znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 219/2011-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť B. A., V., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody I., zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   K.,   Advokátska   kancelária,   K.,   vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Východ v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-6/BOK-V-2008   a konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ-40/BOK-V-2007,   ako   aj   postupom   Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri vybavovaní jeho žiadostí a podnetov a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. A. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára 2010 doručená sťažnosť B. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   odboru   Východ   (ďalej   len   „Prezídium Policajného zboru“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-6/BOK-V-2008 a konaní vedenom pod ČVS: PPZ-40/BOK-V-2007, ako aj postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad špeciálnej prokuratúry“) pri vybavovaní jeho žiadostí a podnetov.

Uznesením   ČVS:   PPZ-21/BOK-2006   z 13.   apríla   2006   bol   sťažovateľ   obvinený zo spáchania zločinu vraždy podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 140/1961 Zb.“), založenia, zosnovania   a podporovania   zločineckej   skupiny   podľa   §   296   zákona   č.   300/2005   Z.   z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a zločinu úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 3 písm. b) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona.

Následne uznesením ČVS: PPZ 18/BOK-V-2006 z 20. februára 2007 bol sťažovateľ obvinený zo zločinu vraždy podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. b) vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.  

Uznesením   ČVS:   PPZ-21/BOK-V-2006   z 13.   marca   2007   boli   obe   trestné   veci spojené do spoločného konania, následne uznesením z 13. decembra 2007 bol skutok vraždy poškodeného   Š.   vylúčený   na   samostatné   konanie.   V súčasnosti   je   táto   trestná   vec sťažovateľa vedená pod ČVS: PPZ-40/BOK-V-2007.

Z konania vedeného pod ČVS: 21/BOK-V-2006 bola uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 6v 93/06-843 zo 7. februára 2008 vylúčená na samostatné konanie   vec   vraždy   poškodeného   M.   Š.,   ktorá   je v súčasnosti   vedená   pod ČVS:   PPZ-6/BOK-V-2008.

Vo   vzťahu   ku   konaniu   vedenému   pod   ČVS:   PPZ-40/BOK-V-2007   sťažovateľ uviedol, že konanie bolo od začiatku poznačené prieťahmi v konaní, a to najmä zo strany dozorujúceho   prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry.   Sťažovateľ   v   tejto   súvislosti uviedol, že «napr. o mojej sťažnosti proti vznesenému obvineniu za vraždu pošk. Š. zo dňa 13.4.2006   rozhodol   prokurátor   uznesením   zo   dňa   11.10.2006  ,   t.j.   6   mesiacov  ,   proti sťažnosti   o   vznesení   obvinenia   za vraždu   pošk.   K.   z   20.2.2007   rozhodol   prokurátor uznesením z 9.8.2007, t.j. bezmála 6 mesiacov) ako aj preto, lebo vo veci vraždy pošk. K. sa vyšetrovanie v podstate ani nekonalo, som dňa 18.5.2008 podal žiadosť v zmysle § 210 Tr. por. (vec K.) prokurátorovi ÚŠP GP SR.

Správou o preskúmaní postupu policajta sp.zn. VII/2 6v 5/08-21 zo dňa 9.10.2008 (t.j. 5 mesiacov od doručenia mojej žiadosti) ma prokurátor ÚŠP GP SR uvedomil, že moje námietky sú neopodstatnené a nedochádza ku prieťahom.... Dňa 17.10.2008 som podal žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora ÚŠP GP SR adresovanú priamo Špeciálnemu prokurátorovi.

Správou   o   preskúmaní   postupu   prokurátora   sp.   zn.   VII/2   6v   5/08-28   zo   dňa 20.11.2008 som bol vyrozumený, že Špeciálny prokurátor nemá výhrady k obsahu mnou napadnutej správy prokurátora zo dňa 9.10.2008. Prokurátor ÚŠP GP SR údajne nemohol moju žiadosť vybaviť skôr vzhľadom na zaťaženosť v iných trestných veciach, vrátane účasti aj na hlavných pojednávaniach vedených proti mne na Špeciálnom súde v Pezinku. S   takouto   argumentáciou   Špeciálneho   prokurátora   rozhodne   nesúhlasím,   pretože zákon nepozná   rozdiel medzi   trestnými konaniami v   tom zmysle,   že ten-ktorý   skutok je prednejší, navyše právna kvalifikácia všetkých skutkov je totožná. Skutočnosť, že prokurátor má iné pojednávania, je irelevantná a možno ju považovať za iný závažný dôvod, pre ktorý nie je možné vec v prípravnom konaní ukončiť (napr. nález ÚSSR zo dňa 23.10.2007 sp.zn. I.ÚS 115/07)

Zhodný   právny   názor   vyplýva   aj   z   rozhodnutia   NS   SR   Rč.   24/1999.   Pri   mojom výsluchu dňa 27.10.2008 som opäť požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa (prvý a jediný výsluch od vylúčenia veci 13.12.2007).

Správou   o   preskúmaní   postupu   vyšetrovateľa   sp.   zn.   VII/2   6v   5/08-32   zo   dňa 1.12.2008 prokurátor moje námietky v podstate akceptoval.

Dňa   29.12.2008   a   26.1.2009   som   opäť   podal   žiadosť   v   zmysle   §   210   Tr.   por.. Niekoľko mesiacov sa nič neudialo. Dňa 2.7.2009 som podal opakovaný podnet adresovaný priamo Špeciálnemu prokurátorovi na preskúmanie postupu prokurátora ÚŠP GP SR. Dňa 1.7.2009 som odoslal sťažnosť Verejnému ochrancovi práv, aby preskúmal postup ÚŠP GP SR. Správou   o   preskúmaní   postupu   vyšetrovateľa   sp.   zn.   VV/2   6v   5/08-60   zo   dňa 22.10.2009 ma prokurátor ÚŠP GP SR ubezpečil, že nie je v záujme vyšetrovacích orgánov zámerne predlžovať vyšetrovanie.

Podotýkam,   že táto správa prokurátora ÚŠP GP SR z 22.10.2009 je odpoveďou na moje žiadosti z 29.12.2008 a 26.1.2009, teda prokurátor skúmal postup vyšetrovateľa 10, resp. 9 mesiacov a dospel k tomu, že v konaní nezistil prieťahy. Neobstojí ani argument, že vyšetrovateľ v priebehu roka 2009 vykonal väčšie množstvo vyšetrovacích úkonov, pretože mnou zvolení obhajcovia neboli v roku 2009 vyrozumení o žiadnom úkone.

Správou   o   preskúmaní   postupu   prokurátora   sp.   zn.   VII/2   6v   5/08-62   zo   dňa 28.10.2009 ma Špeciálny prokurátor vyrozumel (odpoveď na žiadosť z 1.7.2009, bezmála 4 mesiace), prieťahy v postupe prokurátora ÚŠP GP SR nie sú účelové ani subjektívne zavinené, ale že boli spôsobené plnením naliehavejších pracovných úloh (10 mesiacov ?) a nadmerným   zaťažením   prokurátorov.   Ďalej   ma   špeciálny   prokurátor   ubezpečil,   že „odteraz“ bude trestným konaniam vedeným proti mne venovaná osobitná pozornosť.».

Vo vzťahu ku konaniu vedenému pod ČVS: PPZ-6/BOK-V-2008 sťažovateľ namieta prieťahy v konaní a nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní v čase po vylúčení veci na   samostatné   konanie   uznesením   prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   č.   k. VII/2 6v 93/06-843 zo 7. februára 2008. K priebehu konania sťažovateľ uviedol:

«Dňa   20.5.2008   som   podal   žiadosť   v   zmysle   §   210   Tr.   por.   adresovanú prokurátorovi ÚŠP GP SR. Správou o preskúmaní postupu policajta sp. zn. VII/2 6v 86/08- 13 zo dňa 8.7.2008 ma prokurátor ÚŠP GP SR vyrozumel, že v postupe vyšetrovateľa neboli zistené prieťahy a že do konca mesiaca júl 2008 bude vo veci vydané meritórne rozhodnutie Samozrejme   že   do   konca   mesiaca   júl   2008   nebolo   vydané   žiadne   meritórne rozhodnutie vo veci.

Až začiatkom mesiaca február 2009 mi bolo doručené uznesenie prokurátora ÚŠP GP SR sp. zn. VII/2 6v 86/08-18 zo dňa 19.11.2008, ktorým prokurátor podľa § 215, ods. 1, písm. c) Tr. por zastavil stíhanie všetkých obvinených. Spolu v jeden deň mi bolo zároveň doručené   uznesenie   toho   istého   prokurátora   ÚŠP   GP   SR   sp.   zn.   VII/2   6v   86/08-27 z 15.1.2009,   ktorým   podľa   §   190   ods.   l   Tr.   por.   zrušil   predošlé   uznesenie (tzv. autoremedúra).

Žiadosťou   zo   dňa   8.2.2009   adresovanej   Špeciálnemu   prokurátorovi   som   žiadal o preskúmanie   postupu   prokurátora   ÚŠP   GP   SR,   pretože   od   7.2.2008   (vylúčenie   veci) do 8.2.2009 sa vo veci v podstate neudialo nič.

Správou   o   preskúmaní   postupu   prokurátora   sp.   zn.   VII/2   6v   86/08-34   zo   dňa 6.3.2009   ma   Špeciálny   prokurátor   okrem   iného   („autoremedúra“   nie   je   predmetom ústavnej   sťažnosti)   vyrozumel   o   tom,   že   v   predmetnom   trestnom   konaní   sa   nezistili neodôvodnené prieťahy.

Keďže sa ďalších 5 mesiacov neudialo v podstate nič (výsluch M. Č. dňa 2.4.2009 nemožno   považovať   za   dôkaz   prispievajúci   k   ukončeniu   veci,   od   roku   2006   bol   totiž vypočutý a konfrontovaný minimálne 10-krát ak nie viac), dňa 3.8.2009 som opäť podal žiadosť podľa § 210 Tr. por. adresovanú prokurátorovi ÚŠP GP SR. Prokurátor ÚŠP GP SR ma upovedomením zo dňa 21.10.2009 (2 mesiace a 18 dní od podania žiadosti) sp. zn. VII/2 6v 86/08-45 vyrozumel, že môj podnet preskúma. Do dnešného dňa mi žiadna Správa o preskúmaní postupu vyšetrovateľa nebola doručená.».

Podľa názoru sťažovateľa sa vyšetrovatelia prestali označenými trestnými vecami zaoberať   po   podaní   obžaloby   na   jeho   osobu   v inej   trestnej   veci,   pričom   toto   obdobie sťažovateľ vymedzil „od roku 2008 mesiaca február“.

Poukazuje tiež na skutočnosť, že sám k prieťahom v konaní ničím neprispel, keďže výsluchy   ani   konfrontácie   neodmieta   a úkonom   trestného   stíhania   sa   nevyhýba,   keďže od 24. augusta 2006 je nepretržite väzobne stíhaný a od 14. novembra 2008 sa nachádza vo výkone trestu.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález: „1.   Základné právo B.   A.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   Úradom   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   a   Prezídiom   policajného   zboru   Úradu   boja   proti organizovanej kriminalite Odboru Východ v konaní vedenom sp. zn. ČVS:PPZ-6/BOK-V- 2008 porušené bolo.

2. Základné právo B. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Úradom špeciálnej prokuratúry a Prezídiom policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite Odboru Východ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:PPZ-40/BOK-V-2007 porušené bolo.

3. Sťažovateľovi B. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000 €, ktoré mu je Úrad špeciálnej prokuratúry vyplatiť vo výške 2.000 € a Prezídium policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite Odbor Východ je povinný vyplatiť 2.000 €, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

4.   Úrad   špeciálnej   prokuratúry   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   B.   A.   trovy právneho   zastúpenia   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   J.   S.   do   30   dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   má   každý   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.

Podstatou sťažnosti sú namietané zbytočné prieťahy v postupe Prezídia Policajného zboru v označených trestných veciach sťažovateľa a v postupe Úradu špeciálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetov a žiadostí sťažovateľa.

Z obsahu sťažnosti, pripojených príloh, ako aj z obsahu vyžiadaných trestných spisov ČVS: PPZ-40/BOK-V-2007 a ČVS: PPZ-6/BOK-V-2008 vyplýva, že sťažovateľ v oboch ním označených konania v sťažnosťou namietanom období (od februára 2008) opakovane podal žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).

Rovnako tak sťažovateľ viackrát podal podnet na preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pričom na základe týchto podnetov   sťažovateľa   postup   dozorujúceho   prokurátora   preskúmal   špeciálny   prokurátor a o svojich   zisteniach   informoval   sťažovateľa   (naposledy   listom   č.   VII/2   Gv   5/08-62 z 28. októbra 2009).

Skutočnosť,   že   sťažovateľ   využil   svoje   procesné   právo   a   požiadal   dozorujúceho prokurátora podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu policajta z hľadiska tvrdených zbytočných prieťahov v trestnom konaní, ako aj skutočnosť, že podal podnet na preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora podľa § 31 zákona o prokuratúre, však ešte neznamená, že pred podaním ústavnej sťažnosti vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje a na ktorých použitie bol oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre sa za nadriadeného prokurátora na účely vybavenia   podnetu   rozumie   vo   vzťahu   k prokurátorovi   Úradu   špeciálnej   prokuratúry špeciálny   prokurátor,   a vo   vzťahu   k špeciálnemu   prokurátorovi   Generálny   prokurátor Slovenskej republiky.

Podľa   §   6   ods.   1   písm.   a)   a   b)   zákona   o   prokuratúre   je   nadriadený   prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok nápravy – opakovaný podnet (podľa § 34 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol   domáhať preskúmania   zákonnosti   postupu   špeciálneho   prokurátora   v   predmetnej veci,   pokiaľ   napriek   tomu,   že   žiadal   o   preskúmanie   postupu   policajta   a   o odstránenie prieťahov v trestnom konaní, neboli zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry prijaté efektívne a   účinné   opatrenia   na   zjednanie   nápravy   aj   napriek   oprávneniam   vyplývajúcim   jej z Trestného   poriadku.   Rovnako   tak   sa   týmto   účinným   prostriedkom   mohol   sťažovateľ domáhať   odstránenia   ním   tvrdených   prieťahov   v činnosti   Úradu   špeciálnej   prokuratúry pri vybavovaní jeho žiadostí podľa § 210 Trestného poriadku. Uvedený právny prostriedok umožňoval   a   stále   umožňuje   sťažovateľovi   dosiahnuť   účinnú   nápravu   vzhľadom na právomoc   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny prokurátor“) záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci, ak by na základe opakovaného podnetu   sťažovateľa   dospel   k záveru, že postup Úradu špeciálnej prokuratúry bol v rozpore so zákonom (m. m. III. ÚS 261/05).

Tvrdenie   sťažovateľa   obsiahnuté   v jeho   sťažnosti,   že „postup   špeciálneho prokurátora   nie   je   oprávnený   preskúmať   ani   Generálny   prokurátor   SR“, nemá v súvislostiach   danej   veci   právnu   relevanciu,   keďže   podľa   §   55d   ods.   2   zákona o prokuratúre   špeciálny   prokurátor   za   výkon   svojej   funkcie   zodpovedá   generálnemu prokurátorovi. Vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry generálny prokurátor   nie   je   oprávnený   uložiť   špeciálnemu   prokurátorovi   ani   prokurátorovi   Úradu špeciálnej   prokuratúry   pokyn,   aby   sa   nezačalo   trestné   stíhanie,   nevznieslo   obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo   trestné   stíhanie,   nepodala   obžaloba   alebo   riadny   alebo   mimoriadny   opravný prostriedok   v neprospech   obvineného, vykonať úkony za špeciálneho prokurátora   alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.   Z uvedeného   je   zrejmé,   že   do   okruhu   zákonom   taxatívne   vymedzených obmedzení   právomocí   generálneho   prokurátora   voči   špeciálnemu   prokurátorovi   nepatrí možnosť   prijať   účinné   opatrenia   na   odstránenie   prieťahov   v trestnom   konaní,   resp. v postupe Úradu špeciálnej prokuratúry a špeciálneho prokurátora pri vybavovaní podnetov sťažovateľa.

Ústavný súd už opakovane judikoval, že sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných   práv   zbytočnými   prieťahmi   zo   strany   orgánov   činných   v   trestnom   konaní v prípravnom   konaní   (pred   podaním   obžaloby,   príp.   po   vrátení   veci   na   došetrenie),   je povinný   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   využiť   všetky   dostupné   a   účinné prostriedky   nápravy,   teda   žiadosť   o   preskúmanie   postupu   policajta   a   o   odstránenie prieťahov vo vyšetrovaní (podľa § 210 Trestného poriadku), ako aj prostriedky podľa § 31 až   §   36   zákona   o   prokuratúre,   ak   dozorujúci   prokurátor   nevykoná   efektívne   a   účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku (napr. III. ÚS 365/04).

Sťažovateľ – zastúpený advokátom – v sťažnosti nepreukázal a ani z predložených trestných   spisov   nevyplýva   skutočnosť,   že   by   podal   opakovaný   podnet   v   zmysle   §   34 zákona o prokuratúre. V časti sťažnosti týkajúcej sa trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-40/BOK-V-2007 sťažovateľ síce uvádza, že „dňa 2.7.2009 som podal opakovaný podnet adresovaný priamo Špeciálnemu prokurátorovi na preskúmanie postupu prokurátora ÚŠP GP SR“, avšak z obsahu príloh sťažnosti, z logickej a časovej nadväznosti sťažovateľových podaní   ako   aj   zo   skutočnosti,   že   uvedené   podanie   bolo   adresované   špeciálnemu prokurátorovi, je zrejmé, že v danom prípade nešlo o opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre, ale o v poradí ďalší podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre.

Keďže   sťažovateľ   nevyčerpal   všetky   dostupné   účinné   prostriedky   nápravy   podľa zákona   o prokuratúre,   ale obrátil   sa   priamo   na   ústavný   súd,   bola   jeho   sťažnosť   pri   jej predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   odmietnutá pre neprípustnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (m. m. I ÚS 361/09, III. ÚS 96/08).

Odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v prebiehajúcich trestných konaniach, avšak iba za predpokladu splnenia všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane preukázania, že sťažovateľ účinne využil iné právne prostriedky na ochranu svojich práv.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   pre   neprípustnosť,   ústavný   súd   sa   nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.   Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2011