SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 219/2021-6 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Robera Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského o oznámení zaujatosti sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Jany Laššákovej v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Vavráčom, Horná 106/51, Banská Bystrica, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 143/2021 takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Laššáková n i e j e v y l ú č e n á z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 143/2021.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sudkyňa ústavného súdu 28. januára 2021 oznámila svoju zaujatosť v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa z dôvodu, že s primátorkou mesta sa osobne pozná viac ako 20 rokov, tyká si s ňou a v minulosti sa pravidelne stretávali na rôznych spoločenských, ale aj súkromných akciách. Po menovaní do funkcie sudkyne ústavného súdu už neprichádzala s primátorkou mesta do kontaktu tak ako v minulosti. Sudkyňa ústavného súdu sa subjektívne necíti zaujatá.
2. Podľa čl. IV bodu 1 písm. c) rozvrhu práce ústavného súdu o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.
II.
3. Podľa § 49 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvod vylúčenia sudcu ústavného súdu spočívajúci v pochybnostiach o nezaujatosti podľa § 49 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde nadväzuje na požiadavku nestrannosti súdneho rozhodovania tak, ako je okrem iného definovaná aj v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len,,ESĽP“). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, keďže nestrannosť sudcu má význam pre dôveru verejnosti v súdnictvo (Olujić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57). Pri rozhodovaní o tom, či je daný dôvod na obavy, že sudca nie je nestranný, je dôležité hľadisko namietateľa, no nie je rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne (Thorgeir Thorgeirson proti Islandu, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP z 25. 6. 1992, bod 51). Pri objektívnom teste sú dôležitými kritériami dôvera verejnosti v rozhodovanie (II. ÚS 36/2012).
4. Pri teste subjektívnych okolností sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu alebo jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto opakom môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo alebo neznášanlivosť. Pri teste objektívnych okolností je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie sa zaujatosti, teda či sú dané okolnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcu (Daktaras proti Litve, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32).
5. Z vyjadrenia sudkyne ústavného súdu vyplýva, že sa (i) dlhodobo pozná s primátorkou sťažovateľa, (ii) v minulosti sa stretávali na spoločenských a súkromných akciách a (iii) po menovaní do funkcie sudkyne ústavného súdu už neprichádzali do kontaktu tak ako v minulosti.
6. Z hľadiska subjektívneho niet pochýb o nezaujatosti sudkyne ústavného súdu. Sudkyňa ústavného súdu nemá priamy vzťah k sťažovateľovi, ktorým je mesto, ale má vzťah k primátorke mesta, ktorý prekračoval rámec bežnej osobnej známosti, čo vyplýva nielen z toho, že vzájomné poznanie trvá pomerne dlhú dobu, ale aj z toho, že sudkyňa ústavného súdu sa s primátorkou stretávala nielen na spoločenských, ale aj na súkromných stretnutiach. Nejde o priamy vzťah sťažovateľa k ústavnej sudkyni, pričom i vzťah primátorky sťažovateľa k ústavnej sudkyni je teraz určený tým, že sa vôbec nestretávajú. Takýto stav u tretej nezaujatej osoby nemôže viesť k pochybnostiam o nezaujatosti sudkyne ústavného súdu. Podľa § 49 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde nemožno mať pochybnosti o nezaujatosti sudkyne ústavného súdu, a preto nie je vylúčená z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2021
Robert Šorl
predseda senátu