znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 212/2013-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   augusta   2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti V. S., P., zastúpeného spoločnosťou O., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr.   M. V.,   vo veci   namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 104/2004 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 323/09 z 15. decembra 2009 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 104/2004 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 323/09 z 15. decembra 2009   p o r u š e n é   b o l o.

2. V. S.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť V. S. trovy konania v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet spoločnosti O., s. r. o., B,, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. V., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 212/2013-11 zo 14. mája 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 104/2004 v období po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 323/09 z 15. decembra 2009, ktorým ústavný súd už raz rozhodol, že sťažovateľom označené základné právo podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   boli   postupom   okresného   súdu v uvedenom   súdnom   konaní   porušené,   a   súčasne   sťažovateľovi   priznal   aj   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €.

Okresný súd vo vyjadrení sp. zn. Spr. 3473/13 zo 17. júna 2013 k sťažnosti uviedol prehľad týchto procesných úkonov vykonaných vo veci po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 323/09 z 15. decembra 2009:

«28. 01. 2010 - vytýčenie termínu pojednávania a predvolanie účastníkov konania

05. 03. 2010 - pojednávanie vo veci

26. 08. 2010 - výzva   adresovaná   znalkyni   MUDr.   B.   na   zodpovedanie   otázok predložených   odporcom   na   základe   vypracovaného   znaleckého posudku

29. 09. 2010 - zaslanie doplňujúceho znaleckého posudku účastníkom konania na vyjadrenie

19. 11. 2010 - vytýčenie termínu pojednávania a predvolanie účastníkov konania

22. 11. 2010 - uznesenie č. k. 10 C/104/2004-260 o priznaní znaleckej odmeny

07. 12. 2010 - pojednávanie vo veci

05. 01. 2011 - uznesenie   č.   k.   10   C/104/2004-284   o   zamietnutí   návrhu   na prerušenie konania

17. 02. 2011 - vytýčenie termínu pojednávania a predvolanie účastníkov konania

18. 03. 2011 - pojednávanie vo veci

15. 04. 2011 - rozsudok č. k. 10 C/104/2004-304

10. 05. 2011 - výzva   adresovaná   navrhovateľovi   na   vyjadrenie   sa   k   odvolaniu odporcu

13. 05. 2011 - výzva   adresovaná   odporcovi   na   vyjadrenie   sa   k   odvolaniu navrhovateľa

02. 06. 2011 - výzva na vyjadrenie sa k doplneniu odvolania odporcu

03. 06. 2011 - predloženie   veci   Krajskému   súdu   v   Bratislave   na   rozhodnutie   o odvolaniach

01. 08. 2011 - poslanie podaní zo dňa 25. 07. 2011 a 22. 07. 2011 k spisu

14. 09. 2011 - poslanie podania zo dňa 15. 07. 2011 k spisu

06. 12. 2011 - vytýčenie termínu pojednávania a predvolanie účastníkov konania (KS BA)

23. 01. 2012 - pojednávanie vo veci (KS BA)

20. 02. 2012 - pojednávanie - vyhlásenie rozsudku č. k. 6 Co 34/2011 - 396 (KS

BA)

21. 03. 2012 - vytýčenie termínu pojednávania a predvolanie účastníkov konania

24. 04. 2012 - pojednávanie vo veci

06. 08. 2012 - uznesenie   č.   k.   10   C/104/2004-411   o   nariadení   doplňujúceho znaleckého dokazovania znalkyňou MUDr. M. B.

28. 08. 2012 - telefonická konzultácia s ustanovenou znalkyňou ohľadne zadaných otázok

16. 10. 2012 - zaslanie doplňujúceho znaleckého posudku účastníkom konania na vyjadrenie

16. 11. 2012 - predĺženie lehoty odporcovi na vyjadrenie sa k znaleckému posudku

16. 11. 2012 - uznesenie č. k. 10 C/104/2004-450 o priznaní znaleckej odmeny

11. 12. 2012 - predĺženie lehoty odporcovi na vyjadrenie sa k znaleckému posudku

07. 02. 2013 - predloženie   veci   zákonnej   sudkyni   na   vytýčenie   ďalšieho   termínu pojednávania

28. 03. 2013 - vytýčenie termínu pojednávania vo veci

17. 05. 2013 - pojednávanie vo veci

20. 05. 2013 - predvolanie znalkyne MUDr. M.   B. na pojednávanie dňa 11.   06. 2013 + zaslanie otázok, ktoré má na pojednávaní zodpovedať

11. 06. 2013 - pojednávanie vo veci.»

Rovnaké procesné úkony zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu.

Navyše   zistil,   že   11.   júna   2013   bolo   pojednávanie odročené   z „dôvodu   potreby doplnenia dokazovania“ na 17. september 2013.

Vo svojom vyjadrení okresný súd ďalej uviedol:„Meritom sporu je mimoriadne zvýšenie bolestného a SSÚ, právne ide o priemerne náročný spor,   ktorý je skôr skutkovo náročný,   nakoľko právne posúdenie je závislé od znaleckého posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa,   pričom sa   vykonávalo dôkladne znalecké posúdenie tejto otázky znaleckým posudkom a následne ešte jeho doplnením, na základe   čoho   napokon   súd   prvého   stupňa   vydal   dňa   15.   04.   2011   vo   veci   rozsudok. Rozsudok   tunajšieho   súdu   bol   zrušený   Krajským   súdom   v Bratislave,   ktorý   súdu   uložil dopracovať znalecké dokazovanie. Z uvedeného dôvodu bol po vrátení veci... spracovaný druhý doplnok znaleckého posudku. Predmetom ďalšieho konania je výsluch znalkyne k tomuto posudku...

V priebehu konania navrhol odporca podaním zo dňa 07. 12. 2010 prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania Sociálnej poisťovne o posúdení nároku navrhovateľa na priznanie náhrady za bolestné a SSÚ v základnej výške bodového ohodnotenia, pričom súd tento návrh uznesením č. k. 10 C 104/2004-284 zo dňa 05. 01. 2011 zamietol... Mám za to, že súd vo veci postupuje priebežne... Na základe žiadosti odporcu súd predĺžil tomuto dňa 11. 12. 2012 (č. l. 453) lehotu na vyjadrenie sa k znaleckému posudku, ktorý mu bol pôvodne zaslaný dňa 19. 10. 2012 a to   z   dôvodu,   že   bolo   potrebné   zistiť,   či   odporca   žiada   výsluch   znalca,   resp.   namieta skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho výsluch a aby prípadné námietky mohli byť v rámci rýchlosti konania a hospodárnosti konania znalkyni vopred v rámci prípravy na výsluch zaslané. Odporca uvedenú lehotu nedodržal, a preto súd po predložení veci sudkyni v marci 2013. stanovil termín pojednávania.

V prípade, že Ústavný súd... dospeje k tomu, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní.

S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní žiadam Ústavný   súd...,   aby uvedené skutočnosti pri   rozhodovaní   o   priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu...“

Právna zástupkyňa sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu nevyjadrila.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 104/2004 v období od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 323/09 z 15. decembra 2009 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého   prípadu,   a   to   najmä   podľa   týchto   troch základných   kritérií:   (1)   zložitosť   veci,   (2)   správanie   účastníkov   konania   a   (3)   postup okresného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť a povahu veci, ústavný súd sa stotožnil s názorom ústavného súdu vysloveným v náleze sp. zn. II. ÚS 323/09 z 15. decembra 2009, a týmto kritériom sa preto už nezaoberal.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho   konania   ani   po   vydaní   nálezu sp. zn. II. ÚS 323/09 z 15. decembra neprispelo k predĺženiu konania v predmetnej veci.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v   predmetnom konaní.   V   tejto   súvislosti   je   potrebné   uviesť,   že   po   náleze   ústavného   súdu sp. zn. II. ÚS 323/09 z 15. decembra 2009 okresný súd síce vypočul právneho zástupcu sťažovateľa na pojednávaní, ktoré sa konalo už 5. marca 2010 (toto pojednávanie odročil „z dôvodu potreby znaleckého dokazovania na neurčito“), ale v ďalšom období jednotlivé procesné   úkony   vykonával   okresný   súd   so   značným   časovým   odstupom,   čím   sa   spor zbytočne predlžoval. Svedčí o tom napr. to, že taký jednoduchý úkon, ako je zaslanie spisu znalkyni, urobil okresný súd až 25. augusta 2008, teda po takmer 6 mesiacoch od konania tohto pojednávania.

Okrem toho jeho činnosť bola aj neefektívna a spočívala v tom, že hoci nariadil v ďalšom   priebehu   niekoľko   pojednávaní   a   už   15.   apríla   2011   vyhlásil   rozsudok, rozhodnutie okresného súdu bolo v napadnutej časti zrušené Krajským súdom v Bratislave 20. februára 2012 z dôvodu, že nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.

Po   vrátení   spisu   z   odvolacieho   súdu   okresný   súd   pojednávanie   11.   júna   2013 „z dôvodu potreby doplnenia dokazovania“ odročil na 17. september 2013. Z uvedeného vyplýva,   že   činnosť   okresného   súdu   ani   po   náleze   ústavného   súdu   nesmerovala k odstráneniu stavu právnej istoty sťažovateľa a dosiaľ nie je konanie trvajúce od roku 2004 právoplatne skončené, preto ústavný súd neakceptoval vyjadrenie okresného súdu, že „súd vo veci konal priebežne“.

Ústavný súd preto aj vzhľadom na povahu veci rozhodol, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 C 104/2004 v období po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 323/09 z 15. decembra 2009 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu) a celková dĺžka konania je neakceptovateľná a nezlučiteľná so záväzkami vyplývajúcimi z ústavy a medzinárodného dohovoru, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy, a požiadavkou „primeranej lehoty“, ako to vyžaduje čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 10 C 104/2004 konal bez zbytočných prieťahov,   vzhľadom   na   to,   že   táto   povinnosť   mu   už   bola   uložená   nálezom sp. zn. II. ÚS 323/09 z 15. decembra 2009 (m. m. II.ÚS 96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07).III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

V dôsledku zistených skutočností ústavný súd považoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní finančného zadosťučinenia. Pri jeho priznaní ústavný súd vychádzal z princípov spravodlivosti a z potreby zavŕšenia ochrany základných práv. Sťažovateľ musí za daných okolností pociťovať určitú beznádej vo svojej citlivej a existenčnej veci, ak okresný súd napriek   tomu,   že   o   porušení   jeho   práv   v   konaní   pred   ním   už   rozhodol   ústavný   súd v decembri 2009, vo veci ešte právoplatne nerozhodol.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený   v   tejto   veci,   nerešpektovali   a   porušovali   základné   práva   účastníkov   konania pred všeobecným súdom.   Takýto   prístup   všeobecných   súdov   k rozhodnutiam   ústavného súdu a k odstraňovaniu príčin vedúcich k záverom o porušovaní základných práv účastníkov ohrozuje   dôveru   občanov   k   princípom   právneho   štátu   (obdobne   III.   ÚS   158/07, III. ÚS 55/2013).

Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €, čo odôvodnil dôvodmi uvedenými na strane 3 a 4 vo svojej sťažnosti.

Ústavný   súd   v   okolnostiach   posudzovaného   prípadu   berúc   do   úvahy   aj predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu (priznal sťažovateľovi 2 000 €) a celkovú dĺžku konania, ktorá je z ústavného hľadiska neakceptovateľná, považuje za primerané priznať sťažovateľovi opätovne sumu 2 000 € (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku   jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom spoločnosťou O., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. V. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania v sume 331,12 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania je totožná so sumou vypočítanou ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania v požadovanej sume (bod 3 výroku nálezu).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2013