znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 217/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2005 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave sp. zn. 3 T 1/03 z 1. decembra 2003 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 To 1/2004 z 12. februára 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2005 doručená sťažnosť J. J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 31. mája 2005, ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) v konaní sp. zn. 3 T 1/03 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že počas prípravného konania v trestnej veci sp. zn. 3 T 1/03 došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech tým, že boli zahladené stopy na mieste trestného činu a spolupáchateľka trestného činu bola prekvalifikovaná na svedkyňu. Následne „Vyšetrovateľ, prokurátor i súd podľa môjho názoru v rozhodovaní o vine porušil zásadu objektívnej pravdy..., keď nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nevykonal dôkladný rozbor všetkých skutkových okolností, ktoré sa k predmetnému prípadu viažu“.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   ďalej   uvádza,   že   počas   celého   trestného   konania nebolo hodnoverne preukázané, že aj on je páchateľom skutku, z ktorého je obžalovaný a súd   pri   rozhodovaní   vychádzal   len „...   z púhych   domnienok,   ktoré   nie   sú   ničím podložené“.

Sťažovateľ preto v návrhu výroku rozhodnutia (petite) svojej sťažnosti žiada, aby ústavný   súd „...   zrušil   rozsudok   Najvyššieho   súdu   SR   ako   odvolacieho   súdu   v celom rozsahu, ako aj uznesenie o náhrade trov výkonu väzby, náhradu súdneho konania vo výške 3 000 Sk a vec vrátil na došetrenie Krajskému prokurátorovi v Bratislave...“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred   ním   a o   postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená. Jedným z dôvodov na odmietnutie sťažnosti v rámci predbežného prerokovania je podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj jej oneskorené podanie.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   možno   sťažnosť   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Ústavný   súd   v rozhodnutí   sp.   zn.   I.   ÚS   22/02   uvádza: „Sťažnosť   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.“

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   vo   svojej sťažnosti   neuviedol   dátumy právoplatnosti   alebo   doručenia   namietaných   rozhodnutí   krajského   súdu   a uznesenia najvyššieho súdu, ako aj ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný   súd   viazaný   návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených v tomto   zákone,   ústavný   súd   výzvou   č.   k.   Rvp   738/05-7   z   2.   júna   2005   požiadal predsedníčku   krajského   súdu   o zaslanie   spisu   sp.   zn.   3   T   1/03.   Predmetný   spis   bol ústavnému súdu doručený 16. júna 2005.

Ústavný   súd   zo   spisu   sp.   zn.   3   T   1/03   zistil,   že   krajský   súd   rozsudkom sp. zn. 3 T 1/03   z 1.   decembra   2003   uznal   sťažovateľa   vinným   z   trestného   činu   vraždy spolupáchateľstvom podľa ustanovenia § 9 ods. 2 a § 219 ods. 1 Trestného zákona a bol mu vymeraný trest odňatia slobody, pričom rozsudok bol sťažovateľovi doručený 22. decembra 2003 a jeho právnemu zástupcovi 5. januára 2004 (č. l. 556 predmetného spisu).

Sťažovateľ   podal   2.   januára   2004   proti   prvostupňovému   rozsudku   odvolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 3 To 1/2004 z 12. februára 2004 tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a rozsudok prvostupňového súdu nadobudol daným dňom právoplatnosť. Predmetné uznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi doručené 8. apríla 2004 a jeho právnemu zástupcovi 13. mája 2004 (č. l. 620 predmetného spisu).

Krajský súd uznesením č. k. 3 T 1/03-621 z 31. marca 2004 započítal sťažovateľovi obdobie väzby do trestu odňatia slobody, uložil mu povinnosť nahradiť trovy štátu spojené s výkonom väzby a nahradiť preddavkové trovy trestného konania. Uvedené uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 8. apríla 2004 a nadobudlo právoplatnosť 14. apríla 2004.

V okolnostiach danej veci od 22. decembra 2003 a 8. apríla 2004, keď boli uvedené rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu sťažovateľovi doručené, ako aj nadobudli právoplatnosť v zmysle ustanovenia § 139 Trestného poriadku, do 28. apríla 2005, keď bola sťažnosť   sťažovateľa   ústavnému   súdu   odovzdaná   na   poštovú   prepravu,   uplynulo   dlhšie časové obdobie ako uvedená zákonná dvojmesačná lehota.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2005