znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 213/06-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   27. júna 2006 predbežne prerokoval sťažnosť H. D., U., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   Okresným   súdom   v   Humennom   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   11 C 499/95, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. D. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2006 doručená   sťažnosť   H.   D.,   U.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom v Humennom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 499/95.

Z obsahu   sťažnosti   a   zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   11 C 499/95   vyplýva, že sťažovateľka   bola   právnou   nástupkyňou   M. D.,   ktorý   ako   žalobca   v 1. rade   podal okresnému   súdu   13. apríla 1995   návrh   na   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti rozdelením veci.

Okresný súd uznesením sp. zn. 11 C 499/95 z 13. decembra 2004 konanie zastavil a zaviazal žalobkyňu (na ústavnom súde sťažovateľku) zaplatiť žalovanému trovy konania. Proti   časti   výroku   uvedeného   uznesenia   týkajúcej   sa   trov   konania   podala   sťažovateľka odvolanie.

Krajský   súd   v   Prešove   uznesením   z   12. júla 2005   sp. zn.   3 Co 158/05   zmenil uznesenie okresného súdu z 13. decembra 2004 vo výroku o náhrade trov konania. Zmenu uznesenia   okresného   súdu   odôvodnil   jeho   čiastočnou   nesprávnosťou   v   časti   náhrady na cestovnom advokáta.

Proti   uvedenému   uzneseniu   odvolacieho   súdu   podala   sťažovateľka   dovolanie a navrhla toto uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej   republiky   uznesením   z   23. februára 2006   sp.   zn.   4 Cdo 261/2005   dovolanie sťažovateľky odmietol ako neprípustné a podané neoprávnenou osobou.

Sťažovateľka   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods. 2 ústavy v tom, že príslušný sudca vykonal vo veci iba dve pojednávania, a to v roku 1998 a v roku 2000, a až po uplynutí ďalších štyroch rokov sa konalo tretie pojednávanie.

Na   základe   vyššie   uvedeného   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že „Slovenská republika je povinná zaplatiť H. D. nemajetkovú ujmu vo výške 100 000,- Sk. Zároveň je povinná nahradiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   ustanovenia   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   v   konaní   okresného   súdu,   ktoré   bolo vedené pod sp. zn. 11 C 499/95.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   bola   ústavnému   súdu   podaná   až   po   tom,   ako   bolo   konanie   v   uvedenej   veci právoplatne ukončené. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 499/95 zistil, že uznesenie   okresného   súdu   sp. zn.   11 C 499/95   z   13. decembra 2004   nadobudlo právoplatnosť   8. februára 2005   okrem   časti   výroku   týkajúcej   sa   trov   konania.   Časť uznesenia   týkajúca   sa   povinnosti   zaplatiť   trovy   konania   nadobudla   právoplatnosť 10. októbra 2005. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 31. mája 2006.

Ústavný súd odmietol sťažnosť ako podanú oneskorene, pretože v danom prípade bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti, t. j. po uplynutí viac ako jedného   roka   od   nadobudnutia   právoplatnosti   tej   časti   uznesenia,   ktorou   bolo   konanie na žiadosť sťažovateľky zastavené, a viac ako pol roka od právoplatnosti časti uznesenia týkajúcej sa trov konania.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých   dôvodov   sa   ho   domáha.   Podľa   ustanovenia   § 56   ods. 4   citovaného   zákona má primerané   finančné   zadosťučinenie   povahu   náhrady   ujmy   vyjadrenej   v   peniazoch. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal tou časťou   sťažnosti,   v   ktorej   je   obsiahnutá   žiadosť   sťažovateľky   o   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia.

V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 142 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2006