe spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 605/91 zistil skutkový stav a následne dospel k ďalej uvedeným právnym záverom.

K zbytočným prieťahom v konaní došlo nečinnosťou súdu od 12. novembra 1996 do 23. januára 1998 (14 mesiacov) a od 22. januára 1999 do 3. mája 2000 (15 mesiacov).

V konaní teda došlo k zbytočným prieťahom, ktoré zapríčinil okresný súd, trvajúcim najmenej 29 mesiacov. Dobu od 16. júna 1994 do 26. apríla 1995, keď znalec vypracúval znalecký posudok, síce treba považovať za neprimerane dlhú, ale súd počas nej robil iné úkony, a preto ju ústavný súd nepovažuje za zbytočný prieťah v konaní.

Okrem uvedených dôb konal okresný súd plynule a jeho úkony nemožno označiť za také, od vykonania ktorých nebolo možné očakávať, že prispejú k rozhodnutiu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu pri hodnotení, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadňuje najmä tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka súdneho konania a postup súdu napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 70/98.

Skutkovou   a právnou   zložitosťou   veci   nemožno   odôvodniť   mnohomesačnú nečinnosť   súdu,   zvlášť keď   po   nej   nasledujú   jednoduché   úkony   nevyžadujúce   zvláštnu prípravu.   K celkovej   dĺžke   konania   prispel   v nezanedbateľnej   miere   aj   navrhovateľ,   ale uvedenú nečinnosť okresného súdu trvajúcu 29 mesiacov treba pričítať len účastníkovi. Preťaženosť sudcov nie je možné zohľadniť ako dôvod ospravedlňujúci voči občanovi ináč zbytočné prieťahy v konaní o jeho veci.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne   konanie,   nezbavuje   štát   zodpovednosti   za   prieťahy   v súdnom   konaní   (z   nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 40/97). Námietka nedostatočného počtu sudcov rovnako ako námietka veľkého množstva nevybavených a nerozhodnutých vecí nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2002