znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 214/05-66

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2006 zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov   Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť Ing. P. Ď., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namieta porušenie   svojich   práv   podľa   čl.   17   ods.   2   a 5   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Krajského   súdu   v Bratislave,   ktorý   nerozhodol   o sťažnosti   Ing.   P.   Ď.   proti   uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 12. augusta 2004 sp. zn. Tp 909/04 o jeho vzatí do väzby, podľa   čl.   5   ods. 4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   dobou rozhodovania   Okresného   súdu   Bratislava   I o žiadosti   Ing.   P.   Ď.   o prepustenie   z väzby z 10. decembra 2004, a takto

r o z h o d o l :

1. Krajský súd v Bratislave   p o r u š i l   práva Ing. P. Ď. podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky nerozhodnutím o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Tp 909/04 z 12. augusta 2004 o jeho vzatí do väzby.

2.   Okresný   súd   Bratislava   I   p o r u š i l   práva   Ing.   P.   Ď.   podľa   čl.   5   ods. 4 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   dobou   rozhodovania   o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 10. decembra 2004.

3. Krajský súd v Bratislave j e   p o v i n n ý   zaplatiť Ing. P. Ď. primerané finančné zadosťučinenie 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   zaplatiť Ing. P. Ď. primerané finančné zadosťučinenie 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ing. P. Ď.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia 12 909 Sk (slovom dvanástisícdeväťstodeväť slovenských korún), ktorú je Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť vo výške 8 606 Sk (slovom osemtisícšesťstošesť slovenských korún) a Okresný súd Bratislava I vo výške 4 303 Sk (slovom štyritisíctristotri slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. S. J. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Sťažnosti Ing. P. Ď. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2005 doručená faxom (a následne 31. marca 2005 poštou) sťažnosť Ing. P. Ď., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namieta porušenie svojho práva   na ochranu   osobnej   slobody   v spojení   s   právom   byť vo   väzbe len   zo zákonných dôvodov a na základe rozhodnutia súdu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 1 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru, práva   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol   o zákonnosti   jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné, podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), Okresným súdom Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“),   Okresnou   prokuratúrou   Bratislava   I (ďalej   len „okresná   prokuratúra“),   Úradom   justičnej   a kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru   B.   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo“)   a   Zborom   väzenskej   a justičnej stráže – Ústavom na výkon väzby B. (ďalej len „ústav na výkon väzby“) v konaní vedenom okresným   súdom   pod   sp.   zn.   5 T 104/04.   Na   výzvu   ústavného   súdu   sťažovateľ   svoju sťažnosť upresnil podaním doručeným ústavnému súdu 11. júla 2005.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   a uznesením   č.   k.   III.   ÚS   214/05-19 z 23. augusta   2005   ju   prijal   na   ďalšie   konanie   v častiach,   ktorými   sťažovateľ   namietal 1. porušenie svojich práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy postupom krajského súdu, ktorý nerozhodol   o sťažnosti   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   909/04 z 12. augusta 2004 o vzatí sťažovateľa do väzby, 2. porušenie svojich práv podľa čl. 5 ods. 4   dohovoru   dobou   rozhodovania   okresného   súdu   o žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie z väzby z 10. decembra 2004.   Vo zvyšných   častiach   ústavný súd sťažnosť odmietol   už v rámci predbežného prerokovania.

V časti   prijatej   na   ďalšie   konanie   vidí   sťažovateľ   porušenie   svojich   práv v nasledovnom ním opísanom skutkovom stave:

Dňa 9. augusta 2004 okresné riaditeľstvo uznesením sp. zn. ČVS: ORP-892/1-OVK-B1-2004 začalo trestné stíhanie pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona a uznesením sp. zn. ČVS: ORP-892/1-OVK-2004 vznieslo proti sťažovateľovi obvinenie pre uvedený trestný čin.

Uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 909/04 z 12. augusta 2004 bol sťažovateľ z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby. Podľa zápisnice o jeho   výsluchu   z 12.   augusta   2004   sa   nevzdal   podania   opravného   prostriedku   proti uzneseniu o vzatí do väzby. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť 6. septembra 2004 spolu so žiadosťou o navrátenie lehoty v zmysle § 61 ods. 1 Trestného poriadku, ktorú odôvodnil tým,   že   ústav   na výkon   väzby   mu v potrebnej   dobe,   keď   nemal   alebo nevedel,   že   má finančné   prostriedky   na   účte   neumožnil   jej   odoslanie   tak,   aby   stihol   zákonnú   lehotu. Sťažovateľ   tvrdí,   že   postupom   krajského   súdu,   ktorý   nerozhodol   o jeho   sťažnosti   proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 909/04 z 12. augusta 2004 o jeho vzatí do väzby boli porušené   jeho   práva.   Ústavný   súd   prijal   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   v časti,   ktorou sťažovateľ namieta, že uvedeným skutkovým stavom boli porušené jeho práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy.

Sťažovateľ tvrdí, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 10. decembra 2004 bolo rozhodnuté 27. januára 2005, teda po 45 dňoch, v čom vidí porušenie svojich práv. Ústavný súd   prijal sťažnosť   na ďalšie   konanie v časti,   ktorou   sťažovateľ   namieta,   že uvedeným skutkovým stavom boli porušené jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Ku   prijatej   sťažnosti   sa   vyjadrili   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu, krajský súd a okresný súd. Všetci oznámili, že netrvajú na verejnom pojednávaní. Preto ústavný súd využil možnosť danú mu v § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od   verejného   pojednávania,   lebo   vzhľadom   na   povahu   veci   sú   pre   jeho   rozhodnutie dostačujúce obsahy spisov a písomné vyjadrenia účastníkov konania, a teda od verejného pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ prostredníctvom advokáta vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 10. novembra 2005 (č. l. 41) uviedol hlavne nasledovné. Žiada, aby mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk voči krajskému súdu a 200 000 Sk voči okresnému súdu. Zároveň oznámil, že netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.Krajský   súd   v podaní   doručenom   ústavnému   súdu   10.   novembra   2005   (č.   l.   43) uviedol   hlavne   nasledovné: «Zo   zberného   spisu   Krajského   súdu   v Bratislave,   sp.   zn. 8 Tpo 143/04 vyplýva,   že po   tom,   ako Okresný súd   Bratislava I pod sp.   zn.   Tp   909/04 uznesením zo dňa 13. augusta 2004 prijal podľa § 53a ods. 1, Tr. por. peňažnú zálohu vo výške 200.000,-Sk za prepustenie z väzby na slobodu obv. Ing. P. Ď., a prepustil na slobodu, odvolací senát krajského súdu na základe sťažnosti okresného prokurátora na neverejnom   zasadnutí   konanom   dňa   8.   septembra   2004,   podľa   §   149   ods.   1,   písm.   a) Tr. por.   zrušil   napadnuté   uznesenie   v celom   rozsahu   s tým,   že   obvinený   Ing.   P.   Ď.   bol naďalej ponechaný vo väzbe z dôvodu § 67 ods. 1, písm. c) Tr. por. Krajský súd uvedené uznesenie podľa doručenky zaslal do vlastných rúk p. Ing. Ď. dňa 13. 9. 2004.

Z uvedeného   spisu   je   zrejmé   aj   to,   že   uznesenie   krajského   súdu   bolo   napísané a expedované   9.   septembra   2004   a spisový   materiál   bol   vrátený   prvostupňovému   súdu 10. septembra 2004.

V spise   sa   nachádza   aj   podanie   obvineného   Ing.   P.   Ď.,   ktoré   bolo   predložené krajskému súdu 9. septembra 2004, t. j. jeden deň po tom, ako 3-členný odvolací senát už rozhodol o sťažnosti okresného prokurátora.

Obsahom tohto podania bolo podanie obvineného o navrátenie lehoty pre podanie sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. Tp 909/04 zo dňa 12. 8. 2004. Keďže   odvolací   senát   už   vec   vybavil,   predseda   senátu   s prípisom   celý   spisový materiál   aj   so   žiadosťou   obvineného   o   „navrátenie   lehoty“   vrátil   dňa   23.   9.   2004 Okresnému   súdu   Bratislava   I s tým,   aby   tento   spis   spolu   so   žiadosťou   a s novou predkladacou správou opätovne predložil nášmu krajskému súdu.

Po vrátení spisu okresnému súdu, tento už spis podľa vyššie uvedeného prípisu znovu nepredložil.»

Okresný   súd   v podaní doručenom   ústavnému súdu   11.   novembra   2005 (č.   l.   45) uviedol   hlavne   nasledovné: „Obvinený   požiadal   o prepustenie   z väzby   na   slobodu dňa 10. 12. 2004 pri druhom preštudovaní vyšetrovacieho spisu.

Okresný prokurátor Bratislava I podal na súd obžalobu dňa 21. 12. 2004 s tým, aby súd aj rozhodol o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.

Vec podľa rozvrhu práce bola pridelená zákonnému sudcovi JUDr. J. M.

Sudca od 14. 12. 2004 do 5. 1. 2005 čerpal riadnu dovolenku. Po preštudovaní spisu určil termín hlavného pojednávania na deň 27. 1. 2005, kedy aj rozhodol o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.

K prieťahom pri rozhodovaní súdu o žiadosti obvineného o jeho prepustenie z väzby na slobodu došlo z dôvodu čerpania riadnej dovolenky zákonného sudcu.“

Vyjadrenie   krajského   súdu   obsahovalo   tvrdenie   týkajúce   sa   údajnej   nečinnosti okresného   súdu   spočívajúcej   v nepredložení   spisu   krajskému   súdu.   Preto   ústavný   súd vzájomne zaslal vyjadrenia sťažovateľa, krajského súdu a okresného súdu a umožnil im zaujať ku nim stanovisko v určenej lehote.

Sťažovateľ v „odpovedi na výzvu súdu“ doručenej ústavnému súdu 3. februára 2006 uviedol hlavne nasledovné: Okresný súd podľa jeho tvrdenia nemôže priznané prieťahy pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby ospravedlniť dovolenkou sudcu, ktorý   o nej   navyše   rozhodol   22   dní   po   návrate   z dovolenky.   O žiadosti   o prepustenie z väzby bolo rozhodnuté takmer dva mesiace po jej podaní, čo je v rozpore so zásadou urýchleného a prednostného vybavovania väzobných vecí.

Sťažovateľ pokladá postup krajského súdu, ktorý vrátil okresnému súdu sťažnosť sťažovateľa spojenú so žiadosťou o navrátenie lehoty bez rozhodnutia, lebo krátko pred jej doručením rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu o prijatí peňažnej záruky a prepustení   sťažovateľa   na   slobodu,   za   porušenie   zásady   prednostného   a urýchleného rozhodovania   väzobných   vecí,   ktoré   naviac   nebolo   odôvodnené   žiadnym   zákonným ustanovením. Ďalej upozorňuje, že v dôsledku uvedeného nesprávneho postupu krajského súdu   došlo   k údajne   zmätočným   rozhodnutiam   okresného   súdu   o nevyhovení   žiadosti o navrátenie   lehoty   sp.   zn.   Tp   909/04   z 21.   novembra   2005.   Okresný   súd   na   základe sťažnosti prokurátora aj sťažovateľa 24. januára 2006 svoje uznesenie z 21. novembra 2005 autoremedúrou zrušil, lebo na toto bol príslušný krajský súd a nie súd okresný.

Krajský súd v podaní doručenom ústavnému súdu 27. januára 2006 (č. l. 51) oznámil, že   nemá   pripomienky   k podaniam   právneho   zástupcu   sťažovateľa   a okresného   súdu a zotrváva na svojej odpovedi zo 4. novembra 2005. Naviac dodal: „že krajský súd o návrhu obvineného,   ktorý   nám   bol   predložený   9.   9.   2004   rozhodovať   nemohol,   keďže   bol predložený 1 deň po tom, ako o predošlej žiadosti už rozhodol odvolací senát. Pokiaľ by rozhodol, ubral by právo obvineného na možnosť podania opravného prostriedku.“

Okresný   súd   nevyužil   možnosť   zaujať   stanovisko   k vyjadreniam   sťažovateľa a predložil ústavnému súdu spis sp. zn. Tp 909/04, ktorý bol ústavnému súdu doručený 31. januára 2006.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. Tp 909/04 ústavný súd zistil nasledovný skutkový stav relevantný pre časti sťažnosti prijaté na ďalšie konanie.

Okresný   prokurátor   pre   Bratislavu   I podal   10.   augusta   2004   návrh   na   vzatie sťažovateľa do väzby z dôvodov § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (účinného v tej dobe). Po výsluchu sťažovateľa ho okresný súd uznesením sp. zn. Tp 909/04 z 12. augusta 2004 z dôvodov § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zobral do väzby. Zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa ako obvineného vyplýva, že sťažovateľ si na rozhodnutie, či podá proti uzneseniu o jeho vzatí do väzby opravný prostriedok „ponechal lehotu“ do rozhodnutia o prijatí peňažnej záruky.

Uznesením okresného súdu č.   k. Tp 909/04-8 z 12. augusta 2004 bol sťažovateľ (obvinený) vzatý do   väzby z dôvodov   podľa   §   67 ods.   1   písm.   c)   Trestného poriadku. Okresný súd uznesením č. k. Tp 909/04-10 z 12. augusta 2004 stanovil výšku peňažnej záruky 200 000 Sk a spôsob jej zloženia a uznesením č. k. Tp 909/04-14 z 13. augusta 2004 prijal peňažnú záruku vo výške 200 000 Sk za prepustenie sťažovateľa z väzby a prepustil ho na slobodu. Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 909/04-14 z 13. augusta 2004 o prijatí   peňažnej   záruky   a prepustení   sťažovateľa   na   slobodu   podal   16.   augusta   2004 okresný prokurátor sťažnosť č. k. 3 Pv 802/04-23 (č. l. 17), ktorú okresný súd 20. augusta 2004 predložil krajskému súdu.

Krajský   súd   na   neverejnom   zasadnutí   8.   septembra   2004   uznesením   sp.   zn. Tpo 143/03 (č. l. 24) uznesenie okresného súdu č. k. Tp 909/04-14 z 13. augusta 2004 v celom   rozsahu   zrušil   a ponechal   sťažovateľa   vo   väzbe   z dôvodov   podľa   §   67   ods.   1 písm. c) Trestného poriadku (vtedy účinného).

V spise sa nachádzajú dva sprievodné listy (č. l. 25, 26), ktorými krajský súd vracal spis   sp.   zn.   Tp   909/04   okresnému   súdu.   Na   liste   číslo   25   sa   nachádza   sprievodný   list s totožným   dátumom   vyhotovenia   aj   prevzatia   okresným   súdom   10.   septembra   2004. Na čísle listu 26 sa nachádza sprievodný list s dátumom vyhotovenia 23. septembra 2004 a s fotokópiou poštovej doručenky, podľa ktorej ho okresný súd prevzal 8. októbra 2004.

V spise sa bez označenia čísla listu nachádza žiadosť sťažovateľa o navrátenie lehoty pre podanie sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 909/04 z 12. augusta 2004, ktorým bol vzatý do väzby (datovaná 3. septembra 2004); sťažnosť proti tomuto uzneseniu (datovaná   15.   augusta   2004);   čestné   prehlásenie   J.   K.   (datované   3. septembra   2004) a sprievodný   list   okresnej   prokuratúry   č.   k.   3   Pv   804/04-48,   ktorým   tieto   písomností predložil okresnému súdu s návrhom nevyhovieť žiadosti o navrátenie lehoty, na ktorom je podacia pečiatka okresného súdu s dátumom 2. novembra 2004.

Na čísle listu 30 sa nachádza uznesenie okresného súdu z 21. novembra 2005, ktorým nevyhovel žiadosti sťažovateľa o navrátenie lehoty pre podanie sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 909/04 z 12. augusta 2004.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor 19. decembra 2005 sťažnosť č. k. 3 Pv 802/04-143 (č. l. 32) a 10. januára 2006 aj sťažovateľ (č. l. 33).

Opäť bez označenia čísla listu sa v spise nachádza uznesenie okresného súdu sp. zn. Tp   909/04   z 24.   januára   2004,   ktorým   vyhovel   sťažnostiam   okresného   prokurátora a sťažovateľa a zrušil svoje uznesenie sp. zn. ITp 909/04 z 21. novembra 2005 z dôvodu, že o veci rozhodoval nepríslušný okresný súd a nie krajský súd, ktorému to prináležalo. Po   ňom   je   v spise   s číslom   listu   13   založené   uznesenie   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 214/05-19 o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Pre   rozhodovanie   ústavného   súdu   vo   veci   sú   významné   hlavne   nasledovné ustanovenia právnych predpisov.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo   podať   návrh   na   začatie   konania,   v ktorom   súd   urýchlene   rozhodne   o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety a ods. 5 ústavy krajským súdom   vidí   ústavný súd v tom, že tento o sťažnosti   sťažovateľa proti   uzneseniu   o vzatí do väzby   nerozhodol   hoci   mal   potrebný   trestný   spis,   ale   tento   vrátil   okresnému   súdu s pokynom, aby mu ho znova predložil. Krajský súd pre takýto postup nemal právny dôvod a hlavne takýto postup sa nezlučuje s požiadavkou urýchleného rozhodovania väzobných vecí. Spis nebolo nevyhnutné vrátiť okresnému súdu, lebo tento mohol aj bez neho doručiť uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   8   Tpo   133/04   z 8.   septembra   2004   o ponechaní sťažovateľa vo väzbe sťažovateľovi. Z uvedeného uznesenia krajského súdu je zjavné, že ním bolo rozhodnuté len o sťažnosti okresného prokurátora a nie o sťažnosti sťažovateľa. Krajský   súd   nezanedbateľne   prispel   k nerozhodnutiu   o sťažnosti   proti   uzneseniu   o vzatí sťažovateľa do väzby, i keď si zjavne bol vedomý, že o nej má rozhodnúť on.

Z rozvrhu   práce   krajského   súdu   na   rok   2004   podľa   zistenia   ústavného   súdu nevyplynula nutnosť zaslať spis okresnému súdu s tým, aby ho zase predložil krajskému súdu.   Takýto   postup   je   možno   zaužívanou   administratívnou   praxou,   ale   v okolnostiach prípadu   pre   neho   neexistoval   rozumný   dôvod.   Okresný   súd   v danom   prípade   nemusel a nemal so spisom urobiť nič len ho znova predložiť krajskému súdu.

Ak krajský súd v tejto situácii zaslal spis okresnému súdu, tak nemalo ujsť jeho pozornosti, že napriek výslovnej požiadavke mu ho okresný súd znovu nepredložil veľmi dlhú dobu.

Ústavný súd nehodnotil ďalší postup okresného súdu, ktorý   spis krajskému súdu opätovne nepredložil a dlhšiu dobu vo veci konal, lebo podľa petitu sťažnosti v tejto časti smeruje len proti krajskému súdu.

Porušenie práv sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru vidí ústavný súd v 45-dňovej dobe   (od   10.   decembra   2004   do   27.   januára   2005)   rozhodovania   o jeho   žiadosti o prepustenie   z väzby.   Takáto   doba   je   na   rozhodovanie   okresného   súdu,   teda   jediného stupňa súdov o žiadosti o prepustenie z väzby neakceptovateľná. Ústavný súd nemôže prijať argumentáciu okresného súdu dovolenkou zákonného sudcu, ktorý naviac rozhodol až tri týždne   po   návrate   z dovolenky.   Dĺžka   rozhodovania   nebola   ani   podľa   okresného   súdu spôsobená skutkovou alebo právnou náročnosťou veci, ale organizačnými otázkami v rámci okresného súdu.

Nakoľko   sa   sťažovateľ   od   ústavného   súdu   nedomáhal   rozhodnutia   o prepustení z väzby a už bol z väzby prepustený, ústavný súd sa jeho prípadným prepustením z väzby nezaoberal   a neprikazoval   ani   krajskému   súdu   rozhodnúť   o sťažnosti   sťažovateľa   proti uzneseniu   o jeho vzatí   do   väzby. Vzhľadom   na   ďalší   priebeh   konania o sťažovateľovej väzbe by už išlo o formálne rozhodnutie. Nerozhodnutie o tejto sťažnosti už nie je možné v súčasnosti   napraviť,   a preto   ústavný   súd   na   dovŕšenie   nápravy   rozhodol   priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   vo   výške   40   000   Sk   voči   krajskému   súdu.   Zohľadnil   pri   tom   právnu   neistotu sťažovateľa, o ktorého podaní týkajúcom sa jeho osobnej slobody nebolo rozhodnuté aj mieru, ktorou k uvedenému stavu a tým i k porušeniu sťažovateľových práv podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety a čl. 5 prispel krajský súd. Prípadný podiel iných orgánov verejnej moci na tomto stave vzhľadom na petit sťažnosti ústavný súd neskúmal a ani ho nezohľadnil v rámci primeraného finančného zadosťučinenia.

Neprimeranú   dĺžku   konania   o sťažovateľovej   žiadosti   o prepustenie   z väzby   už taktiež nie je možné napraviť a samotná deklarácia porušenia sťažovateľových práv podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru nepostačuje na zjednanie nápravy. Ústavný súd preto sťažovateľovi priznal primerané finančné   zadosťučinenie   15   000   Sk voči   okresnému   súdu.   Zohľadnil pritom mieru právnej neistoty a bezmocnosti osoby nachádzajúcej sa vo väzbe o žiadosti o prepustenie, v ktorej sa koná neprimeranú dobu.

Stanovenie   výšky   primeraného finančného   zadosťučinenia vyjadruje aj závažnosť porušení sťažovateľových práv krajským a okresným súdom.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v sťažnosti   žiadal   ústavný   súd   o priznanie   trov právneho   zastúpenia.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym zástupcom sťažovateľa vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto je potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom a krajským súdom.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.   z.“)   výpočtovým   základom   na   účely   tejto   vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   predchádzajúceho kalendárneho roka.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania   pred   ústavným   súdom,   ak   predmet   sporu   nie   je   možné   oceniť   peniazmi. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Ústavný súd preto vychádzal pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia za úkony právnej   služby   vykonané   v roku   2005   z   oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Právny   zástupca   sťažovateľa   vyčíslil   trovy   právneho   zastúpenia   za   šesť   úkonov právnej služby a režijný paušál zvýšené o DPH vo výške 19 217 Sk (16 149 Sk + 3 068 Sk).

Ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 12 909 Sk (odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia, porada s klientom 28. marca 2005 a podanie sťažnosti, za každý úkon po 2 501 Sk a 3 krát 150 Sk režijný paušál a za úkon uskutočnený v roku 2006, t. j. vyjadrenie z 31. januára 2006 2 703 Sk a 1 krát 164 Sk režijný paušál).

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa je od 1. februára 2004 platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo preukázal osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty z 30. januára 2004, ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty.

Trovy právneho zastúpenia je okresný súd a krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho   zástupcu   sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149 Občianskeho súdneho poriadku). Rozdelenie sumy trov právneho zastúpenia medzi okresný a krajský súd zodpovedá miere, ktorou jednotlivé súdy prispeli k porušeniu sťažovateľom označených práv.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2006