znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  III. ÚS 212/06-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Petra   Brňáka   a Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 9 C 160/89 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 160/89 p o r u š i l základné právo J. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. J.   M. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   200   000   Sk (slovom dvestotisíc slovenských korún), ktorú je Okresný súd v Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. M. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 560 Sk (slovom päťtisícpäťstošesťdesiat slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   J.   B.,   B.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti J. M. vo zvyšnej časti nevyhovuje.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS   212/06-10 z 27. júna 2006   prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 160/89.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že okresný súd neprerokoval jeho vec (sp. zn. 9 C 160/89), ktorú podal 14. júla 1989, v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov, ktoré on ako žalobca svojím správaním nespôsobil.

Sťažovateľ podal 16. februára 2006 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu v odpovedi z 3. apríla 2006 uviedol, že „... od roku 1994 (...) sťažnosť je dôvodná“.

3. Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 160/89. Zároveň sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že: „Moja   nemajetková   ujma   vyplýva   z pocitu   neistoty,   krivdy   a úzkosti   prameniacich zo situácie, keď súd vo veci za dlhú dobu 17 rokov nerozhodol o ochrane mojich užívacích práv. Odporcovia   spornú   nehnuteľnosť   prestavali,   výstavbou   vytvorili   nový   právny a skutkový stav, ktorým hrozí problematická vymoženosť mojich zákonných nárokov. Od roku 1989 som nútený bývať na privátoch a zabezpečovať si svoje bývanie. Pociťujem   úzkosť   z môjho   osudu   takmer   bezdomovca   ako   aj   bezmocnosti nenaplnenia mojej požiadavky na dôslednú súdnu ochranu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu z 27. novembra 2006 a urgencií z 30. marca 2007 odpovedal okresný súd (sp. zn. Spr. 3154/2006) z 24. apríla 2007, že netrvá na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

1. Z obsahu sťažnosti a z pripojených písomností, z písomných vyjadrení účastníkov konania   a zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   9   C   160/89   ústavný   súd   zistil   nasledovný relevantný priebeh a stav predmetného konania:

Žalobný   návrh   o ochranu   užívacích   práv   s návrhom   na   vydanie   predbežného opatrenia bol podaný sťažovateľom 14. júla 1989 Obvodnému súdu Bratislava I proti 1. M. L., 2. M. L., 3. J. H. a 4. Ing. C. H. Doplnenie žalobného návrhu bolo podané okresnému súdu 25. júla 1989 a 3. augusta 1989. Pojednávanie vo veci bolo nariadené na 4. október 1989. Pretože sa nedostavili odporcovia v 1. a 2. rade, súdne pojednávanie bolo odročené na 18. október 1989.

Obvodný súd Bratislava I listom z 19. septembra 1989 adresovaným Obvodnému národnému   výboru,   bytovému   odboru   v B. (ďalej   len   „obvodný   národný   výbor“)   žiadal o podanie správy, o aký byt ide a komu bol pridelený.

Súdne pojednávanie bolo 18. októbra 1989 odročené za účelom úpravy žalobného petitu.Súdne   pojednávanie zo   17.   novembra   1989   bolo   odročené   na   6.   december   1989 za účelom oboznámenia sa so spismi obvodného národného výboru a priloženia súdneho spisu sp. zn. 7 C 125/88. Súdne pojednávanie 6. decembra 1989 bolo odročené na 17. január 1990 s tým, že 11. decembra 1989 sa uskutoční obhliadka nehnuteľností za účasti sporových strán a zadováži sa spis sp. zn. 12 C 129/87 a obrazová dokumentácia.

Dňa 11. decembra 1989 predseda senátu vykonal miestnu obhliadku nehnuteľností v B. len za účasti odporcov. Obhliadka sa vykonala bez prítomnosti navrhovateľa, pretože sťažovateľovi bol znemožnený vstup na pozemok.

Sťažovateľ   podaním   z   21.   decembra   1989   žiadal   opakovanie   obhliadky   za   jeho prítomnosti.

Dňa   17.   januára   1990   bol   vyhotovený   predsedom   senátu   úradný   záznam o zabezpečení   spisu   sp.   zn.   12   C   129/87   a o   odložení   podnetu   na   porušenie   zákona v správnom konaní.

Súdne   pojednávanie   17.   januára   1990   bolo   odročené   na   6.   február   1990 za účelom vyjadrenia k rozšíreniu petitu a procesným otázkam.

Súdne pojednávanie 6. februára 1990 bolo odročené na 27. február 1990 s tým, že odporcovia   sa   vyjadria   k žalobe   a oznámia   okresnému   súdu,   či   došlo   ku   kolaudácii predmetnej nehnuteľnosti.

Súdne pojednávanie 27. februára 1990 bolo odročené na 27. marec 1990 za účelom oboznámenia   okresného   súdu   s prípismi   Ministerstva   výstavby   Slovenskej   republiky a pripojenia spisu sp. zn. 12 C 129/87 a špecifikácie zmeneného petitu.

Súdne pojednávanie 27. februára 1990 bolo odročené na 19. apríl 1990 za účelom obstarania písomnej dokumentácie.

Súdne   pojednávanie   19.   apríla   1990   bolo   odročené   na   8.   máj   1990   za   účelom predloženia požadovaných dokladov navrhovateľmi, zadováženia spisu sp. zn. 12 C 129/87 a oboznámenia okresného súdu s kolaudačným rozhodnutím.

Súdne   pojednávanie   8.   mája   1990   bolo   odročené   na   24.   máj   1990   za   účelom výsluchu znalca a predloženia žiadosti zo správneho konania na zrušenie užívacieho práva.Súdne pojednávanie 24. mája 1990 bolo odročené na 19. jún 1990 za účelom zistenia, akým spôsobom obvodný národný vybor postupuje v konaní o žiadosti odporcu v I. rade.Súdne   pojednávanie   19.   júna   1990   bolo   odročené   na   12.   júl   1990   za   účelom doručenia rozhodnutia obvodného národného výboru navrhovateľom, ktorí sa k nemu majú vyjadriť.

Súdne   pojednávanie   12.   júla   1990   bolo   odročené   na   24.   júl   1990   za   účelom vyjadrenia navrhovateľov, či trvajú na svojom návrhu.

Súdne pojednávanie 24. júla 1990 bolo odročené na 27. september 1990 za účelom zistenia, v akom štádiu sa nachádza správne konanie.

Podaním z 27. septembra 1990 žiadal sťažovateľ okresný súd zrušiť termín súdneho pojednávania z 27. septembra 1990, resp. aby bolo konanie prerušené až do doby vyriešenia bytovej otázky v správnom konaní.

Súdne pojednávanie 27. septembra 1990, na ktorom neboli prítomní navrhovatelia a odporcovia, bolo odročené na 30. október 1990.

Súdne   pojednávanie   30.   októbra   1990   bolo   odročené   na   20.   november   1990 za účelom zistenia možnosti pridelenia náhradného bytu a oboznámenia sa s rozhodnutiami obvodného národného výboru.

Súdne   pojednávanie   20.   novembra   1990   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom vyžiadania vyjadrenia obvodného národného výboru.

Dňa   21.   novembra   1990   bola   obvodnému   národnému   výboru   odoslaná   žiadosť o oznámenie okresnému   súdu,   aká je perspektíva   pridelenia   náhradného   bytu. Obvodný národný výbor 7. decembra 1990 oznamuje okresnému súdu na jeho dopyt, že nie je možne určiť   dobu   pridelenia   náhradného   bytu.   Dňa   14.   júna   1991   adresoval   okresný   súd obvodnému národnému úradu žiadosť ohľadom pridelenia náhradného bytu navrhovateľom.Právny   zástupca   sťažovateľa   17.   novembra   1992   ospravedlnil   svoju   neúčasť na súdnom pojednávaní 18. novembra 1992. Súdne pojednávanie 18. novembra 1992 bolo odročené na 16. december 1992 s tým, že navrhovateľ oznámi, pod akým číslom sa vedie spor o náhradu škody a okresný súd zistí vážnosť pridelenia náhradného bytu. Okresný súd 3. decembra 1992 urgoval Miestny úrad B., bytový odbor, B.

Súdne pojednávanie 16. decembra 1992 bolo odročené na neurčito s tým, že okresný súd si vyžiada stanovisko správneho orgánu Miestneho úradu B., bytový odbor, vo veci pridelenia náhradného bytu sťažovateľovi. Dňa 17. decembra 1992 bolo doručené podanie okresnému   súdu   Mestskou   prokuratúrou   v B.,   ktorým   žiada   zapožičanie   súdneho   spisu sp. zn.   9   C   160/89.   Dňa   1.   februára   1993   bolo   doručené   okresnému   súdu   Mestskou prokuratúrou v B. podanie, ktorým urguje zapožičanie spisu. Listom z 24. februára 1993 odpovedá sudca okresného súdu Mestskej prokuratúre v B. a dáva možnosť prokuratúre nahliadnuť do súdneho spisu, ale spis nezapožičiava, lebo prípad nie je skončený. Okresný súd žiada 24. februára 1993 Miestny úrad B., bytový odbor, B., o určenie lehoty, kedy bude náhradný byt pridelený sťažovateľovi.

Súdne pojednávanie z 20. júna 1994 bolo odročené na neurčito.Podaním   okresnému   súdu   upravil   sťažovateľ   13.   februára   1995   petit   žalobného návrhu.

Okresnému súdu boli doručené stanoviská k veci z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky.

Dňa   7.   marca   2000   žiadal   okresný   súd   sťažovateľa   listom   o informáciu, či navrhovatelia trvajú na žalobe alebo ju berú späť. Podaním navrhovateľov (sťažovateľ) z 27. marca 2000 oznamujú okresnému súdu, že trvajú na podanom žalobnom návrhu. Dňa   16.   októbra   2001   sa   uskutočnilo   súdne   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito.

Okresný   súd   vyzval   19.   novembra   2001   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   aby sa vyjadril k obsahu listinných dôkazov založených v súdnom spise.

Sťažovateľ podaním z 26. mája 2003, upravil petit žalobného návrhu.Súdne   pojednávanie   25.   septembra   2003   bolo   odročené   na   neurčito   s tým, že zástupca   navrhovateľov   (sťažovateľa)   upraví   žalobný   návrh   ohľadom   účastníkov na strane odporcov v dôsledku zmeny vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti.

Okresný   súd   uznesením   z 25.   septembra   2003   pripustil   zmenu   žalobného petitu. Okresný súd obstaral listy vlastníctva k nehnuteľnosti z katastrálneho úradu.

Podaním navrhovatelia (sťažovateľ) z 10. decembra 2003 rozšírili okruh odporcov a upravili znenie petitu.

Okresný   súd   uznesením   z   21.   januára   2004   pripustil   vstup   ďalších   účastníkov do konania a pripustil zmenu petitu.

Súdne   pojednávanie   5.   mája   2005   bolo   odročené   na   30.   jún   2005   za   účelom vykonania miestnej obhliadky s tým, že odporcovia sprístupnia byt. Súd vykonal miestnu obhliadku bytu 30. júna 2005.

V   podaní   navrhovatelia   (sťažovateľ)   z   30.   júna   2005   poukazujú   na   odmietnutie vpustenia   do   objektu   sťažovateľa   s   jeho   právnym   zástupcom   odporcami   v 3. a 4.   rade a žiadajú okresný súd, aby uložil poriadkové opatrenia a nariadil opakovanie obhliadky.Podaním   zo   16.   decembra   2006   predsedovi   okresného   súdu   žiadal   sťažovateľ prešetrenie nečinnosti súdu a poukazuje na porušenie ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Predseda   okresného   súdu   listom   zákonnej   sudkyni   z   5.   apríla   2006   poukazuje na zistený   neodôvodnený   prieťah   v konaní sp.   zn.   9   C   160/89   a žiada,   aby zabezpečila plynulé   a bezprieťahové   konanie   v súlade   s Občianskym   súdnym   poriadkom.   Ďalej predseda súdu oznámil, že vybavovanie veci bude sledovať. Na upozornenie predsedu súdu reagovala zákonná sudkyňa listom zo 16. mája 2006, v ktorom vysvetľuje príčinu prieťahov

- veľké množstvo nevybavených civilných veci, ktoré nestačí vybavovať, a preto žiada, aby rozvrhom prace bol pridelený len taký počet veci, ktoré je možné vybaviť bez prieťahov.Súdne   pojednávanie   8.   júna   2006   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   zistenia právnych nástupcov po nebohom J. M.

Uznesením   súdu   z   8.   júna   2006   bolo   zastavené   súdne   konanie   voči   odporcovi v 3. a 4. rade, a zároveň súd zastavil konanie o vydanie predbežného opatrenia.

Podaním navrhovateľov okresnému súdu z 21. júna 2006 predložili navrhovatelia požadované doklady o dedičstve po J. M.

Okresný súd na pojednávaní 14. decembra 2006 rozhodol vo veci samej.Dňa   17.   januára   2007   požiadala   zákonná   sudkyňa   predsedu   okresného   súdu o predlženie lehoty na vyhotovenie rozsudku. Sťažovateľ sa 26. marca 2007 proti rozsudku okresného   súdu   odvolal.   Dňa   30.   marca   2007   bol   predložený   spis   9   C   160/89   spolu s odvolaním Krajskému sudu v Bratislave na rozhodnutie.

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení č. Spr. 3154/2007 z 24. apríla 2007 uviedol,   že   netrvá   na   verejnom   ústnom   prerokovaní   veci   a k meritu   veci   sa   napriek viacnásobnej urgencii ústavného súdu nevyjadril.

3. Právny zástupca sťažovateľov súhlasil s prerokovaní veci bez nariadenia ústneho pojednávania a nemal ďalšie návrhy na dokazovanie.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   160/89   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   v primeranej   lehote prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

2. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd viackrát vyslovil, že „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   k   stavu právnej istoty účastníka konania dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie   účastníkov   a postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

2.1   Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je občianskoprávne konanie (rozhodovanie o návrhu na ochranu užívacích práv v dome), ktoré sa začalo 14. júla 1989, teda pred viac ako 17 rokmi, uskutočnili sa v ňom pojednávania na vedené okresným súdom a k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené.

2.2 Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. 9 C 10/89 a postupu okresného súdu v predmetnom konaní ústavný súd konštatuje, že právna a ani faktická náročnosť neboli príčinou doterajšej dĺžky konania. Okresný súd konal až do 20. júna 1994 plynulo, ale nie efektívne.

2.3 V správaní sťažovateľa nezistil ústavný súd také závažné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali konštatovanie o ich zásadnom vplyve na vznik zbytočných prieťahov.

2.4   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v predmetnej občianskoprávnej   veci,   pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatoval zbytočné prieťahy v období od 20. júna 1994 (súdne pojednávanie vo veci) do 16. októbra 2001 (uskutočnené súdne pojednávanie, t. j. vyše 7 rokov a 3 mesiace), keď bol   okresný   súd   nečinný,   resp.   nevykonával   úkony   smerujúce   k rýchlemu   odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza.

Ďalej k zbytočným prieťahom na okresnom súde došlo v čase od 17. októbra 2001 do 25. septembra   2003   (uznesením   pripustil   zmenu   petitu),   od   26.   septembra   2003 do 21. januára   2004   (vydanie   uznesenia,   ktorým   pripustil   vstup   ďalších   účastníkov do konania a pripustil zmenu petitu ), od 24. januára 2004 do 5. mája 2005 a od 6. mája 2005 do 8. júna 2006.

Celková   doba   prieťahov   v konaní   zavinená   súdom   trvala   11   rokov a 8 mesiacov. Nečinnosť súdu je zrejmá aj z toho, že uznesením z 8. júna 2006 bolo konanie o vydanie predbežného opatrenia zastavené po 17 rokoch od podania návrhu.

2.5 Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

3.1 Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk z dôvodov uvedených v I. časti odôvodnenia nálezu v bode 3.

3.2   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru   nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 2.1 až 2.4 tejto časti odôvodnenia) považuje za primerané v sume 200 000 Sk.

3.3 Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

4. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom.   Advokát   vykonal   dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania a spísanie sťažnosti 25. mája 2006.

Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 1/6 z výpočtového základu 16 381 Sk) je 2 730 Sk. Takto stanovená tarifná odmena spolu s režijným paušálom 164 Sk predstavuje sumu 2 894 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za dva úkony právnych služieb) predstavuje spolu sumu 5 560 Sk

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

5. Vzhľadom na okolnosť, že po podaní sťažnosti okresný súd 14. decembra 2006 v prerokúvanej veci vyhlásil rozsudok a v súčasnosti sa vec nachádza na odvolacom súde, nebolo možné vyhovieť ďalšiemu návrhu sťažovateľa, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (pozri bod 4 výroku).

V   zmysle   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   „právoplatnosťou   nálezu“   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2007