znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 217/06-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti mesta H., so sídlom H., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   Cb   81/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 22 Cbr 2/04) a Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 97/05 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   Cb   81/05   (pôvodne vedenom pod sp. zn. 22 Cbr 2/04)   p o r u š i l   základné právo mesta H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 81/05 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 22 Cbr 2/04)   p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania mesta H. vo výške 6 887 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatsedem slovenských korún) na účet advokáta JUDr. M. M., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti mesta H. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2006 doručená sťažnosť mesta H., so sídlom H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   Cb   81/05   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 22 Cbr 2/04) a Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 97/05.

Sťažovateľ   uviedol,   že   18.   júna   2004   podal   Okresnému   súdu   Trnava   návrh na zrušenie   V.,   spol.   s r.   o,   nariadenie   jej   likvidácie   a vymenovanie   likvidátora. Dňa 4. októbra 2004 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľa na upresnenie návrhu v lehote 15   dní.   Dňa   22.   októbra   2004   sťažovateľ   doplnil   návrh   o podrobné   dôvody   a navrhol „pristúpenie   ďalšieho   účastníka   do   konania,   a to   ďalšieho   spoločníka   V.,   spol. s r. o. p. K. Č.“. Okresný súd Trnava podaním z 24. januára 2005 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15   dní   uviedol,   koho   žiada   vymenovať   za   likvidátora   spoločnosti.   Aj   keď   sťažovateľ uvedenú   výzvu   považoval   za   odporujúcu   §   71   ods.   4   Obchodného   zákonníka,   listom z 10. februára 2005 oznámil, že na návrhu trvá, súčasne navrhol likvidátora a predložil jeho súhlas s ustanovením za likvidátora zo 4. februára 2005. Dňa 8. augusta 2005 Okresný súd Trnava opätovne vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní oznámil, či na podanom návrhu trvá, pretože odpadol dôvod, pre ktorý sťažovateľ návrh podal. Podaním zo 17. augusta 2005   sťažovateľ   oznámil,   že   na   návrhu   trvá   a poukázal   na   tú   skutočnosť,   že   konanie o zrušenie spoločnosti nie je návrhovým konaním a samotný návrh na začatie konanie nie je podmienkou súdneho konania. Dňa 5. decembra 2005 Okresný súd Trnava oznámil, že podľa   §   105   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   postúpil   vec   na ďalšie   konanie Okresnému súdu Senica ako súdu miestne príslušnému.

Na   Okresnom   súde   Senica   je   vec   vedená   pod   sp.   zn.   9   Cb   97/05.   Z dôvodu pokračujúcej nečinnosti aj zo strany Okresného súdu Senica sťažovateľ 25. apríla 2006 podal sťažnosť na prieťahy v konaní. Do podania sťažnosti ústavnému súdu nebola táto sťažnosť vybavená.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   oba   okresné   súdy   svojím   postupom   porušili   jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Okresný   súd   Trnava   ak   aj   konal   nejaké úkony,   tieto   nesmerovali   k meritórnemu vybaveniu veci. Okresný súd Senica nevykonal žiadne úkony, vyslovil len svoju miestnu nepríslušnosť a vec predložil Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“).

Sťažovateľ   požiadal   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktoré zdôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty v oblasti svojich majetkových práv.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   Okresný   súd   Trnava   v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cbr 2/04 a Okresný súd Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 97/05 porušili jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal Okresnému súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 97/05 konať bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk od Okresného súdu Trnava a 100 000 Sk od Okresného súdu Senica a zaviazal Okresný súd Trnava a Okresný súd Senica uhradiť trovy konania sťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/06-19 z 27. júna 2006 bola vec prijatá na ďalšie konanie.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti listom sp. zn. Spr 1101/06 z 15. júna 2006 vyjadrila predsedníčka Okresného súdu Trnava, v ktorom uviedla, že predmetná vec bola súdu podaná 18. júna 2006, pričom išlo o návrh na zrušenie V., spol. s r. o., nariadenie jej   likvidácie   a vymenovanie   likvidátora   tejto   spoločnosti.   Vec   bola   zaregistrovaná   pod sp. zn. 22 Cbr 2/04 a pridelená sudcovi JUDr. P. L. Dňa 23. septembra 2004 bol návrh zaslaný na vyjadrenie V., spol. s r. o. Dňa 4. októbra 2004 zákonný sudca vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby uviedol, v čom vidí nesúlad právneho stavu so skutočným stavom v obchodnom registri V., spol. s r. o., a v akom smere nedošlo k prispôsobeniu spoločenskej zmluvy s prijatými novelami Obchodného zákonníka. Zároveň vyzval Z. Č. – konateľa V., spol. s r. o., aby v lehote 15 dní predložil kópie žalôb podaných krajskému súdu ohľadom vyslovenia   neplatnosti   čl.   18   ods. 4   a 5   spoločenskej   zmluvy.   Na   túto   výzvu   reagoval konateľ V., spol. s r. o. 18. októbra 2004 vyjadrením. Dňa 26. októbra 2004 právny zástupca sťažovateľa zaslal doplnenie návrhu a žiadal o pripustenie do konania ďalšieho účastníka na strane   žalovaného   K.   Č.   Dňa   3.   novembra   2004   zákonný   sudca   požiadal   krajský   súd o informáciu,   v akom   štádiu   sa   nachádza   konanie vo   veci   žaloby   sťažovateľa   proti   V., spol. s r. o. o určenie neplatnosti čl. 18 ods. 4 a 5 spoločenskej zmluvy, ktorá bola podaná 15. marca 2004, ako aj o zaslanie právoplatného rozsudku vo veci. Dňa 9. novembra 2004 krajský súd oznámil, že konanie vedené pod sp. zn. 20 Cbs 12/04 bolo 28. októbra 2004 zastavené z dôvodu späťvzatia a uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Dňa 24. januára 2005 vyzval zákonný sudca právneho zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 15 dní oznámil, či trvá   na návrhu z 18.   júna 2004   a koho žiada   v prípade   likvidácie   spoločnosti   ustanoviť za likvidátora vzhľadom na to, že súd nemá finančné prostriedky na výplatu likvidátora. Zároveň   zástupcovi   sťažovateľa   doručil   kópiu   oznámenia   krajského   súdu   o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu. Dňa 11. februára 2005 bolo Okresnému súdu Trnava zaslané vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa, v ktorom oznámil, že trvá na návrhu a uviedol   aj meno likvidátora.   Dňa   1.   apríla 2005   zákonný   sudca   požiadal krajský   súd o predloženie spisu sp. zn. 20 Cbs 12/04. Dňa 13. júla 2005 zákonný sudca vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na návrhu, pretože odpadol dôvod, pre ktorý bol návrh podaný a zo strany K. Č. došlo k prijatiu nového znenia spoločenskej zmluvy, čo vyplynulo zo   spisu   krajského   súdu.   Na   žiadosť   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bol spis tomuto súdu predložený 12. augusta 2005 a späť sa vrátil 8.   novembra   2005.   Právny   zástupca   sťažovateľa   19.   augusta   2005   oznámil,   že   trvá   na podanom návrhu na zrušenie spoločnosti. Zákonný sudca 9. novembra 2005 vydal pokyn previesť spis do registra „Cb“, pretože vo veci je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie. Vec   bola   zaregistrovaná   pod   sp. zn.   22   Cb   81/05,   opäť   pridelená   sudcovi   JUDr.   P.   L a 15. decembra 2005 postúpená miestne príslušnému Okresnému súdu Senica.

Predsedníčka Okresného súdu Trnava ďalej uviedla, že po prešetrení veci je toho názoru, že k prieťahom nedošlo a vec bola nesprávne predložená registrovému súdu. Keďže konanie   pred   registrovým   súdom   je   nesporovým   konaním,   registrový   súd   rozhoduje meritórne len uznesením, nie rozsudkom a až od samotného podania vo veci bolo sporné, či vo   veci   návrhu   sťažovateľa   nebude   potrebné   rozhodnúť   na   pojednávaní   v agende obchodnej   –   register   „Cb“.   Úkony,   ktoré   sudca   vo   veci   vykonal,   smerovali   k zisteniu okolností potrebných na vydanie meritórneho rozhodnutia, najmä k zisteniu financovania osoby likvidátora, keďže súd finančné prostriedky na vyplatenie likvidátora nemá. V konaní bolo   potrebné,   aby   sudca   zistil   stav   konania   vo   veci   účastníkov   predmetného   konania vedeného na krajskom súde, ktoré úzko súviselo s týmto konaním.

Listom zo 7. júla 2006 predsedníčka Okresného súdu Trnava oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Predseda   Okresného   súdu   Senica   listom   sp.   zn.   Spr.   1666/06   zo   14.   júna   2006 oznámil: „Predmetná vec napadla na Okresný súd Senica dňa 29. 12. 2005, po odstúpení z Okresného súdu v Trnave. Vec prejednávajúca sudkyňa vyslovila nesúhlas s postúpením veci   a podľa   §   104a   ods.   3   O.   s.   p.   a   §   105   ods.   3   O.   s.   p.   spis   predložila   NS   SR na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci. Spis sa vrátil na OS Senica dňa 30. 5. 2006. Uznesením NS SR rozhodol tak, že vo veci je vecne a miestne príslušným súdom Okresný súd Trnava. Uznesenie bolo dňa 14. 6. 2006 doručené účastníkom. Vzhľadom k tomu, že súd vo veci konal, nepovažujem sťažnosť za dôvodnú.“

Listom   zo   6.   júla   2006   predseda   Okresného   súdu   Senica   oznámil,   že   netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Právny zástupca sťažovateľa listom zo 6. júla 2006 uviedol, že súhlasí u upustením od   ústneho   prerokovania   veci.   Zároveň   vyčíslil   uplatnené   trovy   konania   za   dva   úkony právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastupovania   vrátane   prvej   porady   s klientom a vypracovanie a podanie sťažnosti) po 2 730 Sk a dva režijné paušály po 164 Sk spolu s daňou z pridanej hodnoty 19 %, čo celkovo predstavuje sumu 6 887,70 Sk.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Dňa 18. júna 2004 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na začatie konania na zrušenie spoločnosti V., spol. s r.o., nariadenie jej likvidácie a vymenovanie likvidátora.Dňa 11. novembra 2005 bol spis prevedený z registra „Cbr“ do registra „Cb“ a veci bola pridelená sp. zn. 22 Cb 81/05.

Dňa   22.   novembra   2005   zákonný   sudca   vydal   pokyn   kancelárii   na   vyznačenie odstúpenia veci Okresnému súdu Senica.

Dňa 5. decembra 2005 bol spis z dôvodu miestnej príslušnosti odstúpený Okresnému súdu Senica (doručený mu bol 29. decembra 2005), pričom veci bola pridelená sp. zn. 9 Cb 97/05.

Dňa 22. februára 2006 bol Okresnému súdu Senica doručený list Disciplinárneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „disciplinárny súd“), v ktorom žiadal o predloženie spisu 22 Cb 81/05.

Dňa 27. februára 2006 z dôvodu, že spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 22 Cb 81/05 bol odstúpený Okresnému súdu Senica, disciplinárny súd požiadal o predloženie spisu tohto súdu sp. zn. 9 Cb 97/05.

Dňa 3. marca 2006 Okresný súd Senica oznámil disciplinárnemu súdu, že vec nie je právoplatne skončená a že v prípade potreby zašle fotokópiu požadovaného spisu.

Dňa 9. marca 2006 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť disciplinárneho súdu o zaslanie fotokópie spisu sp. zn. 9 Cb 97/05.

Dňa 16. marca 2006 Okresný súd Senica zaslal disciplinárnemu súdu požadovaný spis.Dňa 29. marca 2006 bol najvyššiemu súdu predložený spis Okresného súdu Senica sp. zn. 9 Cb 97/05 z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci z Okresného súdu Trnava.Dňa 30. mája 2006 bolo Okresnému súdu Senica doručené uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Ndob 17/2006 z 26. apríla 2006, ktorým najvyšší súd v danej veci určil miestnu príslušnosť Okresného súdu Trnava.

Dňa 13. júna 2006 Okresný súd Senica zaslal uznesenie najvyššieho súdu právnemu zástupcovi sťažovateľa a V., spol. s r.o.

III.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   (aj   právnická)   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. k právnej istote, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. III. ÚS 28/03, III. ÚS 300/05).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na   prerokovanie   ich   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy) v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania   (aj   právnickým   osobám)   právo   na   prerokovanie   ich   veci   v primeranej   dobe (v zmysle   čl.   6   ods.   1   dohovoru)   je zabezpečiť   odstránenie   právnej   neistoty   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe   (napr.   III.   ÚS   111/04, III. ÚS 11/05).

Pri skúmaní existencie porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   skúma   ústavný   súd   vždy   právnu   a faktickú zložitosť veci, správanie účastníkov konania a spôsob, akým v konaní postupoval súd.

Konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 22 Cb 81/05

(pôvodne vedené pod sp. zn. 22 Cbr 2/04)

Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je konanie o návrhu na zrušenie obchodnej   spoločnosti,   nariadenie   jej   likvidácie   a vymenovanie   likvidátora   tejto spoločnosti.

Na rozdiel od tvrdení predsedníčky Okresného súdu Trnava ústavný súd konštatuje, že   ide   o štandardnú   agendu   obchodného   oddelenia   s príslušnou   stabilnou   judikatúrou najvyššieho súdu.

Pri skúmaní správania účastníkov konania ústavný súd konštatuje, že ich správanie v konaní   nevykázalo   žiadne   postupy,   ktoré   by   ho   predlžovali   a spôsobili   stav, že ani po uplynutí   dvoch   rokov   sa   vo   veci   nekonalo   ani   jedno   pojednávanie   smerujúce k rozhodnutiu vo veci.

Pri   skúmaní   postupu   tohto   súdu   vo   veci   ústavný   súd   zistil   v rozpore   s tvrdením predsedníčky Okresného súdu Trnava, že postup v konaní trvajúcom vyše dvoch rokov bez rozhodnutia vo veci a bez vykonania jediného pojednávania možno pričítať na nesústredený postup Okresného súdu Trnava.

Návrh   vo   veci   bol   tomuto súdu   doručený   18.   júna 2004,   pričom   zákonný   sudca určoval predmet konania do 9. novembra 2005, teda takmer jeden a pol roka, čo je ústavne neudržateľné   a má   znaky   konania   so   zbytočnými   prieťahmi.   Taktiež   nesprávne   určil miestnu a vecnú príslušnosť, o čom svedčí rozhodnutie najvyššieho súdu z 13. júna 2006, ktorým bola určená miestna príslušnosť Okresného súdu Trnava.

Ústavný súd zistil   a následne vyhodnotil   postup   Okresného   súdu   Trnava   vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 81/05 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 22 Cbr 2/04) ako konanie porušujúce   základné   právo   sťažovateľa na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Konanie vedené na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 9 Cb 97/05

Spis bol Okresnému súdu Senica doručený 29. decembra 2005, pričom veci bola pridelená sp. zn. 9 Cb 97/05.

Zákonný   sudca   po   naštudovaní   spisu   v lehote   3   mesiacov   predložil   spis na rozhodnutie   najvyššiemu   súdu   o určenie   miestnej   a vecnej   príslušnosti.   Najvyšší   súd následne 26. apríla 2006 rozhodol a spis doručil Okresnému súdu Senica 30. mája 2006. Okresný   súd   Senica   následne   13.   júna   2006   doručoval   rozhodnutie   najvyššieho   súdu účastníkom konania.

V postupe Okresného súdu Senica ústavný súd nezistil porušenie označených práv a v tejto časti sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil, že označené práva porušil Okresný súd Trnava, a preto mu uložil vo veci konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovateľ   sa   domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia od oboch súdov, a to od Okresného súdu Trnava vo výške 200 000 Sk a od Okresného súdu Senica vo výške 100 000 Sk, čo zdôvodnil pretrvávajúcim stavom svojej právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, primerané finančné zadosťučinenie.

Pokiaľ ide o Okresný súd Senica, ústavný súd nezistil porušenie označených práv týmto   súdom,   preto   mu   ani   nemohol   uložiť   povinnosť   uhradiť   primerané   finančné zadosťučinenie sťažovateľovi.

Pokiaľ ide o Okresný súd Trnava, ústavný súd vyslovil porušenie označených práv týmto súdom a prikázal mu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Tieto   opatrenia   ústavný   súd   považuje   za   dostatočné   vzhľadom   na   stav   konania vo veci (najmä dĺžku nečinnosti súdu).

Mesto bolo v stave právnej neistoty, ale predmet sporu v konaní vylučuje majetkovú ujmu spočívajúcu v znížení jeho ekonomickej viazanosti v predmetnej spoločnosti.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré vyčíslil celkovou sumou 6 887,70 Sk. Výška náhrady spočíva v dvoch úkonoch právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom a vypracovanie sťažnosti) po 2 730 Sk a v dvoch režijných paušáloch po 164 Sk, čo   predstavuje sumu 5 788 Sk + 19 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o požadovanej   náhrade   trov   konania   vychádzal z ustanovenia   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   podľa   ktorého   ústavný   súd   môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri stanovení výšky trov právneho zastúpenia sťažovateľa vychádzal ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods.   1 a 3 vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004 Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením   alebo   s hodnotou   predmetu   sporu,   o ktorom   sa   koná   pred   všeobecným súdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05 a iné).

Vychádzajúc z tejto výšky sadzby tarifnej odmeny priznal ústavný súd sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnej služby a dva režijné paušály v sume 5 788 Sk. Keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty, vyššie uvedená suma sa zvyšuje o 19 % DPH. Trovy právneho zastúpenia vrátane dane z pridanej hodnoty boli priznané spolu v sume 6 887 Sk (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006