SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 217/06-32
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti mesta H., so sídlom H., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 81/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 22 Cbr 2/04) a Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 97/05 takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 81/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 22 Cbr 2/04) p o r u š i l základné právo mesta H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 81/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 22 Cbr 2/04) p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania mesta H. vo výške 6 887 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatsedem slovenských korún) na účet advokáta JUDr. M. M., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažnosti mesta H. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2006 doručená sťažnosť mesta H., so sídlom H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 81/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 22 Cbr 2/04) a Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 97/05.
Sťažovateľ uviedol, že 18. júna 2004 podal Okresnému súdu Trnava návrh na zrušenie V., spol. s r. o, nariadenie jej likvidácie a vymenovanie likvidátora. Dňa 4. októbra 2004 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľa na upresnenie návrhu v lehote 15 dní. Dňa 22. októbra 2004 sťažovateľ doplnil návrh o podrobné dôvody a navrhol „pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, a to ďalšieho spoločníka V., spol. s r. o. p. K. Č.“. Okresný súd Trnava podaním z 24. januára 2005 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní uviedol, koho žiada vymenovať za likvidátora spoločnosti. Aj keď sťažovateľ uvedenú výzvu považoval za odporujúcu § 71 ods. 4 Obchodného zákonníka, listom z 10. februára 2005 oznámil, že na návrhu trvá, súčasne navrhol likvidátora a predložil jeho súhlas s ustanovením za likvidátora zo 4. februára 2005. Dňa 8. augusta 2005 Okresný súd Trnava opätovne vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní oznámil, či na podanom návrhu trvá, pretože odpadol dôvod, pre ktorý sťažovateľ návrh podal. Podaním zo 17. augusta 2005 sťažovateľ oznámil, že na návrhu trvá a poukázal na tú skutočnosť, že konanie o zrušenie spoločnosti nie je návrhovým konaním a samotný návrh na začatie konanie nie je podmienkou súdneho konania. Dňa 5. decembra 2005 Okresný súd Trnava oznámil, že podľa § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku postúpil vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Senica ako súdu miestne príslušnému.
Na Okresnom súde Senica je vec vedená pod sp. zn. 9 Cb 97/05. Z dôvodu pokračujúcej nečinnosti aj zo strany Okresného súdu Senica sťažovateľ 25. apríla 2006 podal sťažnosť na prieťahy v konaní. Do podania sťažnosti ústavnému súdu nebola táto sťažnosť vybavená.
Sťažovateľ je toho názoru, že oba okresné súdy svojím postupom porušili jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Okresný súd Trnava ak aj konal nejaké úkony, tieto nesmerovali k meritórnemu vybaveniu veci. Okresný súd Senica nevykonal žiadne úkony, vyslovil len svoju miestnu nepríslušnosť a vec predložil Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“).
Sťažovateľ požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré zdôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty v oblasti svojich majetkových práv.
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cbr 2/04 a Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 97/05 porušili jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal Okresnému súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 97/05 konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk od Okresného súdu Trnava a 100 000 Sk od Okresného súdu Senica a zaviazal Okresný súd Trnava a Okresný súd Senica uhradiť trovy konania sťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu.
Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/06-19 z 27. júna 2006 bola vec prijatá na ďalšie konanie.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti listom sp. zn. Spr 1101/06 z 15. júna 2006 vyjadrila predsedníčka Okresného súdu Trnava, v ktorom uviedla, že predmetná vec bola súdu podaná 18. júna 2006, pričom išlo o návrh na zrušenie V., spol. s r. o., nariadenie jej likvidácie a vymenovanie likvidátora tejto spoločnosti. Vec bola zaregistrovaná pod sp. zn. 22 Cbr 2/04 a pridelená sudcovi JUDr. P. L. Dňa 23. septembra 2004 bol návrh zaslaný na vyjadrenie V., spol. s r. o. Dňa 4. októbra 2004 zákonný sudca vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby uviedol, v čom vidí nesúlad právneho stavu so skutočným stavom v obchodnom registri V., spol. s r. o., a v akom smere nedošlo k prispôsobeniu spoločenskej zmluvy s prijatými novelami Obchodného zákonníka. Zároveň vyzval Z. Č. – konateľa V., spol. s r. o., aby v lehote 15 dní predložil kópie žalôb podaných krajskému súdu ohľadom vyslovenia neplatnosti čl. 18 ods. 4 a 5 spoločenskej zmluvy. Na túto výzvu reagoval konateľ V., spol. s r. o. 18. októbra 2004 vyjadrením. Dňa 26. októbra 2004 právny zástupca sťažovateľa zaslal doplnenie návrhu a žiadal o pripustenie do konania ďalšieho účastníka na strane žalovaného K. Č. Dňa 3. novembra 2004 zákonný sudca požiadal krajský súd o informáciu, v akom štádiu sa nachádza konanie vo veci žaloby sťažovateľa proti V., spol. s r. o. o určenie neplatnosti čl. 18 ods. 4 a 5 spoločenskej zmluvy, ktorá bola podaná 15. marca 2004, ako aj o zaslanie právoplatného rozsudku vo veci. Dňa 9. novembra 2004 krajský súd oznámil, že konanie vedené pod sp. zn. 20 Cbs 12/04 bolo 28. októbra 2004 zastavené z dôvodu späťvzatia a uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Dňa 24. januára 2005 vyzval zákonný sudca právneho zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 15 dní oznámil, či trvá na návrhu z 18. júna 2004 a koho žiada v prípade likvidácie spoločnosti ustanoviť za likvidátora vzhľadom na to, že súd nemá finančné prostriedky na výplatu likvidátora. Zároveň zástupcovi sťažovateľa doručil kópiu oznámenia krajského súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu. Dňa 11. februára 2005 bolo Okresnému súdu Trnava zaslané vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa, v ktorom oznámil, že trvá na návrhu a uviedol aj meno likvidátora. Dňa 1. apríla 2005 zákonný sudca požiadal krajský súd o predloženie spisu sp. zn. 20 Cbs 12/04. Dňa 13. júla 2005 zákonný sudca vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na návrhu, pretože odpadol dôvod, pre ktorý bol návrh podaný a zo strany K. Č. došlo k prijatiu nového znenia spoločenskej zmluvy, čo vyplynulo zo spisu krajského súdu. Na žiadosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bol spis tomuto súdu predložený 12. augusta 2005 a späť sa vrátil 8. novembra 2005. Právny zástupca sťažovateľa 19. augusta 2005 oznámil, že trvá na podanom návrhu na zrušenie spoločnosti. Zákonný sudca 9. novembra 2005 vydal pokyn previesť spis do registra „Cb“, pretože vo veci je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie. Vec bola zaregistrovaná pod sp. zn. 22 Cb 81/05, opäť pridelená sudcovi JUDr. P. L a 15. decembra 2005 postúpená miestne príslušnému Okresnému súdu Senica.
Predsedníčka Okresného súdu Trnava ďalej uviedla, že po prešetrení veci je toho názoru, že k prieťahom nedošlo a vec bola nesprávne predložená registrovému súdu. Keďže konanie pred registrovým súdom je nesporovým konaním, registrový súd rozhoduje meritórne len uznesením, nie rozsudkom a až od samotného podania vo veci bolo sporné, či vo veci návrhu sťažovateľa nebude potrebné rozhodnúť na pojednávaní v agende obchodnej – register „Cb“. Úkony, ktoré sudca vo veci vykonal, smerovali k zisteniu okolností potrebných na vydanie meritórneho rozhodnutia, najmä k zisteniu financovania osoby likvidátora, keďže súd finančné prostriedky na vyplatenie likvidátora nemá. V konaní bolo potrebné, aby sudca zistil stav konania vo veci účastníkov predmetného konania vedeného na krajskom súde, ktoré úzko súviselo s týmto konaním.
Listom zo 7. júla 2006 predsedníčka Okresného súdu Trnava oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.
Predseda Okresného súdu Senica listom sp. zn. Spr. 1666/06 zo 14. júna 2006 oznámil: „Predmetná vec napadla na Okresný súd Senica dňa 29. 12. 2005, po odstúpení z Okresného súdu v Trnave. Vec prejednávajúca sudkyňa vyslovila nesúhlas s postúpením veci a podľa § 104a ods. 3 O. s. p. a § 105 ods. 3 O. s. p. spis predložila NS SR na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci. Spis sa vrátil na OS Senica dňa 30. 5. 2006. Uznesením NS SR rozhodol tak, že vo veci je vecne a miestne príslušným súdom Okresný súd Trnava. Uznesenie bolo dňa 14. 6. 2006 doručené účastníkom. Vzhľadom k tomu, že súd vo veci konal, nepovažujem sťažnosť za dôvodnú.“
Listom zo 6. júla 2006 predseda Okresného súdu Senica oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.
Právny zástupca sťažovateľa listom zo 6. júla 2006 uviedol, že súhlasí u upustením od ústneho prerokovania veci. Zároveň vyčíslil uplatnené trovy konania za dva úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom a vypracovanie a podanie sťažnosti) po 2 730 Sk a dva režijné paušály po 164 Sk spolu s daňou z pridanej hodnoty 19 %, čo celkovo predstavuje sumu 6 887,70 Sk.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci:
Dňa 18. júna 2004 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na začatie konania na zrušenie spoločnosti V., spol. s r.o., nariadenie jej likvidácie a vymenovanie likvidátora.Dňa 11. novembra 2005 bol spis prevedený z registra „Cbr“ do registra „Cb“ a veci bola pridelená sp. zn. 22 Cb 81/05.
Dňa 22. novembra 2005 zákonný sudca vydal pokyn kancelárii na vyznačenie odstúpenia veci Okresnému súdu Senica.
Dňa 5. decembra 2005 bol spis z dôvodu miestnej príslušnosti odstúpený Okresnému súdu Senica (doručený mu bol 29. decembra 2005), pričom veci bola pridelená sp. zn. 9 Cb 97/05.
Dňa 22. februára 2006 bol Okresnému súdu Senica doručený list Disciplinárneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „disciplinárny súd“), v ktorom žiadal o predloženie spisu 22 Cb 81/05.
Dňa 27. februára 2006 z dôvodu, že spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 22 Cb 81/05 bol odstúpený Okresnému súdu Senica, disciplinárny súd požiadal o predloženie spisu tohto súdu sp. zn. 9 Cb 97/05.
Dňa 3. marca 2006 Okresný súd Senica oznámil disciplinárnemu súdu, že vec nie je právoplatne skončená a že v prípade potreby zašle fotokópiu požadovaného spisu.
Dňa 9. marca 2006 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť disciplinárneho súdu o zaslanie fotokópie spisu sp. zn. 9 Cb 97/05.
Dňa 16. marca 2006 Okresný súd Senica zaslal disciplinárnemu súdu požadovaný spis.Dňa 29. marca 2006 bol najvyššiemu súdu predložený spis Okresného súdu Senica sp. zn. 9 Cb 97/05 z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci z Okresného súdu Trnava.Dňa 30. mája 2006 bolo Okresnému súdu Senica doručené uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ndob 17/2006 z 26. apríla 2006, ktorým najvyšší súd v danej veci určil miestnu príslušnosť Okresného súdu Trnava.
Dňa 13. júna 2006 Okresný súd Senica zaslal uznesenie najvyššieho súdu právnemu zástupcovi sťažovateľa a V., spol. s r.o.
III.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba (aj právnická) domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. k právnej istote, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. III. ÚS 28/03, III. ÚS 300/05).
Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov (v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy) v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania (aj právnickým osobám) právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe (napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
Pri skúmaní existencie porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma ústavný súd vždy právnu a faktickú zložitosť veci, správanie účastníkov konania a spôsob, akým v konaní postupoval súd.
Konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 22 Cb 81/05
(pôvodne vedené pod sp. zn. 22 Cbr 2/04)
Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je konanie o návrhu na zrušenie obchodnej spoločnosti, nariadenie jej likvidácie a vymenovanie likvidátora tejto spoločnosti.
Na rozdiel od tvrdení predsedníčky Okresného súdu Trnava ústavný súd konštatuje, že ide o štandardnú agendu obchodného oddelenia s príslušnou stabilnou judikatúrou najvyššieho súdu.
Pri skúmaní správania účastníkov konania ústavný súd konštatuje, že ich správanie v konaní nevykázalo žiadne postupy, ktoré by ho predlžovali a spôsobili stav, že ani po uplynutí dvoch rokov sa vo veci nekonalo ani jedno pojednávanie smerujúce k rozhodnutiu vo veci.
Pri skúmaní postupu tohto súdu vo veci ústavný súd zistil v rozpore s tvrdením predsedníčky Okresného súdu Trnava, že postup v konaní trvajúcom vyše dvoch rokov bez rozhodnutia vo veci a bez vykonania jediného pojednávania možno pričítať na nesústredený postup Okresného súdu Trnava.
Návrh vo veci bol tomuto súdu doručený 18. júna 2004, pričom zákonný sudca určoval predmet konania do 9. novembra 2005, teda takmer jeden a pol roka, čo je ústavne neudržateľné a má znaky konania so zbytočnými prieťahmi. Taktiež nesprávne určil miestnu a vecnú príslušnosť, o čom svedčí rozhodnutie najvyššieho súdu z 13. júna 2006, ktorým bola určená miestna príslušnosť Okresného súdu Trnava.
Ústavný súd zistil a následne vyhodnotil postup Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 81/05 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 22 Cbr 2/04) ako konanie porušujúce základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Konanie vedené na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 9 Cb 97/05
Spis bol Okresnému súdu Senica doručený 29. decembra 2005, pričom veci bola pridelená sp. zn. 9 Cb 97/05.
Zákonný sudca po naštudovaní spisu v lehote 3 mesiacov predložil spis na rozhodnutie najvyššiemu súdu o určenie miestnej a vecnej príslušnosti. Najvyšší súd následne 26. apríla 2006 rozhodol a spis doručil Okresnému súdu Senica 30. mája 2006. Okresný súd Senica následne 13. júna 2006 doručoval rozhodnutie najvyššieho súdu účastníkom konania.
V postupe Okresného súdu Senica ústavný súd nezistil porušenie označených práv a v tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd zistil, že označené práva porušil Okresný súd Trnava, a preto mu uložil vo veci konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia od oboch súdov, a to od Okresného súdu Trnava vo výške 200 000 Sk a od Okresného súdu Senica vo výške 100 000 Sk, čo zdôvodnil pretrvávajúcim stavom svojej právnej neistoty.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, primerané finančné zadosťučinenie.
Pokiaľ ide o Okresný súd Senica, ústavný súd nezistil porušenie označených práv týmto súdom, preto mu ani nemohol uložiť povinnosť uhradiť primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi.
Pokiaľ ide o Okresný súd Trnava, ústavný súd vyslovil porušenie označených práv týmto súdom a prikázal mu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Tieto opatrenia ústavný súd považuje za dostatočné vzhľadom na stav konania vo veci (najmä dĺžku nečinnosti súdu).
Mesto bolo v stave právnej neistoty, ale predmet sporu v konaní vylučuje majetkovú ujmu spočívajúcu v znížení jeho ekonomickej viazanosti v predmetnej spoločnosti.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré vyčíslil celkovou sumou 6 887,70 Sk. Výška náhrady spočíva v dvoch úkonoch právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom a vypracovanie sťažnosti) po 2 730 Sk a v dvoch režijných paušáloch po 164 Sk, čo predstavuje sumu 5 788 Sk + 19 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty).
Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Pri stanovení výšky trov právneho zastúpenia sťažovateľa vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05 a iné).
Vychádzajúc z tejto výšky sadzby tarifnej odmeny priznal ústavný súd sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnej služby a dva režijné paušály v sume 5 788 Sk. Keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty, vyššie uvedená suma sa zvyšuje o 19 % DPH. Trovy právneho zastúpenia vrátane dane z pridanej hodnoty boli priznané spolu v sume 6 887 Sk (bod 3 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. augusta 2006