znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 217/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2008 doručená sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05.

Sťažovateľ   uviedol,   že   17.   októbra   2005   podal   okresnému   súdu   proti   Bytovému družstvu so sídlom v T. žalobu o zaplatenie sumy 2 544 Sk s príslušenstvom, pričom túto žalobu rozšíril podaním z 26. januára 2006. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd vo veci vedenej   pod   sp.   zn.   29   C   159/05   nekonal,   a preto   25.   marca   2008   podal   predsedovi tamojšieho   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Predseda   okresného   súdu   reagoval na sťažnosť listom sp. zn. Spr 2439/08 z 2. apríla 2008. Podľa názoru sťažovateľa vec nie je ani skutkovo, ani právne zložitá a aj napriek tomu nebola dosiaľ právoplatne ukončená, čo u neho prehlbuje stav právnej neistoty.

Na základe toho sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a priznal   mu   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk.

Odvolávajúc sa na nepriaznivú životnú situáciu sťažovateľ žiadal, aby mu v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca.  

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Z obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   17.   októbra   2005   bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa o zaplatenie sumy 2 544 Sk s príslušenstvom. Listom z 26. januára 2006 sťažovateľ „podal návrh na rozšírenie podaného návrhu zo dňa 17. 10. 2005“.

Keďže podľa názoru sťažovateľa okresný súd vo veci nekonal, 25. marca 2008 podal predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 29 C 159/05. Na sťažnosť reagoval predseda tamojšieho súdu listom sp. zn. Spr 2439/08 z 2. apríla 2008, v ktorom okrem iného uviedol, že uznesením okresného súdu z 31. marca 2008 bol sťažovateľ vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania, pričom zároveň dodal, že vec bude „pravidelne sledovať až do jej právoplatného skončenia“.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný   súd   v prípadoch   namietaného   porušenia   základných   práv   v   dôsledku zbytočných   prieťahov   v konaní   zapríčinených   všeobecným   súdom   skúma,   či   sťažovateľ využil   právne   prostriedky,   ktoré   mu   na   ochranu   jeho   práv   do   31. marca   2005   vrátane poskytoval zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov v ustanoveniach § 17 a nasl., a od 1.   apríla   2005   poskytuje zákon   č. 757/2004 Z. z.   o   súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ   preukáže,   že   účinne   využil   označené   právne   prostriedky   podľa zákona o súdoch, alebo že sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde) [obdobne napr. III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06].

Účinnosť spomínaného právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní (§ 3 ods. 7 a § 62 a násl. zákona o súdoch) potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu konať bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj   disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Vychádzajúc   z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ v konaní, ktoré trvá od 17. októbra 2005, podal 25. marca 2008 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predseda tamojšieho súdu reagoval listom sp. zn. Spr 2439/08 z 2. apríla 2008. Predseda súdu v liste okrem iného sťažovateľa ubezpečil, že veci   bude   venovať   patričnú   pozornosť   až   do   jej   právoplatného   skončenia.   Následne sťažovateľ   12.   júna   2008   doručil   ústavnému   súdu   sťažnosť   pre   namietané   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 159/05. Podľa názoru ústavného súdu využitie   uvedeného   právneho   prostriedku   v lehote,   ktorá   uplynula   od   reakcie   predsedu okresného súdu na jeho sťažnosť do podania ústavnej sťažnosti, nepredstavuje dostatočný časový   priestor   na poskytnutie   možnosti   napadnutému   všeobecnému   súdu,   aby   sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd zastáva stanovisko,   že predmetná   sťažnosť   bola   v okolnostiach   prípadu   zo   strany   sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti   zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní   (obdobne   napr.   IV. ÚS 48/04, II. ÚS 101/06, III. ÚS 137/07).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo   možné   dospieť   k záveru, že by   vyčerpanie   právneho   prostriedku,   ktorý   zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený podľa   osobitných   predpisov,   bolo   bezúspešné   a   neprinieslo   ňou   sledovaný   cieľ, ani k záveru,   že napriek   jeho   využitiu   predseda   okresného   súdu   primerane   nereagoval a nevyužil   príležitosť,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený nečinnosťou   okresného   súdu.   V súvislosti   s uvedeným   však   ústavný   súd   poznamenáva, že pokračujúca nečinnosť okresného súdu by mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júla 2008