znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 219/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na spravodlivé súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 9 Cb 156/06 z 30. novembra 2007 a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Cob 29/2008 zo 16. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2009 doručená sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   F.,   B.,   pre namietané   porušenie   jej základného   práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a rozsudkom   Okresného   súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 Cb 156/06 z 30. novembra 2007 a postupom   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 8 Cob 29/2008 zo 16. apríla 2008.

V sťažnosti sa okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ sa žalobou zo dňa 29. 06. 2006, ktorá bola doručená Okresnému súdu Považská Bystrica 03. 07. 2006, domáhal proti žalovanému - spoločnosti R., a. s. zaplatenia pohľadávky.   Sťažovateľ   nadobudol   pohľadávku   odplatným   postúpením   od spoločnosti H. a. s. - v konkurze. Súd vo veci vedenej pod sp. zn. 9Cb/156/06 rozhodol tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný preukázal listinným dokumentom jednostranné započítanie čiastky, ktorá bola predmetom žalobného návrhu. Ďalej   uviedol   na   podporu   svojho   rozhodnutia,   že   pohľadávka   skutočne   existovala no procesné ju bolo možné jednostranným úkonom dlžníka - žalovaného započítať proti veriteľovi – H., a. s. (neskoršie v konkurze) aj napriek tomu, že na veriteľa bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu (sám žalovaný bol jedným z navrhovateľov) a bol ustanovený predbežný správca v období, keď malo dôjsť k započítaniu. Započítanie malo nastať ku dňu 04. 07. 2002. Podľa zistení súdu šlo o jednostranný úkon závislí výlučne od vôle dlžníka - spoločnosti R., a. s., ktorého prejav bol písomne obsiahnutý v liste adresovanom veriteľovi - spoločnosti H., a. s. List mal byť doručený veriteľovi na adresu jeho odštepného závodu H., a. s., T. OZ, dňa 10. 07. 2002. Veriteľ - vtom čase H. a. s., B. bol vo vyrovnaní (zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní),   ktoré následne prešlo do konkurzného konania. Prvostupňový súd mal údajne za preukázané,   že konaním dlžníka došlo k usporiadaniu záväzku pred vyhlásením konkurzu jednostranným zápočtom s veriteľom - H. a. s. a preto žalobný návrh zamietol.

Proti vydanému rozsudku sťažovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie. Vychádzajúc z rozsudku vo veci samej, vykonaných dôkazov, predložených dôkazných listín a návrhov na dokazovanie,   právne   sťažovateľ   mal   zato,   že   rozhodnutie   prvostupňového   súdu je nesprávne a predčasné s poukazom na riešenie viacerých kľúčových otázok, najmä:

-   či   žalovaná   pohľadávka   odporcu   bola   spôsobilá   na   postúpenie   v   prospech sťažovateľa;

- aký bol režim a priebeh vyrovnania a následného konkurzného konania;

- bola tu možnosť jednostranného zápočtu po ustanovení predbežného správcu pred vyhlásením konkurzu;

-   či došlo   k jednostrannému   zápočtu   pohľadávok   (v rozhodnom   časovom období udajne bola podaná poštovou zásielkou listina jednostranného zápočtu, spracovaná 04. 07. 2002, vedúcou odd. dlžníka, podaná mala byť údajne 08. 07. 2002 a doručená dňa 10. 07. 2002);

- či strany mali vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie. Listiny   predložené   prvostupňovému   súdu   zo   strany   dlžníka   -   R.,   a.   s.,   P., nepreukazovali doručenie oznámenia o jednostrannom zápočte veriteľovi, hoci na platnosť zápočtu je potrebné doručenie takéhoto oznámenia, resp. listiny o jednostrannom zápočte veriteľovi. Veriteľ následne vykoná akt zápočtu účtovné vo svojom účtovníctve a oznámi písomne dlžníkovi, že zápočet bol vykonaný a tento vo svojom účtovníctve na účtoch č. 400 vykoná   zmenu. Opísaný   postup   je   zákonný   v   zmysle   daňových   predpisov   a   ust.   §   359 Obch. Z. a nasl., vrátane ust. § 529 odst. 2. Obč. Z., uvedené ust., uvádzame z dôvodu, že odporca počas celého konania namietal legitimáciu žalobcu a snažil sa vykonať zápočet voči   žalobcovi   po   postúpení   pohľadávky   z   pôvodného   vlastníka   –   H., a. s.,   T.   OZ. Z uvádzaného dôvodu preto sťažovateľ žiadali súd aby prikázal žalovanému predložil zo svojho účtovníctva dokumentáciu o zápočte, súvahu a výsledovku (sú to zákonné doklady o hospodárení spoločnosti a evidujú sa v obeh. reg. príslušného súdu) platnú pre dané obdobie.   Nestalo   sa   tak   hoci   žalovaného   súd   zaviazal   k   tomuto   úkonu.   Z dôvodu preukázania   tvrdení   sťažovateľa,   tj.   v   zmysle   vyjadrenia   správcu   konkurznej   podstaty, že listina o jednostrannom zápočte nebola H. a. s., B. - v konkurze doručená, sťažovateľ žiadali vypočuť správcu konkurznej podstaty. Súd však tento dôkaz nevykonal.

Sťažovateľ podložil svoju právnu argumentáciu právoplatnými rozsudkami KS BA

-2Cob/66/2007   a   OS   BA   III   -   sp.   zn.   26Cb/107/2006.   Rozsudky   dokumentovali   legálne riešenie veci jednostranného zápočtu dlžníka. Nemožnosť takého zápočtu, ako uskutočnil dlžník H., a. s., bola práve v týchto rozsudkoch dokumentovaná (zápočet bol vykonaný proti spoločnosti   v   konkurze).   V   súdnom   konaní   sa   sťažovateľ   pokúšal   vysvetliť   súdu (či už podaniami ako i vyjadreniami počas dokazovania), že zápočet dlžníka nebol vykonaný zákonným   spôsobom,   pretože   ak   bol   pôvodný   vlastník   pohľadávky   v   konkurze,   zápočet nebolo možné vykonať. Rovnako tak nebolo možné vykonať zápočet počas vyrovnacieho konania a v čase, ked 1 bol ustanovený predbežný správca.

Všeobecné súdy pri rozhodovacej činnosti pochybili, najmä:

- nevysporiadali sa pri hodnotení dôkazov v zmysle podaného návrhu s tvrdeniami sťažovateľa a ním predloženými dôkazmi, nevypočuli svedkov, ktorých sťažovateľ navrhoval na   preukázanie   tvrdených   skutočností   (osobitne   správcu   konkurznej   podstaty,   vedúcu oddelenia   p.   Ing.   L.   D.,   ktorá   mala   údajne   spracovať   návrh   jednostranného   zápočtu žalovaného),   nezabezpečili   dôkazné   listiny   (osobitne   súvahu   a   výsledovku   z rozhodného časového obdobia spoločnosti R., a. s. - potvrdenú správcom dane);

-   súdy   sa   nepridržiavali   vlastnej   úvahy   pri   hodnotení   vykonávaných   dôkazov, čím došlo v konaní k vadám v zmysle ust. § 205 odst. 2 písm. c) a f), O. s. p., v platnom znení. Odôvodnenia   v   napadnutých   rozsudkoch   sú   nepresvedčivé   a   pôsobia   arbitrárne. Súdy sa   dôsledne   pri   koncipovaní   rozsudkov   neriadili   ust.   §   157   ods.   2   O.   s.   p. Sťažovateľovi doposiaľ nie je nám známe z akých dôvodov a na základe akých dôkazov súd dospel k záveru, že pohľadávka bola so žalovaným usporiadaná jednostranným zápočtom pred   vyhlásením   konkurzu   na   vtedajšieho   veriteľa   tj.   H.   a.   s.,   B.   -   v konkurze.   Pokiaľ by skutočne bola pravda, že došlo k platnému jednostrannému zápočtu zo strany žalovaného ešte pred predajom pohľadávky súčasnému veriteľovi, nebol by túto pohľadávku správca konkurznej   podstaty   ako   i   predbežný   správca   u   úpadcu   viedol ako   neusporiadanú čiže v súvahe a výsledovke ako aktíva proti spoločnosti R., a. s. a nebola by súčasťou aktív konkurznej podstaty (aktíva schvaľuje po súpise a dokumentácii konkurzný súd).

Súdy sa upriamili len na obranu spoločnosti R., a. s. spočívajúcu v preukazovaní doručovania listiny - jednostranného zápočtu. To však samo o sebe neznamenalo, že došlo k vykonaniu   zápočtu   zákonným   spôsobom   vyvolávajúcim   právne   účinky.   Dôveryhodným a z pohľadu   danej kauzy jediným   dôkazom   potvrdzujúcim vykonanie zápočtu   je analýza účtovníctva spoločnosti R., a. s. Súdy však takýto, aj keď sťažovateľom navrhnutý dôkaz, nevykonali.

Navyše dokazovanie vo veci poštového doručenia jednostranného zápočtu vykazuje mnohé   nedostatky   a   neumožňuje   súdu   vyvodiť   nepochybné   právne   závery.   Tvrdenia spoločnosti R., a. s., ako aj potvrdenie pošty o podaní zásielky nepreukazujú, aká listina v tomto   časovom   období   bola   zaslaná   spoločnosti   H.,   a.   s.   Na súpiske   podanej   pošty (potvrdená pre inkriminovaný deň podania) nachádzajúcej sa u spoločnosti R., a. s. nebola zásielka obsahujúca listinu o jednostrannom zápočte zdokumentovaná a zapísaná. Zásielka nebola adresovaná správcovi konkurznej podstaty a spoločnosti H., a. s., B.

Z toto vyplýva záver, že listinná zásielka o jednostrannom zápočte nikdy nebola doručená spoločnosťou R., a. s., tak ako to vyžaduje zákon (ust. § 529 odst. 2. Obč. Z., a ust. § 14 odst. 1, písm. i/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní), a preto nemohlo ísť o započítanie pohľadávky, ako to ustálil prvostupňový súd a následne aj odvolací súd. K ďalším rozhodným skutkovým okolnostiam prípadu uvádzame:

a) Veriteľ v prvom rade (T., spol. s r. o. B.) podal návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 05. 10. 2001 na majetok dlžníka tj. H. a. s., B.

b) Dlžník tj. H. a. s., B. sa k veci vyjadril listom zo dňa 22. 07. 2002 a navrhol súdu, že dňom 01. 07. 2002 aby súd povolil vyrovnanie. KS Ba vyrovnanie uznesením dňa 22. 07. 2002 pod č. k. 4Kv/2/02 o návrhu na vyrovnanie zastavil.

c) Následne spol. R. a. s., svoj návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka H. a. s., B., zobral späť. Súd voči veriteľovi R. a. s., konanie o vyhlásenie konkurzu zastavil.

d) Súd ustanovil po doručení návrhu na vyhlásenie konkurzu a vyjadrení dlžníka predbežného správcu. JUDr. J. B.

e) Po zistení úpadku súd uznesením dňa 30. 07. 2002 vyhlásil konkurz na spoločnosť H. a. s. B. a ustanovil správu a dvoch osobitných správcov.

f) Konkurzné konanie nebolo ukončené. Tieto skutočnosti sú rozhodné pre vyvodenie správnych právnych záverov o plynutí lehôt   konkurzného   konania   a   možnosti   uskutočnenia   jednostranného   zápočtu   zo   strany dlžníka - spoločnosti R., a. s.

Po   vymenovaní   predbežného   správcu   bol   daný   režim   konkurzného   konania   voči veriteľom ako i úpadcovi. (práva a povinnosti predbežného správcu ako i štatutárov úpadcu sú dané zákonom č. 328/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že nesmie dôjsť k znižovaniu majetku úpadcu   a   tento   nesmie   vykonávať   činnosti,   ktoré   by   znevýhodňovali   veriteľov   ako i zmenšovali majetok dlžníka. Ust. §§ 9a, 9b, 9c a nasl. zák. 328/1991 Zb.)

... ust. § 9c - dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu, inak je jeho právny úkon neplatný...

Z   uvedeného   vyplýva   skutočnosť,   že   ustanovením   predbežného   správcu   nemôže dlžník,   resp.   jeho   štatutárny   orgán   nakladať   s   majetkom   spoločnosti.   Nastáva   režim konkurzu. Spoločnosť R., a. s. údajne zaslala listom zo dňa 4. 7. 2002 (poštou, pričom nebolo preukázané doručenie ani obsah zásielky) prejav jednostranného zápočtu H., a. s., odštepný závod T. Tento subjekt však nebol úpadcom. Navyše k doručovaniu došlo už počas konania predbežného správcu ako i konania o návrhu na vyrovnanie.

Spoločnosť R. a. s., doručila správcovi konkurznej podstaty až dňa 14. júla 2006 list (napísaný   dňa   09.   06.   2006)   pod   názvom   „Oznámenie   o   jednostrannom   započítaní pohľadávky“, ktorým oznamuje započítanie. Žiadna listina zápočtu od spol. R. a. s., nebola H. a. s., B. - v konkurzne pred konkurzom doručená, čiže v zmysle účtovníctva H. a. s., B. - v konkurze nebola táto pohľadávka spôsobilá na postúpenie a preto bola pojatá do súpisu konkurznej podstaty.

Vecne sťažovateľ svoj návrh odôvodňuje aj tým, čo je detailne popísané v odvolaní zo dňa 25. 01. 2008 ako aj v podnete na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 18. 11. 2008.»

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil:

„1. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o.,... na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozsudkom zo dňa 30. 11. 2007 Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.: 9 Cb 156/06 porušené bolo.

2. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o.,... na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozsudkom zo dňa 16. 04. 2008 Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.: 8 Cob 29/2008 porušené bolo.

3. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o.,... na spravodlivé súdne konanie zaručené č1. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom zo dňa 30. 11. 2007 Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.: 9 Cb 156/06 porušené bolo.

4. Základné právo spoločnosti K., spol. s r. o.,... na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom zo dňa 16. 04. 2008 Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.: 8 Cob 29/2008 porušené bolo.

5. Ústavný súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. 11. 2007, sp. zn.: 9 Cb 156/06 a rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 16. 04. 2008, sp. zn.: 8 Cob 29/2008 a vec vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie.

6.   Spoločnosti   K.,   spol.   s   r.   o.,  ... priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume 1.000,- EUR (slovom tisíc euro), ktoré sú porušovatelia v prvom a druhom rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7) Porušovatelia v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť spoločnosti K., spol. s r. o.,... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. F...., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

1. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9 Cb 156/06 z 30. novembra 2007.

Proti   tomuto   rozsudku   dotýkajúcemu   sa   obchodného   sporu   o zaplatenie   istiny s úrokmi bolo prípustné odvolanie na krajský súd, ktoré sťažovateľka aj využila.

Krajský súd o odvolaní rozhodol rozsudkom sp. zn. 8 Cob 29/2008 zo 16. apríla 2008.

Pokiaľ   sťažovateľka   namieta   porušenie   označených   práv   rozhodnutím   okresného súdu, v tejto časti ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity obsiahnutý v čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmavať napadnutý postup okresného súdu, keďže jeho postup a rozhodnutie preskúmal v odvolacom konaní krajský súd, ktorý aj vo veci konal a rozhodol.

Preto   v súvislosti   s namietaným   porušením   základného   práva   na   súdnu   ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je z ústavného   hľadiska   pre   ústavný súd   podstatné   a určujúce   len   preskúmanie postupu krajského súdu (napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 133/05).

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   v časti   smerujúcej   proti   postupu okresného súdu odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2.   Sťažovateľka   namieta   aj   postup   a rozhodnutie   krajského   súdu   sp.   zn. 8 Cob 29/2008 zo 16. apríla 2008.

Z vyznačenej doložky právoplatnosti ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 9 Cb 156/06 z 30. novembra 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Cob 29/2008 zo 16. apríla 2008 nadobudol právoplatnosť 17. júna 2008.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti.

Jednou zo základných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda   v lehote   dvoch   mesiacov   od   kvalifikovanej   právnej   skutočnosti   (IV.   ÚS   14/03, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).

Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dátum právoplatnosti rozsudku krajského súdu   (17.   júna 2008),   ako   aj   so   zreteľom   na   deň   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu (9. júna   2009),   ústavný   súd   považoval   za   dostatočne   preukázané   podanie   sťažnosti po uplynutí   zákonom   ustanovenej   dvojmesačnej   lehoty,   ktorá   sťažovateľke   uplynula (III. ÚS 301/04, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).

Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo už bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky v nej nastolenými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009