znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 218/05-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   S.,   D.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 19. ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I č. k. P 73/92-63 zo 4. septembra 1997 o zvýšení výživného,   rozhodnutím   Okresného   súdu   Bratislava   I   č. k. P 73/92-314   z 8.   júla   2004 o zamietnutí   návrhu   na   zrušenie   vyživovacej   povinnosti,   rozhodnutím   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 369/04, obžalobou Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch sp. zn. 2 Pv 825/03 z 12. apríla 2005, trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2 T 57/05 z 15. apríla 2005, rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6 E 343/04 z 30. mája 2005 o nariadení výkonu rozhodnutia, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2005 doručená sťažnosť A.   S., D. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 50 ods. 2 ústavy rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I č. k. P 73/92-63 zo 4. septembra 1997   o zvýšení   výživného, rozhodnutím   Okresného   súdu   Bratislava I   č. k.   P   73/92-314 z 8. júla   2004   o   zamietnutí   návrhu   na   zrušenie   vyživovacej   povinnosti,   rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP 369/04, obžalobou Okresnej   prokuratúry   v Nových   Zámkoch   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   sp. zn. 2 Pv 825/03 z 12. apríla 2005, trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2 T 57/05 z 15. apríla 2005, rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6 E 343/04 z 30. mája 2005 o nariadení výkonu rozhodnutia.

Podaniami z 22. júna 2005 a z 20. júla 2005 sťažovateľ doplnil sťažnosť o ďalšie dôkazy vzťahujúce sa na jeho civilnú aj trestnú vec.

Porušenie   svojich   označených   práv   vidí   sťažovateľ   v nasledovnom,   ním   do   istej miery ťažko zrozumiteľne opísanom skutkovom stave.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. P 73/92-63 zo 4. septembra 1997 bol sťažovateľ zaviazaný prispievať na výživu svojich, v tom čase maloletých detí, a to sumou 1 300 Sk mesačne na dcéru A. a sumou 1 200 Sk mesačne na syna A., do rúk matky A. R.

Vo veci návrhu matky z 13. augusta 2003 na zvýšenie výživného voči A. R. a návrhu sťažovateľa   z 8.   septembra   2003   na   zrušenie   vyživovacej   povinnosti   k obidvom   deťom z dôvodu   nadobudnutia   plnoletosti   a schopnosti   samostatne   sa   živiť   Okresný   súd Bratislava I rozsudkom č. k. P 73/92-314 z 8. júla 2004 rozhodol tak, že zamietol návrh sťažovateľa ako otca na zrušenie vyživovacej povinnosti, zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť voči A. R. z 1 200 Sk na 2 500 Sk mesačne a zaviazal ho uhradiť zaostalé výživné za obdobie od 1. septembra 2003 do 30. júna 2004 v sume 13 000 Sk.

Sťažovateľ argumentujúc tým, že dcéra A. je zamestnaná od 1. septembra 2003 a syn A. od 1. septembra 2004, podal voči predmetnému rozsudku Okresného súdu Bratislava I odvolanie, ktorým sa domáhal rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti.

Podľa sťažovateľa Okresný súd Bratislava I rozhodnutím o zvýšení výživného na syna   A.   a zamietnutím   jeho   návrhu   na   zrušenie   vyživovacej   povinnosti   porušil   jeho základné   práva,   keď   tento   súd   rozhodol   o úprave   práv   a povinností   po   nadobudnutí plnoletosti oprávneného bez jeho návrhu (návrh podala matka A. R.). Navyše sťažovateľ tvrdí, že o návrhu matky A. R. na zvýšenie vyživovacej povinnosti z 13. augusta 2003 sa dozvedel až zo samotného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. P 73/92-314 z 8. júla 2004.

Sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   aj   proti   krajskému   súdu,   ktorý   rozsudkom   sp.   zn. 11 CoP 369/04 z 31. mája 2005 potvrdil   rozsudok   Okresného súdu   Bratislava I v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti a v časti zročného výživného, v časti návrhu sťažovateľa na   zrušenie   vyživovacej   povinnosti   k plnoletému   synovi   A.   zmenil   rozsudok prvostupňového súdu tak, že jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi zrušil počnúc 1. septembrom 2004.

Ďalej   sťažovateľ   uviedol,   že   na   základe   uznesenia   Úradu   justičnej   a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS:ORP-390/1-OSV-NZ-2004 z 27. januára 2005, je trestne stíhaný pre   skutok   právne   kvalifikovaný   ako   zanedbanie   povinnej   výživy   podľa   § 213   ods.   1 Trestného zákona z dôvodu, že neplnením vyživovacej povinnosti, na ktorú ho zaviazal Okresný súd Bratislava I vyššie uvedeným rozsudkom č. k. P 73/92-63 zo 4. septembra 1997, mu vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1. augusta 1998 do 31. augusta 2004 vo výške 135 500 Sk.

Prokurátorka okresnej prokuratúry uznesením sp. zn. 2 Pv 225/03 zo 16. februára 2005   zamietla   sťažnosť   sťažovateľa   proti   vyššie   uvedenému   uzneseniu   okresného riaditeľstva ako nedôvodnú.

Dňa 12. apríla 2005 okresná prokuratúra podala voči sťažovateľovi na Okresnom súde Nové Zámky obžalobu pod sp. zn. 2 Pv 825/03 pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. Trestného zákona.

V nadväznosti   na   to   Okresný   súd   Nové   Zámky   v uvedenej   trestnej   veci   vydal 15. apríla   2005   trestný   rozkaz   sp.   zn.   2   T   57/05,   ktorým   uznal   sťažovateľa   vinným z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov, zároveň mu uložil v skúšobnej dobe splatiť dlžné výživné a priebežne plniť vyživovaciu povinnosť.

Sťažovateľ tomuto súdu vytýka jeho nedôvodné rozhodnutie, pretože časť dlžného výživného od 1. augusta 1998 do 15. marca 1999 uhradil (čo preukazoval zaplatenými poštovými   poukážkami)   a od   marca   1999   až   dodnes   podľa   jeho   tvrdenia   je   občanom v hmotnej núdzi a poberateľom dávok sociálnej pomoci. Podľa sťažovateľa prostriedkami trestného práva ho nemožno nútiť, aby z výšky štátom poskytnutého príspevku uhrádzal výživné na deti. Preto jeho konanie má len nepatrný stupeň spoločenskej nebezpečnosti a nevykazuje znaky trestného činu.

V uvedenom postupe Okresného súdu Nové Zámky tak vidí sťažovateľ porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 50 ods. 2 ústavy. V predvolaní Okresného súdu Nové Zámky zo 7. júna 2005 na hlavné pojednávanie ako obžalovaného vidí obmedzovanie osobnej slobody a základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy.

V neposlednom rade sťažovateľ namieta tú skutočnosť, že až na základe kontroly trvania podmienok hmotnej núdze Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v N., z výpisu z listu vlastníctva č. 31 vedeného na Katastrálnom úrade, Správe katastra N., sa dozvedel o nariadení výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve na uspokojenie pohľadávky A. a A. R. (jeho detí) pre zameškané výživné, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6 E 343/04 z 30. mája 2005.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada ústavný súd, aby porušenie jeho základných práv a slobôd orgánom verejnej moci v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. P 73/92-63 zo 4. septembra 1997 a rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. P 73/92-314 z 8. júla 2004 z úradnej moci odstránil, taktiež žiada náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I vo výške 5 miliónov Sk.II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.   Skúmal   pritom,   či   spĺňa   všeobecné   a osobitné   náležitosti   a či   nie   sú   dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   namieta   neopodstatnenosť   zásahu   do   jeho   osobnosti,   do   súkromného a rodinného života postupom súdov a prokuratúry a v ich rozhodnutiach vidí v prvom rade porušenie čl. 19. ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 50 ods.   2   ústavy.   Predovšetkým   namieta   zvýšenie   výživného   rozsudkom   Okresného   súdu Bratislava   I   č.   k.   P   73/92-63   zo   4.   septembra   1997,   zamietnutie   návrhu   na   zrušenie vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. P 73/92-314 z 8. júla 2004, potvrdeným rozsudkom odvolacieho krajského súdu sp. zn. 11 CoP 369/04 z 31. mája 2005,   neoprávnené nariadenie   obžaloby voči   jeho osobe   okresnou   prokuratúrou   sp.   zn. 2 Pv 825/03 z 12. apríla 2005, neoprávnené odsúdenie bez pojednávania trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2 T 57/05 z 15. apríla 2005, neoprávnene nariadený výkon rozhodnutia uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6 E 343/04 z 30. mája 2005.

Ústavný súd v okolnostiach prípadu konštatuje, že podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu, ktorým   malo   byť   spôsobené   namietané   porušenie   základného   práva.   Nedodržanie   tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa týkajúca sa rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č. k. P 73/92-63 zo 4. septembra 1997 o zvýšení výživného na maloleté deti je podaná oneskorene.

V okolnostiach   prípadu   je   zjavné,   že   napadnutý   rozsudok   Okresného   súdu Bratislava I nadobudol právoplatnosť skôr, ako dva mesiace pred 3. májom 2005, keď sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd. Vyplýva to zo sťažovateľom tvrdeného a na doloženej fotokópii   predmetného   rozhodnutia   vyznačenej   právoplatnosti,   ktorým   bol   10.   október 1997.

Preto   je   sťažnosť   namietajúca   porušenie   sťažovateľových   základných   práv rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. P 73/92-63 zo 4. septembra 1997 podaná oneskorene.

V rámci predbežného prerokovania   časti   sťažnosti,   ktorou   sa   sťažovateľ domáhal ochrany   svojich   označených   základných   práv   rozsudkom   Okresného   súdu   Bratislava   I č. k. P   73/92-314   z 8.   júla   2004,   ústavný   súd   prihliadol   na   to,   že   ochranu   uvedeným základným právam už poskytli všeobecné súdy v civilnom procese.

Z pripojeného rozsudku okresného súdu totiž vyplynulo, že voči nemu možno podať odvolanie   a v spise   sa   nachádzajúci   rozsudok   krajského   súdu   sp.   zn.   11   CoP   369/04 z 31. mája 2005 potvrdzuje, že sťažovateľ túto možnosť aj využil. Sťažovateľ mal preto v systéme   všeobecného   súdnictva   proti   namietanému   porušeniu   základných   práv k dispozícii   účinný   prostriedok   nápravy   (odvolanie   podľa   §   201   a nasl.   Občianskeho súdneho poriadku), ktorý využil, hoci mu bolo vyhovené len v časti zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému A. počnúc 1. septembrom 2004. Krajský súd v odvolacom konaní rozsudkom sp. zn. 11 CoP 369/04 z 31. mája 2005 totiž rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenej   vyživovacej   povinnosti   a v časti   zročného   výživného   potvrdil.   Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. P 73/92-314 nadobudol právoplatnosť 6. júla 2005.

Úlohou   ústavného   súdu   nie   je   naprávať   prípadné   skutkové   a právne   omyly všeobecných súdov. O nezrušení sťažovateľovej vyživovacej povinnosti rozhodol okresný súd   z dôvodov   a spôsobom,   ktorý   ustanovuje   a umožňuje   Občiansky   súdny   poriadok. Ústavný   súd   nepokladá   v okolnostiach   prípadu   za   primerané   prehodnotiť   skutkový   stav (majetkové   pomery   sťažovateľa)   ustálený   Okresným   súdom   Bratislava   I a   potvrdený odvolacím   krajským   súdom.   Sťažovateľ   nemá   zaručené   právo,   aby   všeobecný   súd akceptoval   jeho   názor   na   rozsah,   spôsob   a postup   zisťovania   skutkového   stavu (v okolnostiach prípadu majetkových pomerov). Pri rozhodovaní v takejto citlivej veci súd zohľadňuje   všetky   jemu   úradne   známe   skutočnosti   o majetkových   a zvlášť   príjmových pomeroch. Preto v okolnostiach prípadu ústavný súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 11 CoP 369/04 z 31. mája 2005 nie je zjavne svojvoľné a že navyše medzi sťažovateľom namietaným konaním odvolacieho súdu a tvrdeným porušením práv sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a dobrého mena,   ako   aj   práva   na   ochranu   proti   neoprávnenému   zasahovaniu   do   súkromného a rodinného života, garantovaných čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy nie je príčinná súvislosť, čo znamená aj zjavnú neopodstatnenosť tejto časti sťažnosti sťažovateľa.

Ústavný súd taktiež konštatuje, že aj pokiaľ ide o obžalobu okresnej prokuratúry podanú voči sťažovateľovi, vydaný trestný rozkaz sp. zn. 2 T 57/05 z 15. apríla 2005, ale aj uznesenie Okresného súdu Nové Zámky o nariadení výkonu rozhodnutia sp. zn. 6 E 343/04 z 30. mája 2005, sťažovateľ mal aj v týchto prípadoch na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie namietal predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne prostriedky nápravy. Ak sťažovateľ tvrdil, že okresná prokuratúra neoprávnene podala obžalobu voči jeho osobe (lebo časť zmeškaného výživného uhradil, pričom zostatok neuhradil z dôvodu stavu   jeho   úradmi   potvrdenej   hmotnej   núdze)   a okresný   súd   ho   neoprávnene   trestným rozkazom odsúdil, tento argument mohol predniesť v rámci trestného konania, zvlášť pred príslušným všeobecným súdom v rámci svojej obhajoby. Túto možnosť napokon sťažovateľ stále má, pretože na základe ním podaného odporu voči trestnému rozkazu Okresný súd Nové Zámky nariadil pojednávanie a rozsudkom sp. zn. 2 T 57/05 z 1. júla 2005 uznal sťažovateľa vinným zo skutku jemu kladenému za vinu. Sťažovateľ ešte na pojednávaní 1. júla 2005 po vysvetlení významu rozsudku a poučení o opravných prostriedkoch súdom vyslovil,   že   podáva   odvolanie   proti   predmetnému   rozsudku.   Z uvedeného   dôvodu   bude naďalej vecou všeobecného súdu, prípadne ďalších orgánov činných v trestnom konaní, aby posúdili obrannú argumentáciu sťažovateľa a vyvodili z nej závery.

Podobne sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu v čase, keď aj vo veci výkonu rozhodnutia na návrh oprávnených A. a A. R. pre dlžné výživné ešte rozhodovali všeobecné súdy. Tie na základe účinných právnych prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľovi môžu   a musia   poskytovať   ochranu   základným   procesným   právam   účastníka   súdneho konania.   Ústavný   súd   totiž   na   základe   vyžiadaných   informácii   z Okresného   súdu   Nové Zámky zistil, že voči uzneseniu súdu sp. zn. 6 E 343/04 z 30. mája 2005, ktorým tento súd nariadil výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností patriacich povinnému, bolo prípustné odvolanie, ktoré aj sťažovateľ 7. júna 2005 podal. O podanom odvolaní bude rozhodovať všeobecný súd v odvolacom konaní, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu, podobne ako vo vyššie uvedenom trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 57/05.

Ústavný   súd   pripomína,   že   nie   je   oprávnený   a povinný   poskytovať   ochranu ústavnosti   vo   veciach,   v ktorých   sa   sťažovateľ   mohol   domôcť   ochrany   v konaní   pred všeobecným   súdom   dovolenými   vlastnými   a Občianskym   súdnym   poriadkom,   ako   aj Trestným   poriadkom   ustanovenými   procesnými   úkonmi,   najmä   využitím   riadnych opravných   prostriedkov   (podobne   napr.   I.   ÚS   85/97,   II.   ÚS   35/02,   II.   ÚS   78/02). Ak existuje taký všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods.   1   ústavy   má   aj   zákonom   vymedzenú   právomoc   konať   o ochrane   konkrétneho základného práva alebo slobody, ústavný súd nie je zásadne oprávnený prijať sťažnosť v tejto   časti   na   ďalšie   konanie.   Prijatiu   takejto   sťažnosti   bráni   princíp   subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 54/02). Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   celok   už   na   predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   zákona   o ústavnom   súde,   z uvedeného   dôvodu   ani   nevyzýval sťažovateľa   na   odstránenie   iných   nedostatkov   podania   (nepresne   a nedostatočne formulovaný petit, nezastupovanie advokátom).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2005