znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 216/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015predbežne   prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   Andreou   Tkáčovou,Magurská   3,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základných   práv   podľa   čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Košiciachv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 71/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), ktorounamietajú   porušenie   svojich   základných   práv podľa   čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súduv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 71/2013 (ďalej aj„napadnuté konanie“).

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú:„Vo   veci   bol   vyhlásený   rozsudok   Okresného   Súdu   Košice   II   pod   sp.   zn. 41 C/175/2014 dňa 28.11.2012, písomne bol rozsudok doručený sťažovateľom dňa 3.1.2013. Proti   cit.   rozsudku   sťažovatelia   podali   dňa   18.1.2013   odvolanie.   Odvolacie   konanie   je vedené pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4 Co71/2013.

Od   podaného   odvolania   Krajský   súd   v   Košiciach   neurobil   žiaden   úkon   t.   j.16 mesiacov.

Týmto konaným Krajského súdu v Košiciach došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Doterajšie   konanie   považujeme   za   neefektívne   a   neracionálne.   Už   z   porovnania týchto   termínov   je   zrejmé,   že   jednotlivé   úkony   neboli   vykonávané   účinne,   resp.   medzi jednotlivými úkonmi dochádzalo k veľkým časovým odstupom, čo spôsobovalo nedôvodné prieťahy v konaní. Od 18.1.2013 Krajský súd v Košiciach vo veci nerozhodol.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:

„1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   bytom

a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zu. 4 Co 71/2013 bolo porušené.

2.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   bytom

a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 4 Co 71/2013 porušené bolo.

3.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   bytom

a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   pod   sp.   zn.   4   Co   71/2013 porušené bolo.

4. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4 Co 71/2013 konal bez zbytočných prieťahov.

5. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné   zadosťučinenie   v   sume   3.000   €   (slovom:   tritisíc   Euro),   ktoré   je   Krajský   súd v Košiciach povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000   € (slovom: tri tisíc Euro), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ďalej sa sťažovatelia domáhajú, aby im ústavný súd priznal aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súdprávomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy,návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

1.   Pokiaľ   ide   o sťažnosť   v časti,   v ktorej   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojhozákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdnekonanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   konštatuje,   že   skutkovým   stavom,z ktorého   sťažovatelia   odvodzujú   porušenie   označených   práv,   je   celková   nečinnosťkrajského súdu a neefektívnosť postupu v napadnutom konaní.

Ústavný súd poukazuje na to, že v systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka,rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy.

Krajský súd sa neodmietol zaoberať odvolaním sťažovateľov podaným proti rozsudkuOkresného súdu Košice II z 28. novembra 2012, pričom podľa zistenia ústavného súdu voveci bolo už navyše rozhodnuté rozsudkom z 25. februára 2015 a súdny spis bol Okresnémusúdu Košice II vrátený 25. marca 2015.

Vzhľadom   na   uvedené   nebolo   možné   v danom   prípade   relevantne   uvažovať   anio denegatio iustitiae, pričom ústavný súd v danej súvislosti poukazuje na svoju konštantnújudikatúru, podľa ktorej prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranučl. 46 ods. 1 ústavy, ibaže by namietané porušenie tohto základného práva dosahovalo takúintenzitu, že by s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmetkonania,   teda   čo   je   pre   sťažovateľa   v stávke)   bolo   možné   uvažovať   o odmietnutíspravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti,v ktorej   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohtodôvodu odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. Pokiaľ   ide   o sťažnosť   v časti,   v ktorej   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie začalo 13. marca 2013, keď Okresný súdKošice II predložil krajskému súdu na rozhodnutie súdny spis sp. zn. 41 C 175/2014 spolus odvolaním podaným proti rozsudku z 28. novembra 2012. Na inom mieste tohto uzneseniauž bolo uvedené, že krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom z 25. februára 2015, teda ponecelých dvoch rokoch od začiatku napadnutého konania.

Ústavný súd na základe uvedeného zastáva názor, že samotná dĺžka napadnutéhokonania do rozhodnutia o odvolaní nebola takej povahy, aby na jej základe bolo možnév okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľov.

V súvislosti s tým, že sťažovatelia namietali, že „od podaného odvolania Krajský súd v Košiciach neurobil žiaden úkon, t. j. 16 mesiacov“, ústavný súd poukazuje na to,že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosťodvolaním   napadnutého   rozhodnutia   súdu   prvej   inštancie,   preto   krajský   súd   spravidlanevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213 Občianskeho súdneho poriadku) ani nie jepovinný nariadiť pojednávanie (§ 214 Občianskeho súdneho poriadku). To však nevyhnutneneznamená, že odvolací súd je v odvolacom konaní nečinný a koná neefektívne, ako tvrdiasťažovatelia.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   48/03,III. ÚS 59/05).

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sanevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovaťako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základnéhopráva   zaručeného   týmto   článkom   ústavy   (napr.   II.   ÚS   57/01),   prípadne   návrhu   buďnevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pripredbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľovna ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2015