znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 216/06-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   septembra   2006 senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka   a zo sudcov   Eduarda   Báránya   a Ľubomíra Dobríka   vo   veci   sťažnosti   S.   Č.,   bytom   S.,   toho   času   bytom   Španielsko,   zastúpenej advokátom JUDr. J. J., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 226/00 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 226/00   p o r u š i l základné právo S. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Stará   Ľubovňa   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   226/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   S.   Č.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   30 000   Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Stará Ľubovňa p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Stará Ľubovňa   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania S. Č. v sume   5   788   Sk   (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún)   na   účet jej advokáta JUDr. J. J., B., (...) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti S. Č. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára 2006   doručená   sťažnosť   (doplnená   14.   marca   2006   a 21.   augusta   2006),   ktorou   S.   Č., bytom S., toho času bytom Španielsko (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpená advokátom JUDr.   J. J.,   B.,   namietala   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 226/00.

Sťažovateľka v sťažnosti a jej doplneniach uviedla, že:„Dňa 4. 10. 1993 v obci Č. ma zrazilo motorové vozidlo, ktoré pod vplyvom alkoholu riadil   J.   M.   (...),   ktorý   mi   spôsobil   ťažkú   ujmu   na   zdraví   s dlhšou   dobou   liečenia a podrobením sa dvoch operácií. J. M. bol za toto konanie právoplatne uznaný vinným Okresným súdom Stará Ľubovňa 1 T 1/94 z trestného činu ublíženia na zdraví, za čo mu bol uložený trest a ohľadne náhrady škody som bola odkázaná na občiansko-právne konanie. Na základe tohto poučenia som podala aj žalobu. Okresný súd Stará Ľubovňa túto moju právnu záležitosť rieši od roku 1995, avšak do dnešného dňa nie je schopný toto právoplatne ukončiť.

Mám za to, že súdu boli predložené dostatočné dôkazy, a to najmä trestné spisy Okresného súdu Stará Ľubovňa 1 T 1/94 a moje špecifikované návrhy ohľadne náhrady škody. Okresný súd v Starej Ľubovni môj návrh na náhradu škody zamietol, avšak Krajský súd rozhodnutie Okresného súdu zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Vzhľadom na nesprávny postup sudkyne Okresného súdu som sa domáhala, aby vec bola odňatá a pridelená inému sudcovi, žiaľ môjmu návrhu nebolo vyhovené.

Pretože   som   nebola   spokojná   s konaním   a postupom   súdu,   obrátila   som   sa na Ministerstvo spravodlivosti a Generálnu prokuratúru.

Na   to,   že   som   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v súdnom   konaní   mi   bolo   listom Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa 3. 9. 2003 oznámené predsedníčkou súdu, že moja sťažnosť je dôvodná.

Keďže   Okresný   súd   v tejto   mojej   záležitosti   nekonal,   opätovne   som   sa   obrátila na Ministerstvo   spravodlivosti   a taktiež   na   Okresný   súd   v Starej   Ľubovni.   O tom   vám v prílohe predkladám listy.

V zmysle článku 127 ods. 3 Ústavy SR si žiadam, aby mi bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 800.000,- Sk.

Ujma na zdraví, ktorá mi bola spôsobená, má trvalé následky na celý môj život a neumožňuje   mi   plnohodnotne   sa   uplatniť   v spoločenskom,   kultúrnom   ani   pracovnom živote   v porovnaní   s mojimi   vrstovníkmi   a mám   za   to,   že   žiadna   finančná   náhrada mi nevráti moje poškodené zdravie.

V konaní o náhradu škody proti žalovanému bolo vedené konanie pod spis. značkou 5 C 502/96 a v súčasnosti je vedené pod spis. značkou 5 C 226/00. Týmto svojim podaním sa domáham toho, aby táto moja právna záležitosť bola odňatá predsedníčke senátu a bola pridelená inému senátu, poprípade aj inému súdu. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadam súd, aby vydal takéto rozhodnutie:

1. Okresný súd v Starej Ľubovni v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 226/00 porušil právo S. Č., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Okresnému súdu v Starej Ľubovni prikazuje, aby vo veci žaloby S. Č. o náhradu škody konal bez zbytočných prieťahov.

3.   S.   Č.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   800.000,-   Sk,   ktoré je Okresný súd v Starej Ľubovni povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.“

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 216/06-19 z 27. júna 2006 bola vec prijatá na ďalšie konanie.

K sťažnosti sa listom z 1. augusta 2006 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá k veci uviedla:

„Sťažnosť S. Č. sa týka občianskoprávnych vecí, vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 5 C 81/96, 5 C 502/96, 5 C 226/00 a 5 C 54/02, v ktorých je navrhovateľkou S. Č. Ide o náhradu škody z ublíženia na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou.

Navrhovateľka   S.   Č.   opakovane   podáva   sťažnosť   jednak   na Ministerstvo spravodlivosti SR, ako aj na tunajší súd.

Vec   je   skutkovo   aj   právne   zložitá   najmä   preto,   že   pôvodne   navrhovateľka   jeden právny nárok rozšírila na štyri, viackrát menovanej bola predĺžená lehota na spresnenie a doplnenie návrhu.

Prieťahy   v predmetnej   veci   nastali   jednak   dlhodobou   (skoro   ročnou) práceneschopnosťou   zákonnej   sudkyne   JUDr.   J.   D.   v roku   2002,   jednak nedisciplinovanosťou   navrhovateľky   v súvislosti   s účasťou   na   pojednávaniach,   keďže navrhovateľka sa zdržiavala   v zahraničí,   pričom   dobu jej návratu nevedeli   špecifikovať ani jej najbližší príbuzní. Adresu pobytu sťažovateľka neoznámila. Z obsahu spisov vyplýva, že sťažovateľka spravidla deň pred určeným pojednávaním (v prípade, keď mala doručenie predvolania vykázané) svoju neúčasť a neúčasť svojho advokáta ospravedlňovala. Z obsahu horeuvedených spisov som zistila, že vo veci 5 C 81/96 menovanej bola dvakrát   predĺžená   lehota   na   spresnenie   a doplnenie   návrhu.   Značné   prieťahy   vo   veci spôsobovala sama navrhovateľka, keď napríklad do decembra 2003 súd vytýčil celkom 10 pojednávaní,   z toho   navrhovateľka   a jej   právny   zástupca   sa   na   pojednávaniach zúčastnili   len   raz,   konkrétne   20.   11.   1996.   Z týchto   pojednávaní   celkom   9-krát navrhovateľka nemala vykázané doručenie predvolania, keďže sa zdržiavala na neznámom mieste   v cudzine   a jej právny   zástupca   celkom   8-krát   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní v dôsledku kolízií iných pojednávaní.

Prieťahy   vznikali   tiež   tým,   že   sťažovateľka   opakovane   namietala   predpojatosť zákonnej sudkyne, ako aj ostatných sudcov tunajšieho súdu, v dôsledku čoho spisy museli byť zaslané na Krajský súd v Prešove za účelom rozhodnutia o týchto námietkach. V predmetnej občianskoprávnej veci bol vyhlásený rozsudok dňa 22. 6. 2006, ktorý je t. č. aj vydoručovavný.

Poukazujem na to, že na tunajšom súde okrem predsedníčky súdu pracujú štyria sudcovia, pričom vykazujeme vo všetkých agendách viac ako 7 000 neskončených vecí. Pri takomto množstve vecí, štyria sudcovia nemôžu každú vec vybaviť bez prieťahov. Aj keď v predmetnej veci ide o náhradu škody, ktorá by sa mala vybaviť prednostne, nie je to jediná   vec,   ktorú   treba   prednostne   vybaviť,   pretože   okrem   náhrady   škody   sa   na   súde vybavujú prednostne aj veci pracovné a týkajúce sa výživného maloletých detí.

Napokon uvádzam, že JUDr. J. D. a ostatní sudcovia tunajšieho súdu mi opakovane predkladajú písomné upozornenia, že majú pridelené neprimerané množstvo vecí.“

K veci sa podrobne vyjadrila aj zákonná sudkyňa, ktorá opísala stav v konaniach dotýkajúcich sa sťažovateľky, pričom vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 226/00 (iné veci nie sú   predmetom   posúdenia   ústavného   súdu)   za   rozhodujúcu   považuje   neúčasť sťažovateľky   na   pojednávaniach   a svoju   vysokú   zaťaženosť   v senáte   v jej   pridelených veciach.

Predsedníčka   okresného   súdu   v liste   sp.   zn.   1   Spr   0/441/2006   z 1.   augusta   2006 uviedla, že netrvá na ústnom prejednaní veci.

Právny   zástupca   sťažovateľky   v liste   z 10. júla   2006   uviedol,   že   súhlasí s prejednaním veci bez ústneho pojednávania a vyčíslil trovy právneho zastúpenia.

II.

Z obsahu sťažnosti a z jej doplnení, z vyjadrenia okresného súdu, ale najmä zo spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 226/00 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vo veci:

Dňa 23. júna 1999 okresný súd vydal rozsudok č. k. 5 C 81/96-135, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľke sumu 6 138 Sk s príslušenstvom. V časti týkajúcej sa náhrady škody   za   bolestné,   náhrady   nákladov   spojených   s liečením   a náhrady   škody   za   veci znehodnotené pri úraze a úroku z omeškania súd návrh zamietol a časť návrhu týkajúceho sa náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vylúčil súd na samostatné konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22. júna 2000.

Dňa   4.   mája   2000   Krajský   súd   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   rozsudkom č. k. 3 Co 536/99-152 potvrdil rozsudok okresného súdu v jeho napadnutej časti.

Dňa   14.   augusta   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej   len „krajská   prokuratúra“) o tom, že spis   tamojšieho súdu sp. zn.   5   C   226/00   bol   zaslaný   Generálnej prokuratúre   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna prokuratúra“) za účelom podania mimoriadneho dovolania.

Dňa 8. novembra 2000 okresný súd žiadal generálnu prokuratúru o vrátenie spisu sp. zn. 5 C 226/00 a 5 C 81/96.

Dňa   20.   novembra   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   generálnej prokuratúry   o tom,   že   predmetné   spisy   boli   predložené   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako príloha na mimoriadne dovolanie.

Dňa   27.   decembra   2001   bol   v spise   urobený   úradný   záznam   o tom,   že   zákonná sudkyňa   v čase   od   16.   júla   2001   do   29.   júla   2001   čerpala   riadnu   dovolenku   a v čase od 7. decembra 2001 do 23. decembra 2001 bola práceneschopná.

Dňa 18. februára 2002 bol okresnému súdu doručený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. M Cdo 37/2000 z 28. júna 2001, ktorým najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu zo 4. mája 2000 a rozsudok okresného súdu z 23. júna 1999 v časti týkajúcej sa nároku na náhradu   za   bolesť,   vo   zvyšnej   časti   mimoriadne   dovolanie   generálneho   prokurátora zamietol.

Dňa 2. apríla 2002 bol v spise urobený úradný záznam o tom, že zákonná sudkyňa bola v čase od 2. januára 2002 do 31. marca 2002 práceneschopná.

Dňa 1. júla 2002 bol v spise urobený úradný záznam o tom, že zákonná sudkyňa v čase od 29. mája 2002 do 4. júna 2002 a od 26. júna 2002 do 30. júna 2002 čerpala riadnu dovolenku.

Dňa 2. januára 2003 bol v spise urobený úradný záznam o tom, že zákonná sudkyňa bola v čase od 1. júla 2002 do 31. decembra 2002 práceneschopná.

Dňa 18. marca 2003 bol v spise urobený úradný záznam o tom, že zákonná sudkyňa upozornila   predsedníčku   súdu   na   neprimeraný   počet   pridelených   vecí   (celkom   1 351) a na to, že taký počet vecí nie je možné vybaviť bez zbytočných prieťahov.

Dňa 27. augusta 2003 bol v spise urobený úradný záznam o trvaní práceneschopnosti a čerpaní dovolenky zákonnej sudkyne.

Dňa   27.   augusta   2003   okresný   súd   určil   termín   pojednávania   na   17.   september 2003 a zároveň vyzval právneho zástupcu sťažovateľky oznámiť údaje o jej zdravotnom stave.Dňa   12.   septembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   právneho zástupcu sťažovateľky, ktorým sa vopred ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a zároveň vyslovil súhlas, aby bolo pojednávanie vedené aj bez jeho prítomnosti.  

Dňa   16.   septembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   vedľajšieho účastníka,   ktorým   sa   vopred   ospravedlnil   z neúčasti   na   pojednávaní,   pričom   žiadal pojednávanie odročiť.

Dňa 17. septembra 2003 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 5 C 226/00 a 5 C 54/02, ktoré budú vedené pod sp. zn. 5 C 226/00. Sťažovateľka zároveň vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa   18.   septembra   2003   sa   zákonná   sudkyňa   vyjadrila   k námietke   zaujatosti a vyhlásila, že vo veci sa necíti byť zaujatá.

Dňa 23. septembra 2003 okresný súd predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti.  

Dňa 13. októbra 2003 bol do spisu spracovaný úradný záznam o tom, že zákonná sudkyňa čerpala riadnu dovolenku.

Dňa   13.   októbra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   uznesenie   krajského   súdu sp. zn.   4   NcC   45/03   z 29.   septembra   2003,   ktorým   súd   nevylúčil   zákonnú   sudkyňu z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Dňa   14.   októbra   2003   zákonná   sudkyňa   dala   kancelárii   pokyn   na   doručenie rozhodnutia krajského súdu účastníkom konania.

Dňa   23.   októbra   2003   okresný   súd   požiadal   príslušný   obecný   úrad   o doručenie uznesenia odporcovi, pretože zásielku neprevzal.

Dňa   3.   novembra   2003   bol   v   spise   urobený   úradný   záznam   o čerpaní   riadnej dovolenky zákonnej sudkyne.

Dňa 14. novembra 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 8. január 2004 a zároveň vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, ako aj sťažovateľku samotnú oznámiť jej zdravotný stav.

Dňa   14.   novembra   2003   okresný   súd   uznesením   poučil   účastníkov   konania o možnosti vznesenia námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni a na vyjadrenie im určil lehotu 30 dní.

Dňa 1.   decembra   2003   bol v spise   urobený úradný   záznam o čerpaní dodatkovej dovolenky zákonnej sudkyne.

Dňa 3. decembra 2003 okresný súd požiadal obecný úrad o doručenie predvolania odporcovi.

Dňa 23. decembra 2003 okresný súd požiadal príslušný obecný úrad o poskytnutie informácie,   v   ktorom   období   sa   sťažovateľka   nachádzala   mimo   územia   Slovenskej republiky.

Dňa   5.   januára   2004   bolo   pojednávanie,   ktoré   sa   malo   konať   8.   januára   2004, odročené z dôvodu nedoručenia predvolania odporcovi, ako aj z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Nový termín pojednávania bol určený na 3. február 2004.

Dňa 7. januára 2004 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľky, ktorým sa vopred ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní, ktoré sa malo konať 8. januára 2004. Dňa 8. januára 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď z obecného úradu o nemožnosti doručenia zásielky odporcovi.

Dňa   9.   januára   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   príslušného obecného úradu o pobyte sťažovateľky v zahraničí.

Dňa   19.   januára   2004   okresný   súd   požiadal   príslušný   obecný   úrad   o doručenie zásielky sťažovateľke.

Dňa   27.   januára   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   o nemožnosti doručenia zásielky sťažovateľke.

Dňa 3. februára 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd pripustil   zmenu   petitu   návrhu   a pojednávanie   odročil   na   neurčito.   Právny   zástupca sťažovateľky a sťažovateľka sa ho nezúčastnili.

Dňa 11. februára 2004 okresný súd vydal uznesenie o ustanovenie znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie traumatológia.

Dňa   11.   februára   2004   okresný   súd   uznesením   uložil   právnemu   zástupcovi sťažovateľky poriadkovú pokutu z dôvodu neospravedlnenia sa z neúčasti na pojednávaní.Dňa   12.   februára   2004   okresný   súd   požiadal   príslušné   Obvodné   oddelenie Policajného zboru (ďalej len „obvodné oddelenie“) o podanie správy o pobyte sťažovateľky.Dňa 19. februára 2004 bolo okresnému súdu   doručené dodatočné ospravedlnenie právneho zástupcu sťažovateľky z neúčasti na pojednávaní.

Dňa   24.   februára   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   obvodného oddelenia.

Dňa 1. marca 2004 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právneho zástupcu sťažovateľky proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty.

Dňa   9.   marca   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   sťažovateľky na zákonnú   sudkyňu   a zároveň   sťažovateľka   týmto   predložila   doklady   o svojom zdravotnom stave.

Dňa 8. apríla 2004 okresný súd poskytol znalcovi doklady za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 20. apríla 2004 bol okresnému súdu vrátený spis z ústavného súdu.Dňa   27.   apríla   2004   okresný   súd   predložil   krajskému   súdu   spis   na   rozhodnutie o odvolaní právneho zástupcu sťažovateľky.

Dňa 29. apríla 2004 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie odvolania právneho zástupcu sťažovateľky a toto bolo zároveň predložené krajskému súdu.

Dňa   31.   mája   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   znalca   o doručenie kompletnej zdravotnej dokumentácie sťažovateľky.

Dňa 22. júna 2004 okresný súd oznámil znalcovi, že spis nie je možné predložiť, pretože sa nachádza na krajskom súde.

Dňa 22. júla 2004 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 8 Co 99/04 z 9. júla 2004, ktorým bolo odvolacie konanie týkajúce sa uloženia poriadkovej pokuty zastavené.

Dňa 10. augusta 2004 okresný súd predložil spisy znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 29. septembra 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť znalca o predĺženie termínu na vyhotovenie znaleckého posudku.

Dňa   30.   septembra   2004   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky na oznámenie údajov.

Dňa 27. októbra 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu sťažovateľky, v ktorej oznámil miesto jej pobytu v zahraničí.

Dňa 2. novembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku oznámiť, kedy sa dostaví k znalcovi za účelom skúmania jej zdravotného stavu.

Dňa   19.   novembra   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   sťažovateľky o súčasnej nemožnosti dostaviť sa k znalcovi z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.Dňa 13. decembra 2004 okresný súd uznesením konanie prerušil a znalcovi predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 30. mája 2005.

Dňa 13. mája 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky, v ktorom súdu oznámila, že sa nemôže v danom termíne dostaviť k znalcovi z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

Dňa 16. mája 2005 bolo okresnému súdu doručené uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 26/04 z 28. apríla 2004 o zastavení konania v právnej veci sťažovateľky.

Dňa 17. mája 2005 okresný súd oznámil sťažovateľke, že na dostavenie sa k znalcovi jej   poskytuje   lehotu   do   31.   júla   2005.   Túto   skutočnosť   oznámil   aj   ďalším   účastníkom konania, ich právnym zástupcom a znalcovi.

Dňa   8.   septembra   2005   bol   okresnému   súdu   doručený   vypracovaný   znalecký posudok.

Dňa 12. septembra 2005 okresný súd určil termín pojednávania na 9. november 2005.Dňa 28. septembra 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k znaleckému posudku.

Dňa 12. októbra 2005 okresný súd zaslal vyjadrenie sťažovateľky znalcovi.Dňa 19. októbra 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie znalca k vyjadreniu sťažovateľky k znaleckému posudku.

Dňa   25.   októbra   2005   právny   zástupca   sťažovateľky   na   výzvu   okresného   súdu oznámil, že nežiada výsluch znalca na pojednávaní.

Dňa 26. októbra 2005 okresný súd zaslal vyjadrenie znalca právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Dňa   27.   októbra   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľky s návrhom na rozhodnutie.

Dňa 28.   októbra   2005 sa   z neúčasti   na pojednávaní vopred   ospravedlnil   odporca a 7. novembra 2005 aj právny zástupca   sťažovateľky   a sťažovateľka, ktorá   súdu   zaslala aj svoju „výpoveď“.

Dňa 9. novembra 2005 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa   2.   decembra   2005   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky k špecifikácii zmeny petitu a iných skutočností.

Dňa   6.   decembra   2005   okresný   súd   vyzval   vedľajšieho   účastníka,   aby   oznámil, aká suma bola sťažovateľke už vyplatená.

Dňa   23.   decembra   2005   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   vedľajšieho účastníka.

Dňa 29. decembra 2005 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu sťažovateľky, ktorou reagoval na výzvu súdu z 2. decembra 2005.

Dňa 29. decembra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľku k špecifikácii zmeny petitu návrhu a iných skutočností.

Dňa 4. januára 2006 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky predložiť dôkazy, ktoré žiadal už listom z 2. decembra 2005. Zároveň okresný súd zaslal účastníkom konania vyjadrenie vedľajšieho účastníka.

Dňa   6.   februára   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   doplnenie   podania sťažovateľky.

Dňa   15.   februára   2006   okresný   súd   urgoval   právneho   zástupcu   sťažovateľky predložiť dôkazy, pričom mu zároveň zaslal podanie sťažovateľky.

Dňa 15. februára 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky.

Dňa   16.   februára   2006   okresný   súd   vyzval   odporcu, jeho   právneho   zástupcu, vedľajšieho účastníka a sťažovateľku oznámiť údaje.

Dňa 16. februára 2006 okresný súd určil termín pojednávania na 4. apríl 2006.Dňa   16.   februára   2006   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu „Sťažnosť   na zaujatosť súdu“.

V dňoch 16. februára 2006 – 20. februára 2006 sudkyne tamojšieho súdu vyhlásili, že sa vo veci necítia byť zaujaté.

Dňa 27. februára 2006 okresný súd predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa   1.   marca   2006   krajský   súd   vyzval   sťažovateľku   zaplatiť   súdny   poplatok za vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 6. marca 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky, ktorým reagoval na urgenciu súdu.

Dňa   8.   marca   2006   boli   okresnému   súdu   doručené   doklady   požadované od sťažovateľky.

Dňa 14. marca 2006 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok.Dňa 14. marca 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu.

Dňa 31. marca 2006 okresný súd urgoval krajský súd vrátiť spis sp. zn. 5 C 226/00 za účelom jeho predloženia ústavnému súdu.

Dňa 3. apríla 2006 okresný súd určil termín pojednávania na 31. máj 2006.Dňa 4. apríla 2006 okresný súd vyzval znalca na vyjadrenie a doplnenie znaleckého posudku.   Okresný   súd   vyzval   aj   právneho   zástupcu   sťažovateľky   k špecifikácii   výšky cestovného.

Dňa 10. apríla 2006 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 NcC 12/2006 z 20. marca 2006, ktorým súd zákonnú sudkyňu nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania danej veci.

Dňa   13.   apríla   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   doplnenie   k znaleckému posudku.

Dňa 13. apríla 2006 okresný súd zaslal doplnenie k znaleckému posudku účastníkom konania a ich právnym zástupcom.

Dňa 19. apríla 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu.

III.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania a spôsobu,   akým   v konaní   postupoval   súd   (II.   ÚS   74/97).   Tieto   tri   kritériá   zohľadňuje pri namietaní   porušenia   práva   na   prejednanie   veci   súdom   v primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   aj   Európsky   súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie o náhrade škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o konanie, ktoré je skutkovo zložité najmä nutnosťou   znaleckého   dokazovania,   právne   však   patrí   medzi   bežnú   agendu   okresných súdov.

Pri   hodnotení   správania   účastníkov   konania   je   potrebné   dať   za   pravdu   zákonnej sudkyni,   že sťažovateľka   má podiel   na vzniknutom   stave tým,   že sa   (alebo jej právny zástupca) ospravedlňovala z pojednávaní; bolo to tak 12. septembra 2003, 7. januára 2004, 3. februára   2004   a   19.   novembra   2004.   Dňa   18.   septembra   2003   a 16.   februára   2006 sťažovateľka   podala   neúspešné   sťažnosti   na   zákonnú   sudkyňu,   ktoré   taktiež   predĺžili konanie.   Sťažovateľka   a jej   právny   zástupca   sa   neúčasťou   na   úkonoch   okresného   súdu výrazne pričinili o vzniknutý stav.

Pokiaľ   ide   o hodnotenie   postupu   súdu,   je   potrebné   podotknúť,   že   ústavný   súd je viazaný petitom   sťažnosti,   a preto   nemôže   hodnotiť   postup   prokuratúry   a najvyššieho súdu v konaní, kde sa spis nachádzal od 14. augusta 2000 do 18. februára 2002.

Dňa 18. februára 2002 bol spis doručený okresnému súdu s rozhodnutím najvyššieho súdu. Vo veci bol vykonaný úkon až 27. augusta 2003, teda po vyše 1 roku (keď podľa záznamov v spise zákonná sudkyňa bola práceneschopná alebo na dovolenke). Uvedené obdobie ústavný súd hodnotí ako konanie so zbytočnými prieťahmi.

V okolnostiach prípadu (aj za účasti sťažovateľky) okresný súd nekonal sústredene, keď vec trvá vyše 6 rokov bez nastolenia právnej istoty.

S ohľadom na uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu a celkovú dobu konania dospel ústavný súd k záveru, že základné právo sťažovateľky zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy bolo porušené (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   ak sa sťažovateľ   domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 800 000 Sk, čo odôvodnila ujmou na zdraví, ktorá jej znemožňuje plnohodnotný život.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky, prikázal okresnému súdu,   ktorý   jej   základné   právo   svojou   čiastočnou   nečinnosťou   porušil,   vo   veci   konať, a na dovŕšenie   nápravy   porušenia   základného   práva   priznal   sťažovateľke   aj   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk, pričom zohľadnil aj spoluúčasť sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch v konaní (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Sťažovateľka   bola   vo   veci   úspešná   a prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu žiadala priznať trovy právneho zastúpenia za jeden úkon spolu s režijným paušálom, pričom hodnotu veci (sporu) vyčíslila nesprávne na 800 000 Sk (v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 14 a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namietal, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2006 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.

V súlade   s týmito   ustanoveniami   možno   teda   trovy   konania   vyčísliť   ako   súčet odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné podanie súdu) vykonané v roku 2006 vrátane režijného paušálu (2 x 2730 Sk + 2 x 164 Sk = 5 788 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy teda spolu predstavuje 5 788 Sk.

Ústavný súd preto právnemu zástupcovi sťažovateľky priznal náhradu trov konania v sume 5 788 Sk (bod 4 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2006