znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 218/2025-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Matejom Matim, Štefánikova 8, Michalovce, proti postupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Východ v konaniach ČVS: PPZ-107/BPK-V-2009, ČVS: PPZ-43/BPK-V-2009, ČVS: PPZ-166/NKA-VY4-2019 a ČVS: PPZ-149/NKA-VY4-2023 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. marca 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľov zaradených na postupne zrušovaných a zriaďovaných útvaroch Policajného zboru potom, ako mu bolo vznesené obvinenie v trestnom konaní. Sťažovateľ žiada priznať finančné zadosťučinenie 25 000 eur.

II.

2. Uznesením z júla 2010 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť tak, že v júli 2006 v službe na colnom úrade nesprávne ukončil evidenciu tovaru v režime tranzit a nesprávne ho zaevidoval ako vyvezený, čo viedlo k vzniku colného dlhu 6 987,82 eur. Proti tomu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora z októbra 2010 zamietnutá. V septembri 2010 bola jeho vec spojená s konaním ďalších obvinených. V roku 2010 bol sťažovateľ dvakrát vypočutý. Uznesením z júla 2023 po zamietnutí sťažnosti sťažovateľa z novembra 2023 bola jeho trestná vec vylúčená na samostatné konanie.

3. Nad vecou vykonával dozor prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, po zrušení ktorej vec vo februári 2024 prešla na Krajskú prokuratúru v Košiciach. Sťažovateľ žiadosťou z augusta 2024 požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa § 210 ods. 1 Trestného poriadku. Prokurátorka krajskej prokuratúry sa k tomu vyjadrila 27. januára 2025 a skonštatovala, že dĺžka prípravného konania je neprimeraná, hoci ide o skutkovo zložitú vec, čo bolo spôsobené množstvom dožiadaní do zahraničia a následným prekladom zabezpečených listín. I pri týchto úkonoch identifikovala prieťahy spôsobené prekladateľmi, za ktoré však zodpovedá vyšetrovateľ. V závere prokurátorka uviedla, že vec bude po zrušení Národnej kriminálnej agentúry vyšetrovať Úrad inšpekčnej služby, čo poskytuje záruku dôkladného, zákonného a včasného ukončenia vyšetrovania.

III.

4. Sťažovateľ zdôrazňuje, že vyše 14 rokov je v stave právnej neistoty, čo má negatívne následky na jeho súkromný a rodinný život, keďže nevie, či bude podaná obžaloba alebo sa konanie skončí inak. Poukázal na to, že vznesenie obvinenia má negatívny vplyv na jeho kariéru, pretože kvôli trestnému stíhaniu nemôže získať bezpečnostnú previerku, čo mu bráni v tom, aby ako policajt získal vyššiu hodnosť, a preto je stále v hodnosti kapitána. Prieťahy v konaní žiadnym spôsobom nezavinil a neustála hrozba právnych následkov mu spôsobila obavy a stres. Výšku finančného zadosťučinenia odôvodňuje odkazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.

IV.

5. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) je ústavná sťažnosť proti prieťahom spôsobeným vyšetrovateľom v trestnom konaní obvineného sťažovateľa neprípustná a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá. Podľa princípu subsidiarity, tak ako vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd môže o porušení ústavných práv konať, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

6. Sťažovateľ využil možnosť a požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa § 210 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený má právo kedykoľvek v priebehu prípravného konania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy v prípravnom konaní. Na túto žiadosť prokurátorka krajskej prokuratúry reagovala Trestným poriadkom predpokladaným spôsobom s tým, že skonštatovala prieťahy v postupe vyšetrovateľov a prijala opatrenia na ich odstránenie. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za ktorý sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

7. Osobitne vzhľadom na postavenie sťažovateľa ako obvineného v trestnom konaní treba uviesť, že podľa § 9 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa prokurátorom. Z ustanovení § 9 ods. 1 a 5 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že prieťahy v postupe vyšetrovateľa v trestnom konaní zakladajú zodpovednosť štátu pri výkone verejnej moci a sťažovateľovi, ktorý namietal prieťahy v postupe vyšetrovateľa, pričom prokurátorka tieto prieťahy konštatovala, nič nebráni v tom, aby si za nesprávny úradný postup vyšetrovateľa uplatnil voči štátu nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená zjavne neprimeraným trvaním konania, v ktorom mu bolo vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu.

8. Nesprávny úradný postup podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zakladá osobitný nárok na náhradu škody, ktorý si možno uplatniť žiadosťou o jeho predbežné prerokovanie. Ak orgán konajúci v mene štátu takýto nárok na náhradu škody v celom rozsahu neuspokojí, môže sa sťažovateľ domáhať uspokojenia nároku na súde (§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.). Súčasťou tohto nároku nie je len náhrada skutočnej škody a ušlého zisku, ale aj nárok na to, aby bolo konštatované porušenie práva, keďže všeobecný súd sa musí primárne vysporiadať s jeho základom tak, že musí určiť, či tvrdené konanie orgánov štátu bolo nesprávnym, a teda protiprávnym úradným postupom. Okrem toho, ak došlo k nesprávnemu úradnému postupu a iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa poškodenému aj nemajetková ujma v peniazoch (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.). Sťažovateľom tvrdené porušenie ústavných práv možno v podústavnom práve podriadiť pod nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Možnosť namietať prieťahy v postupe vyšetrovateľa žiadosťou podľa § 210 ods. 1 Trestného poriadku s následnou možnosťou vyvodenia zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na všeobecných súdoch je preto právnym prostriedkom, ktorý sťažovateľovi priznáva zákon na ochranu jeho základných práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2025

Robert Šorl

predseda senátu