znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 214/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2007 predbežne prerokoval sťažnosť R. I., B., zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na právnu pomoc podľa   čl.   47   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   informácie podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre pri vykonaní konfrontácie svedkov dňa 14. mája 2007 v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-43/OEK-NR-2006-Ša.

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. I. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2007 doručená sťažnosť R. I., B. (ďalej len „sťažovateľ “) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na informácie podľa čl. 26 ústavy a podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Nitre   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   pri vykonaní konfrontácie svedkov dňa 14. mája 2007 v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-43/OEK-NR-2006-Ša.

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   sa   vo   vedenom   trestnom   konaní v pozícii svedka zúčastnil procesného úkonu konfrontácie so svedkyňou ako poškodenou.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: «Z kriminalistického hľadiska bol sťažovateľ v pozícii podozrivého,   čo   sa   následne   potvrdilo   aj   tým,   že   mu   dňa   31.05.2007   bolo   vznesené obvinenie. Sťažovateľ sa na konfrontáciu dňa 14.05.2007 o 9.30 hod. dostavil v prítomnosti svojho advokáta a žiadal, aby sa mohol zúčastniť úkonu v prítomnosti svojho advokáta. Svoju účasť advokát sťažovateľa avizoval vopred telefonicky, s čím vyšetrovateľ neprejavil nesúhlas, snažil sa však advokáta odhovoriť od účasti na konfrontácii s odôvodnením, že prítomnosť advokáta nie je potrebná.

Krátko   po   začiatku   konfrontácie   vyšetrovateľ   proti   advokátovi   sťažovateľa bezdôvodne negatívne vystúpil a vytkol mu, že ruší priebeh úkonu. Podnetom pre takéto správanie vyšetrovateľa bola nekonfliktná námietka advokáta voči presnosti nadiktovania slov   poškodenej   do   zápisnice   vyšetrovateľom.   Vyšetrovateľ   pritom   diktoval   slová poškodenej   tak,   že   pozmenil   ich   význam.   Ďalšia   kontroverzia   nastala   v momente,   keď obvinený na položenú otázku „Je to pravda, čo uviedla svedkyňa - poškodená?“ reagoval slovami,   že   tvrdenie   poškodenej   sa   nezakladá   na   pravde.   Vzhľadom   na   závažnosť skutočností, ktorých sa týkala otázka, sťažovateľovi jeho advokát povedal „popíšte ako to bolo“. Vyšetrovateľ však do zápisnice uviedol, že advokát „napovedal svojmu klientovi na položenú otázku“. Tu vyšetrovateľ opäť pozmenil zápis oproti skutočnosti, keďže nabádanie klienta, aby vypovedal obšírnejšie, v žiadnom prípade nie je „napovedaním na položenú otázku“.   Následne   vyšetrovateľ   zareagoval   opäť   agresívnym   výstupom,   keď   advokátovi sťažovateľa oznámil, že má opustiť miestnosť, nakoľko nepredložil žiadne splnomocnenie. Takýto príkaz advokát odmietol splniť ako nezákonný. Následne sa vyšetrovateľ rozhodol konfrontáciu ukončiť pod zámienkou nepredloženia plnomocenstva, ktoré dovtedy ani len nespomenul a začalo mu chýbať až vtedy, keď chcel advokáta vylúčiť z úkonu. Advokát sťažovateľa   preto   žiadal   zapísať   do   zápisnice   jeho   vyjadrenie   k dôvodom   ukončenia konfrontácie,   čo   vyšetrovateľ   najskôr   odmietal,   nakoniec   ich   však   zapísal.   Keď   však advokát sťažovateľa žiadal zapísať, že vyšetrovateľa považuje za zaujatého, vyšetrovateľ to odmietol urobiť s tým, že zaujatosť má namietať písomne. Keď advokát sťažovateľa trval na písomnom zapísaní a zároveň oznámil vyšetrovateľovi, že jeho správanie si zaznamenáva na diktafón, opäť začal vystupovať agresívne, tvrdil, že „toto je režimové pracovisko“ a vyzval advokáta sťažovateľa na ukončenie záznamu a jeho zmazanie, čo advokát odmietol. Po telefonickom   rozhovore   s neznámou   osobou   vyšetrovateľ   vytlačil   zápisnicu   a v úkone   už nepokračoval.»

  Sťažovateľ sa domnieva, že takýmto konaním vyšetrovateľa došlo k porušeniu jeho základných   práv   garantovaných   ústavou   a dohovorom,   pričom   argumentuje   nasledovne: «Úlohou   advokáta, ktorý sprevádza podozrivého na výsluch je samozrejme dohliadať na zákonný   priebeh   výsluchu   a v prípade   porušenia   práv   klienta   vyzvať   vyšetrovateľa   na zákonný postup.

  Upozornenie   na   nesprávnosť   diktátu   zápisnice   určite   nie   je   rušením   výsluchu. Rovnako upozornenie klienta, aby na položenú otázku smerujúcu k priebehu skutkového deja, neodpovedal stručne, ale „popísal ako to bolo“ nijakým spôsobom nenaruší priebeh výsluchu   a určite   nie   je   „napovedaním   na   položenú   otázku“.   Vyžadovanie   písomného plnomocenstva v situácii, keď sa klient zúčastňuje úkonu v prítomnosti advokáta, nielenže nemá oporu v zákone, ale je zjavne šikanózne.   Vyšetrovateľ tým, že v príčinnej súvislosti s účasťou advokáta na konfrontácii, ktorý sa   zasadzoval   za   práva   sťažovateľa,   najprv   advokáta   vykázal   z miestnosti,   v ktorej   sa vykonávala   konfrontácia,   a keď   advokát   odmietol   nezákonný   príkaz   splniť,   rozhodol o ukončení konfrontácie, porušil ústavné právo sťažovateľa na právnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom garantované čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a právo sťažovateľa na obhajobu garantované čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vyhotovenie zvukového záznamu o priebehu úkonu je výkonom práva na informácie garantovaného čl. 26 Ústavy SR, ktoré môže byť obmedzené iba zákonom a len v prípade nevyhnutnosti a v záujme ochrany taxatívne určených záujmov. Trestný poriadok, ani iný právny predpis ani explicitne, ani implicitne nezakazuje vypočúvanému ani jeho advokátovi zhotoviť   zvukový   záznam   jeho   vlastného   výsluchu.   Ústavný   súd   SR   pritom   opakovane judikoval,   že   zaznamenanie   priebehu   úradného   aktu,   a to   dokonca   aj   neverejného,   je výkonom   ústavného   práva   na   informácie.   Tvrdenie   vyšetrovateľa   o   „režimovom pracovisku“ tiež nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Advokát pritom priebeh úkonu zaznamenával v záujme ochrany práv sťažovateľa s cieľom získať autentický záznam jeho priebehu, keďže vyšetrovateľ zápisnicu diktoval zapisovateľke nepresne.»

Podľa   názoru   sťažovateľa „Za   danej   situácie   je   jediným   prostriedkom   nápravy autoritatívne konštatovanie porušenia ústavného práva.“, čo odôvodňuje tým, že „Právny poriadok Slovenskej republiky nedáva sťažovateľovi žiaden procesnoprávny   prostriedok, prostredníctvom ktorého by mohol iniciovať konanie, ktorého výsledkom bo bolo vyslovenie porušenia jeho ústavných práv“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol uvedeným nálezom :

„1.Základné právo R. I. na právnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom podľa čl. 47   ods.   2   Ústavy   SR,   právo   na   obhajobu   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na informácie podľa čl. 26 Ústavy SR a právo na informácie podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru   v Nitre   pri   vykonávaní   konfrontácie   medzi   svedkami   dňa   14.05.2007   v trestnom konaní vedenom pod ČVS:ORP-43/OEK-NR-2006-Ša porušené bolo

2.   Úrad justičnej   a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia k rukám advokáta do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   právnu   pomoc   podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy a podľa čl. 10   dohovoru   a   práva   na   obhajobu   podľa   čl.   6   ods.   3   písm.   c)   dohovoru   postupom vyšetrovateľa   pri   vykonaní konfrontácie svedkov   dňa   14.   mája 2007   v trestnom   konaní vedenom pod ČVS: ORP-43/OEK-NR-2006-Ša.

Ústavný súd skôr než pristúpi k posúdeniu materiálnej stránky veci, preskúma vždy procesné náležitosti sťažnosti, splnenie ktorých je predpokladom toho, aby sa ústavný súd mohol zaoberať meritom veci. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127   ods. 1   ústavy   ako   prostriedku   ochrany   ústavou   (alebo   kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou)   zaručených   základných   práv   alebo   slobôd   je   jej   subsidiarita. Podľa   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak   sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

  Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   obvinený,   poškodený   a zúčastnená   osoba   majú   právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní.

  Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

  Podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku pri výkone tohto dozoru je prokurátor   oprávnený   dávať   záväzné   pokyny   na   postup   podľa   §   197,   vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie.

Sťažovateľ, ako vyplýva z obsahu sťažnosti, je v súčasnosti v procesnom postavení obvineného. V súlade s ustanovením § 210 Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 230 ods. 1 Trestného poriadku teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného porušenia svojich základných práv. V prípade zistenia nezákonnosti postupu vyšetrovateľa pri vykonanej konfrontácii má prokurátor oprávnenie záväzným pokynom nariadiť zopakovanie namietaného procesného úkonu (samozrejme v uvedenom štádiu by sa sťažovateľ   úkonu   zúčastnil   už   v   pozícii   obvineného),   čím   by   sa   poskytnutá   ochrana základných práv sťažovateľa premietla aj do roviny obnovenia stavu pred ich porušením.

Ak sťažovateľ nebol spokojný s vybavením svojej žiadosti podľa § 210 Trestného poriadku zo   strany   príslušným   dozorujúcim   prokurátorom, má   možnosť   namietať nezákonnosť jeho postupu formou podnetu podľa ustanovení § 31 a nasledujúcich zákona č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom, že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov   (napr. III. ÚS 152/03, II. ÚS 94/06 ).

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   uvedené   právne   prostriedky   nevyužil, ústavný súd preto jeho sťažnosť z dôvodu nevyčerpania dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. augusta 2007