znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 214/03-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2003predbežne prerokoval   sťažnosť   J.   R.   a M. R.,   obaja bytom V.,   zastúpených   advokátom JUDr. J. S., H., ktorou namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej   republiky   rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 2 S 26/01-19 z 27. novembra 2002, a takto

r o z h o d o l:

Sťažnosť J. R. a M R.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta 2003   doručená   sťažnosť   J.   R.   a M.   R.,   obaja   bytom   V.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. S., H., ktorou namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 S 26/01-19 z 27. novembra 2002.

Porušenie svojich práv vidia sťažovatelia v nasledovnom, nimi opísanom skutkovom stave.   Dňa   4.   februára   2000   podali   Okresnému   úradu   v Medzilaborciach,   odboru katastrálnemu   (ďalej   len   „správny   orgán“),   návrh na určenie hraníc parciel č. KN 81 a KN 82 katastrálneho územia V., lebo ich susedka A. S. novým plotom zabrala časť ich pozemku.   V konaní   pred   správnym   orgánom   boli   sťažovatelia   úspešní   a doplňujúcim rozhodnutím z 29. januára 2001 im bola proti odporkyni priznaná aj náhrada trov správneho konania. A. S. podala vo veci odvolanie. Krajský súd rozsudkom č. k. 2 S 26/01-19 z 27. novembra 2002 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ale zrušil jeho doplňujúce rozhodnutie z 29. januára 2001 a sťažovateľom nepriznal náhradu trov konania. Práve v nepriznaní náhrady trov konania krajským súdom vidia sťažovatelia porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   podali   2.   apríla   2003   vo   veci   podnet   na mimoriadne dovolanie Krajskej prokuratúre v Prešove. Ich podnetu však nebolo vyhovené. Preto   ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   najneskoršie   2.   apríla   2003   mali   sťažovatelia k dispozícii   právoplatné rozhodnutie   krajského   súdu   č.   k.   2   S 26/01-19   z 27.   novembra 2002.

Ústavný súd podanie sťažovateľov vyhodnotil podľa jeho obsahu ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,   a   to i napriek jeho označeniu „podnet“, lebo sťažnosť podľa čl.   127   ods.   1 ústavy je v súčasnosti   jediným   spôsobom,   ktorým   môžu dosiahnuť pred ústavným súdom ochranu svojich základných práv.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či vyhovuje požiadavkám ustanoveným § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Zistil, že sťažnosť je podaná oneskorene. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany ústavnosti (napr. III. ÚS 64/02). Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Od 2. apríla 2003, keď na základe tvrdení sťažovateľov títo už mali k dispozícii rozsudok krajského súdu č. k. 2 S 26/01-19, do 14. augusta 2003, keď podali sťažnosť na pošte, uplynuli viac ako dva mesiace.  

Oneskorenosť podania sťažnosti nemožno odstrániť. Preto ústavný súd nevyzýval sťažovateľov   ani   na   odstránenie   iných   nedostatkov   ich   podania   (splnomocnenie   pre právneho   zástupcu   vyhovujúce   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   nie   je   pripojené napadnuté rozhodnutie, chýba primeraný návrh výroku rozhodnutia ústavného súdu etc.).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2003