SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 216/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou,Magurská 3, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciachv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 71/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), ktorounamietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súduv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 71/2013 (ďalej aj„napadnuté konanie“).
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú:„Vo veci bol vyhlásený rozsudok Okresného Súdu Košice II pod sp. zn. 41 C/175/2014 dňa 28.11.2012, písomne bol rozsudok doručený sťažovateľom dňa 3.1.2013. Proti cit. rozsudku sťažovatelia podali dňa 18.1.2013 odvolanie. Odvolacie konanie je vedené pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4 Co71/2013.
Od podaného odvolania Krajský súd v Košiciach neurobil žiaden úkon t. j.16 mesiacov.
Týmto konaným Krajského súdu v Košiciach došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Doterajšie konanie považujeme za neefektívne a neracionálne. Už z porovnania týchto termínov je zrejmé, že jednotlivé úkony neboli vykonávané účinne, resp. medzi jednotlivými úkonmi dochádzalo k veľkým časovým odstupom, čo spôsobovalo nedôvodné prieťahy v konaní. Od 18.1.2013 Krajský súd v Košiciach vo veci nerozhodol.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom
a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zu. 4 Co 71/2013 bolo porušené.
2. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom
a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 4 Co 71/2013 porušené bolo.
3. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom
a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 4 Co 71/2013 porušené bolo.
4. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4 Co 71/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
5. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 € (slovom: tritisíc Euro), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 € (slovom: tri tisíc Euro), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ďalej sa sťažovatelia domáhajú, aby im ústavný súd priznal aj úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
1. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojhozákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdnekonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že skutkovým stavom,z ktorého sťažovatelia odvodzujú porušenie označených práv, je celková nečinnosťkrajského súdu a neefektívnosť postupu v napadnutom konaní.
Ústavný súd poukazuje na to, že v systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka,rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy.
Krajský súd sa neodmietol zaoberať odvolaním sťažovateľov podaným proti rozsudkuOkresného súdu Košice II z 28. novembra 2012, pričom podľa zistenia ústavného súdu voveci bolo už navyše rozhodnuté rozsudkom z 25. februára 2015 a súdny spis bol Okresnémusúdu Košice II vrátený 25. marca 2015.
Vzhľadom na uvedené nebolo možné v danom prípade relevantne uvažovať anio denegatio iustitiae, pričom ústavný súd v danej súvislosti poukazuje na svoju konštantnújudikatúru, podľa ktorej prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranučl. 46 ods. 1 ústavy, ibaže by namietané porušenie tohto základného práva dosahovalo takúintenzitu, že by s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmetkonania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) bolo možné uvažovať o odmietnutíspravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti,v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavne neopodstatnená, a preto ju z tohtodôvodu odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie začalo 13. marca 2013, keď Okresný súdKošice II predložil krajskému súdu na rozhodnutie súdny spis sp. zn. 41 C 175/2014 spolus odvolaním podaným proti rozsudku z 28. novembra 2012. Na inom mieste tohto uzneseniauž bolo uvedené, že krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom z 25. februára 2015, teda ponecelých dvoch rokoch od začiatku napadnutého konania.
Ústavný súd na základe uvedeného zastáva názor, že samotná dĺžka napadnutéhokonania do rozhodnutia o odvolaní nebola takej povahy, aby na jej základe bolo možnév okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľov.
V súvislosti s tým, že sťažovatelia namietali, že „od podaného odvolania Krajský súd v Košiciach neurobil žiaden úkon, t. j. 16 mesiacov“, ústavný súd poukazuje na to,že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosťodvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský súd spravidlanevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213 Občianskeho súdneho poriadku) ani nie jepovinný nariadiť pojednávanie (§ 214 Občianskeho súdneho poriadku). To však nevyhnutneneznamená, že odvolací súd je v odvolacom konaní nečinný a koná neefektívne, ako tvrdiasťažovatelia.
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,III. ÚS 59/05).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sanevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovaťako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základnéhopráva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buďnevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pripredbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľovna ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. mája 2015