znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 214/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť   A.   S.,   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   P.   D.,   Ž.,   pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 80/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 C   80/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Čadca   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 C   80/2004 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   S.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   40   000   Sk   (slovom štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Čadca   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Čadca   j e   p o v i n n ý   uhradiť   A.   S.   trovy   konania   v sume 6 732 Sk   (slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských   korún)   na   účet   jej advokáta JUDr. P. D., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 214/08-7 zo 16. júla 2008   prijal   na ďalšie   konanie sťažnosť   A.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a podľa   čl. 38   ods.   2   Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 C   80/2004   o určenie   vlastníctva k nehnuteľnosti.  

Zo sťažnosti vyplýva, že: „Sťažovateľka   podala   dňa   1.   10.   2001   návrh   na   začatie   konania   o   určenie vlastníctva k nehnuteľnosti v súčasnej dobe vedený pod spis. zn. 10C/80/2004.

V danom prípade boli zo strany súdu vykonávané často neefektívne úkony, ktoré viedli k prieťahom.

Z priebehu konania jednoznačne vyplýva, že k prieťahom dochádza najmä v dôsledku postupu Okresného súdu v Čadci, ktorý vec prejednáva.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdne konanie trvá cca 7 rokov bez toho, aby bola vec právoplatne skončená.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   k   prieťahom   v   konaní   dochádza   hlavne   zavinením   súdu. Aj keby   pripustili,   že   k   prieťahom   dochádza   z   dôvodu   zložitosti   sporu,   nemožno   tým ospravedlniť   častú   pasivitu,   resp.   neproduktívne   konanie   súdu.   Vlastným   konaním, či pasivitou sťažovateľka k prieťahom neprispela.

Sťažovateľka tvrdí, že uvedeným postupom Okresného súdu v Čadci bolo porušené jej právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 80/2004 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 30 960 Sk.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 963/2008 z 22. júla 2008 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom uviedol:

„Vec napadla na tunajší súd dňa 1. 10. 2001, zaevidovaná bola pod č. Nc 2349/01. Sudcovi   bola   pridelená   dňa   8.   10.   2001.   Prvý   referát   bol   vykonaný   vyššou   súdnou úradníčkou dňa 5. 3. 2003. Vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní.“

Predseda okresného súdu v podaní z 22. júla 2008 a právny zástupca sťažovateľky v podaní z 13. augusta 2008 uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   38   ods.   2   listiny   vychádza   zo   svojej   ustálenej judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 10 C   80/2004   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1.   Predmetom   konania   je určenie   vlastníctva   k   nehnuteľnosti,   ktoré   tvorí   bežnú súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov.   Konanie   je   však   zložité   s ohľadom na množstvo účastníkov konania (29 odporcov), z ktorých niektorí medzičasom zomreli, bolo   potrebné   zisťovať   ich   právnych   nástupcov,   vznikali   problémy   pri   doručovaní písomností všetkým odporcom.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   jej   ťarchu. Sťažovateľka   bola   v konaní   aktívna   a súčinnostná.   Pri   hodnotení   jej   správania   ako účastníčky   súdneho   konania   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   neprispela   k predĺženiu doterajšej doby konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, bol   postup okresného súdu.   Ústavný   súd sa   zaoberal postupom   okresného súdu v posudzovanej veci nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.

Dňa 1. októbra 2001 bola okresnému súdu podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva. Dňa 21. októbra 2003 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľke oslobodenie od platenia   súdnych   poplatkov.   Dňa   3.   februára   2004   okresný   súd   uznesením   konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľkou. Dňa 24. februára 2004 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania. Dňa 25. februára 2004 okresný súd zrušil uznesenie o zastavení konania z dôvodu, že sťažovateľka zaplatila súdny poplatok v lehote   na   odvolanie.   Dňa   5.   februára   2007   okresný   súd   uznesením   pripustil, aby do konania vstúpili odporcovia v 2. – 29. rade. Dňa 19. februára 2007 podal právny zástupca odporcu J. M. odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o pristúpení odporcov v 2. – 29. rade do konania. Dňa 31. augusta 2007 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený vzhľadom na to, že uznesenie o pristúpení   do   konania   na   strane   odporcov   nebolo   doručené   všetkým   odporcom. Dňa 12. júna 2008 okresný súd opäť predložil spis na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu.   Dňa   18.   júna   2008   krajský   súd   opäť   vrátil   spis   okresnému   súdu   ako predčasne predložený   z dôvodu,   že   bolo   zistené,   že   uznesenie   o pristúpení   účastníkov   do   konania na strane odporcov nebolo riadne doručené právnemu nástupcovi odporkyne v 16. rade.

Ústavný súd zistil, že v tomto konaní došlo k nečinnosti okresného súdu, ktorá bola zistená od 1. októbra 2001, keď bola na okresnom súde podaná žaloba, do 10. marca 2003, keď okresný súd vyzval sťažovateľku na opravu žaloby (nečinnosť 17 mesiacov), ďalej od 14.   apríla   2005,   keď   okresný   súd predĺžil   právnemu zástupcovi   sťažovateľky   lehotu na vyjadrenie, do 16. mája 2006, keď okresný súd vyzval odporcov na vyjadrenie k podaniu právneho zástupcu sťažovateľky (nečinnosť 13 mesiacov), ako aj v období od 16. mája 2006, keď okresný súd vyzval odporcov na vyjadrenie, do 5. februára 2007, keď okresný súd rozhodol o pristúpení účastníkov do konania na strane odporcu (nečinnosť 8 mesiacov). Celková nečinnosť okresného súdu predstavuje dobu 3 roky a 2 mesiace.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie začalo ešte v roku 2001, konštatuje, že doterajšia dĺžka konania – takmer 7 rokov – nemôže byť považovaná   za   zodpovedajúcu   požiadavke   konania   bez   zbytočných   prieťahov, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľky nebola prerokovaná bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že postupom   okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 C   80/2004 bolo   porušené   základné   právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 C   80/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk voči okresnému súdu poukazujúc najmä na celkovú dĺžku konania.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   spravodlivo   žiadať,   aby   fyzická   osoba 7 rokov   čakala   na výsledok   konania o určenie   vlastníctva   k   nehnuteľnosti,   ktoré   dosiaľ nie je   právoplatne   skončené.   U sťažovateľky   oprávnene   takýto   postup   okresného   súdu vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc   z tohto   pohľadu   na pozíciu   sťažovateľky, z princípov   spravodlivosti   a   spôsobu   zavŕšenia   ochrany   základných   práv   sťažovateľky, ako aj z konkrétnych   okolností   tohto prípadu,   ústavný   súd   dospel   k záveru, že finančné zadosťučinenie v   sume 40 000 Sk, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľke v súlade   s výrokom   tohto   nálezu, je primeraným zadosťučinením   spojeným s porušením jej označených práv.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy konania v sume 30 960 Sk.

Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2007 v sume 19 056 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 6 732 Sk z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 3 176 Sk (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej   ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného   paušálu po   190   Sk.   Ústavný súd   zároveň   vyslovil   povinnosť   okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2008