znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 218/09-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Ľ. V., K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou, s. r. o., Ž., v mene ktorej koná advokát JUDr. M. Ch., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 100/2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľ. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 100/2003   p o r u š e n é   b o l o.

2. Ľ. V.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Okresný   súd   Bratislava   I   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ľ.   V.   trovy   právneho zastúpenia   v sume 292,38 € (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur   a   tridsaťosem   centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. M. Ch., Advokátska kancelária, s. r. o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 218/09-9 z 28. júla 2009   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ľ.   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 100/2003.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ   svojim   návrhom   zo   dňa   30.   5.   2003   zaslanom   na   Okresný   súd Bratislava I sa domáhal zaplatenia 200.000.- Sk s príslušenstvom....

1.   Okresný   súd   Bratislava   I   a   Krajský   súd   v   Bratislave   porušil   základné   právo sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.

2. Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,00 €, pričom tento nárok odôvodňuje predovšetkým dĺžkou celého konania, ktoré sa vedie od roku 2003.

3.   Nevyriešené   právne   vzťahy   sú   dôvodom   neistej   hospodárskej   situácie   firmy sťažovateľa,   pretože   uplatnený   nárok   vyplýva   z   jeho   podnikateľskej   činnosti,   pričom neistota sa prenáša i do vzájomných vzťahov medzi sťažovateľom a rodinnými príslušníkmi navzájom. Pretrvávajúce napätie v rodine a právna neistota sú značnou psychickou záťažou pre sťažovateľa najmä vzhľadom na súčasnú krízovú hospodársku situáciu a odrážajú sa negatívne i na jeho zdravotnom stave.

4. Súdne konanie už trvá už viac ako 6 rokov rok a ani viac ako mesiac po poslednom stanovisku krajského súdu nie je zrejmé, kedy odvolací súd začne konať.

5. Sťažovateľ chce ukončiť svoje podnikanie korektným vysporiadaním sa so svojimi zamestnancami. Čomu však neukončený súdny spor bráni.

6. Sťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky, ktorými sa môže domáhať nápravy konania   porušovateľa   svojho   práva,   a   to   urgenciami,   výzvami,   sťažnosťami   predsedovi okresného súdu, krajského súdu ako aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky...“

Podľa   názoru   sťažovateľa   súdne   konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 19 C 100/2003 prebieha od roku 2003 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, čo len prehlbuje jeho právnu neistotu. V postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 100/2003 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 €.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn.   Spr.   3683/09 zo 17. septembra   2009   vyjadril   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   v ktorom sa uvádza:

„D ňa 06. 06. 2003 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci   navrhovateľa:   Ľ.   V.   proti   odporcovi:   A.,   a.   s.   Dňa 17.   06.   2003   súd   vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 22. 07. 2007 pokyn zákonného sudcu, ktorý   bol   zrealizovaný   dňa   18.   08.   2003.   Dňa   18.   08.   2003   súd   vyzval   Okresný   úrad vyšetrovania Policajného zboru na zapožičanie spisového materiálu. Dňa 18. 08. 2003 súd vyzval odporcu na zapožičanie spisového materiálu. Dňa 24. 10. 2003 súd opätovne vyzval odporcu   na   zapožičanie   spisového   materiálu.   Dňa 21.   10.   2003   doručené   vyjadrenie odporcu. Dňa 07. 11. 2003 súd doručil vyjadrenie odporcu na vyjadrenie navrhovateľovi. Dňa 10. 08. 2003bol vytýčený termín pojednávania na deň 03. november 2004. Dňa 03. 11. 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že pojednávanie sa odročuje   na   deň   24.   január   2005.   Dňa   12.   11.   2004   doručené   podanie   odporcu. Dňa 24. 01.2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie, že pojednávanie   sa   odročuje   na   neurčito.   Dňa   08.   02.   2005   súd   uznesením, č. k. 19 C 100/2003-58 priznal svedočné. Dňa 17. 02. 2005 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 13. 05. 2005 dožiadanie adresované Okresnému súdu v Žiline. Dňa 13. 09. 2005 predvolanie svedka. Dňa 13. 09. 2005 upovedomenie účastníkov konania o predvolaní svedka. Dňa 29. 09. 2005 sa uskutočnil výsluch svedka. Dňa 10. 10. 2005 bol predmetný   spis   vrátený   tunajšiemu   súdu.   Dňa   09.   01.   2006   bol   nariadený   termín pojednávania na deň 15. marec 2006. Dňa 03. 03. 2006 doručené podanie navrhovateľa - žiadosť o odročenie pojednávania. Dňa 10. 03. 2006 doručené ospravedlnenie odporcu - neúčasť na pojednávaní. Dňa 15. 03. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené   uznesenie,   že   pojednávanie   sa   z   dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   konania odročuje na deň 24. mája 2006. Dňa 09.05. 2006 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa.   Dňa   16.   05.   2006   doručené   ospravedlnenie   odporcu   -   neúčasť na pojednávaní. Dňa 24. 05. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že pojednávanie sa z dôvodu žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa odročuje na deň 18. september 2006. Dňa 02. 06. 2006 doručené ospravedlnenie R. K. - neúčasť na pojednávaní   konanom   dňa   24.   05.   2006.   Dňa   20.   07.   2006   doručené   podanie navrhovateľa   -   žiadosť   o   odročenie   pojednávania.   Dňa   18.   09.   2006   sa   uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že pojednávanie sa z dôvodu žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa odročuje na deň 25. október 2006. Dňa 20. 09. 2006 výzva adresovaná právnemu zástupcovi navrhovateľa. Dňa 02. 06. 2006 doručené ospravedlnenie R. K. - neúčasť na pojednávaní konanom dňa 18. 09. 2006. Dňa 11. 10. 2006 doručené podanie navrhovateľa.   Dňa 25.   10.   2006 sa uskutočnilo pojednávanie,   na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito. Dňa 03. 11. 2006 doručené   podanie   právneho   zástupcu   navrhovateľa.   Dňa   01.   12.   2006   dožiadanie adresované Okresnému súdu v Žiline. Dňa 08. 12. 2006 predvolanie svedka. Dňa 11. 12. 2006 upovedomenie účastníkov konania o výsluchu svedka. Dňa 20. 12. 2006 zápisnica o výsluchu   svedka.   Dňa   08.   01.   2007   bol   predmetný   spis   vrátený   tunajšiemu   súdu. Dňa 12. 01. 2007 nariadený termín pojednávania na deň 28. marec 2007 o 09.00 hod. Dňa 28.   03.   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie, že termín   pojednávania   sa   za   účelom   vyhlásenia   rozsudku   odročuje   na   02.   apríl   2007. Dňa 29. 03. 2006 faxom doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 02. 04. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, č. k. 19 C 100/2003- 125. Dňa 25. 05.2 007 doručené odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 31. 05. 2007 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 17. 10. 2007 bol predmetný   spis   vrátený   tunajšiemu   súdu   bez   rozhodnutia.   Dňa   25.   07.   2008   pokyn zákonného sudcu. Dňa 11. 08. 2008 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 21. 08. 2008 súd vydal opravné uznesenie, č. k. 19 C 100/2003-135. Dňa 04. 12. 2008 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie. Dňa 26. 05. 2009   zápisnica   o   vyhlásení   rozsudku.   Dňa   29.   05.   2009   Krajský   súd   v   Bratislave rozsudkom, č. k. 5 Co 301/2008-139 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Dňa 02. 06. 2009 bol predmetný spis vrátený súdu prvého stupňa. Dňa 02. 06. 2009 žiadosť Krajského súdu v Bratislave o zaslanie rovnopisu. Dňa 04. 06. 2009 pokyn na doručenie rozhodnutia   odvolacieho   súdu   účastníkom   konania.   Dňa   09.   09.   2009   pokyn   súdneho tajomníka (vyzvať navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, uznesenie č. l.   58   do   učtárne,   uznesenie   č.   l.   125   na   vymáhanie,   vylúč   pripojený   vyšetrovací   spis, poplatková kontrola).

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že v období od 31. 05. 2007 do 17. 10. 2007 a v období od 04. 12. 2008 do 02. 06. 2009 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu odvolania. Nepatrí do kompetencie   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   I   hodnotiť,   či   v   období, keď sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave bolo predmetné konanie poznačené prieťahmi.

Predmetné   konanie   je   poznačené   prieťahmi,   čo   možno   považovať   v   danej   veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený neúčasťou účastníkov konania na nariadených termínoch   pojednávania,   zároveň   vysokým   nápadom   vecí   v   oddelení   vyššieho   súdneho úradníka,   zákonného   sudcu   ako   aj   nedostatočným   personálnym   obsadením   sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na opakovanú neúčasť účastníkov konania na nariadených   termínoch   pojednávaní,   vysoký   nápad   v oddelení   19   C   a   pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 19 C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili...

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby   bolo   vzaté   do   úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní a tento bol čiastočne   spôsobený   aj   navrhovateľom.   S   poukazom   na   uvedené   objektívne   dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Právny zástupca sťažovateľa v sťažnosti z 2. júna 2009 a predsedníčka okresného súdu v podaní zo 17. septembra 2009 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03,   II.   ÚS   66/03,   IV.   ÚS   15/03),   pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19 C 100/2003   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1.   Predmetom   konania je   zaplatenie   sumy   200 000   Sk   s prísl.   z poistnej   zmluvy (poistenie   motorového   vozidla),   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti všeobecných súdov, a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľa   v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil, že sťažovateľ niekoľkokrát požiadal o odročenie pojednávania (15. marca 2006, 24. mája 2006, 18. septembra 2006). Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ prispel k predĺženiu doterajšej doby konania, čo ústavný súd zohľadnil pri určení finančného zadosťučinenia.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného   súdu   v posudzovanej   veci   nielen   z hľadiska   sťažovateľom   namietaných (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 6. júna 2003 sa na okresnom súde začalo súdne konanie o zaplatenie sumy 200 000 Sk s prísl. Dňa 2. apríla 2007 bol okresným súdom vyhlásený rozsudok.   Dňa   25.   mája   2007   sa   právny   zástupca   sťažovateľa   odvolal   proti   rozsudku okresného súdu. Dňa 4. decembra 2008 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že 15. júna 2009 rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť.

Ústavný súd vyhodnotil činnosť okresného súdu ako neefektívnu z dôvodu, že spis mu bol krajským súdom opakovane vracaný pre procesné nedostatky a opravné rozhodnutie bolo krajskému súdu predložené až o rok a šesť mesiacov.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu,   najmä   s prihliadnutím   na   doterajšiu   dobu   konania   a na   skutočnosť,   že   konanie na okresnom súde začalo ešte v roku 2003, konštatuje, že celková dĺžka konania – 6 rokov (z toho na okresnom súde viac ako 5 rokov) nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke   konania   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   to   vyžaduje   čl.   48   ods.   2   ústavy. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľa   nebola   prerokovaná   bez   zbytočných   prieťahov   a   že   postupom   okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19 C 100/2003 bolo   porušené   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal   [podobne   aj   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   to, že meritórne   rozhodnutie   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   19 C 100/2003 nadobudlo právoplatnosť 15. júna 2009, ústavný súd v tomto prípade takýto príkaz nevydal.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané finančné   zadosťučinenie v sume 3 000 € voči okresnému súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok súdneho konania o zaplatenie sumy 200 000 Sk s prísl. viac ako 6 rokov (z toho na okresnom   súde   5   rokov).   U sťažovateľa   oprávnene   takýto   postup   okresného   súdu vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc   z tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľa, z princípov   spravodlivosti   a spôsobu   zavŕšenia   ochrany   základného   práva   sťažovateľa, ako aj   z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto   nálezu   sťažovateľovi,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným   s porušením označených práv sťažovateľa.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 292,38 € vrátane DPH. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk). Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 292,38 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 115,90 € (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) zvýšené o 19 % daň   z pridanej   hodnoty,   keďže   advokát   je   platcom   DPH.   Ďalej   ústavný   súd   priznal právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   dvakrát   náhradu   režijného   paušálu   po 6,95 €   podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov. Ústavný   súd   vyslovil   povinnosť   okresného   súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009