znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 211/06-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   D.,   S.,   v   ktorej   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 17, čl. 20, čl. 21 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   v exekučnom   konaní   sp. zn. Ex 26/96   v spojení s konaním Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. Er 6/96, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. D.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 7. októbra 2005 doručené podanie Ing. J. D., S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17, čl. 20, čl. 21 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46, čl. 47 ods. 2, čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   a ods.   3   písm.   d)   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v exekučnom   konaní   sp.   zn.   Ex   26/96 v spojení s konaním Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. Er 6/96.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „Výpis z môjho účtu... ku dňu 9. 12. 1997 je –193.508.99 Sk istiny. O jeho ďalšom vývoji ani doposiaľ som sa nedozvedel. Uvedenú pohľadávku vo výške –193.509,- Sk istiny s prísl. postúpila V... S., a. s. v B.

Dňa 21. 3. 2005 som žiadal urgoval o zaslanie výpisu z účtu..., ktoré som adresoval riaditeľke   V.   Ing.   M.   N.,   Ing. V.   V.   CSc.   predsedovi   predstavenstva   a generálnemu riaditeľovi S. a. s. v B., generálnemu riaditeľovi M. T. S., Ústrediu V. v B. s návrhom na doriešenie vo veci včas nezaplatenej tretej pôžičky, ktoré mi poskytla V. v rámci malej privatizácie v dražbách..... V., a. s. S. za poskytnuté mi tri pôžičky, mala mnohonásobne garantované záložným právom č. 1/1993, a hocikedy mohla na záložné právo siahnuť a to bez zbytočného rozsudku sp. zn. 5 C 499/94-12 a rozsudku 16 Co 61094-54. O zrušenie uvedených rozsudkov sa domáham neustále, avšak doposiaľ bezvýsledne.“

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada „... aby Ústavný súd... vyhlásil, že zákaz predaja tovaru dňom 13. 2. 1996 v exekúcii Ex 26/96 pre V. je nezmysel, čo   bude   podkladom   na   zrušenie   rozsudkov   2   T   12/96,   6   T   320/97,   zrušenia   všetkých uznesení   Er   6/96   s tým,   že   ku   dňu   20.   11.   1997   je   v zmysle   §   126   EP   V.   uspokojená a exekúcia sp.   zn.   Ex 26/96   je ku dňu 20.   11.   1997 zastavená“. Sťažovateľ v doplnení svojho   podania   doručenom   ústavnému   súdu   1.   februára   2006   požiadal   zároveň o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   podľa ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom   súde,   či   nie   je   neprípustná,   podaná   niekým   zjavne   neoprávneným   alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená. Jedným z dôvodov na odmietnutie sťažnosti   v   rámci   predbežného   prerokovania   je podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde aj jej oneskorené podanie.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   možno   sťažnosť   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Ústavný   súd   v rozhodnutí   sp.   zn.   I.   ÚS   22/02   uvádza: „Sťažnosť   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov,   teda   v lehote   dvoch   mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.“

Ústavný súd na základe obsahu podania sťažovateľa výzvou č. k. Rvp 1640/05-9 zo 16. mája 2006 požiadal predsedu okresného súdu o podanie informácie o stave konania sp. zn. Ex 26/96 v spojení s konaním okresného súdu sp. zn. Er 6/96.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. 1 SprV 178/06 z 1. júna 2006 uviedol, že: „Predmetná vec sp. zn. Er 6/96 je právoplatne skončenou vecou. Vo veci súd rozhodol uznesením zo dňa 12. 10. 1998. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. 10. 1998. Uznesením bol   schválený   príklep udelený   súdnym exekútorom na   dražbe nehnuteľnosti. Ďalším uznesením zo dňa 15. 12. 1998 bol schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti a toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   dňa   22.   1.   1999.“ Predseda   okresného   súdu k vyjadreniu zároveň pripojil fotokópie predmetných uznesení s vyznačenými dátumami ich právoplatnosti. Uznesenie okresného súdu č. k. Er 6/96-43 z 12. októbra 1998 nadobudlo právoplatnosť 16. októbra 1998 a uznesenie okresného súdu č. k. Er 6/96-79 z 15. decembra 1998 nadobudlo právoplatnosť 22. januára 1999.

V konkrétnych okolnostiach predmetnej veci bolo sťažnosť ústavnému súdu potrebné podať   v   lehote   dvoch   mesiacov   od   dátumu   právoplatnosti   uznesenia   okresného   súdu č. k. Er 6/96-79   z 15.   decembra   1998,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   22.   januára   1999. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Táto lehota stanovená zákonom o ústavnom   súde   je objektívnou   lehotou, čo   znamená, že   zmeškanie tejto lehoty   nie je možné odpustiť“. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 5. októbra 2005, teda   od   právoplatného vybavenia veci   uplynulo nepochybne dlhšie časové obdobie   ako zákonná dvojmesačná lehota, preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako podanú oneskorene (napr. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 220/05, III. ÚS 312/05).

Sťažovateľ v doplnení svojho podania doručenom ústavnému súdu 1. februára 2006 požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z dôvodu nepriaznivých finančných a   majetkových   pomerov.   Podľa   ustanovenia   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení s ustanoveniami § 30 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť   fyzickej   osobe   alebo   právnickej   osobe   právneho   zástupcu,   advokáta,   ak   taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku   na ochranu   ústavnosti.   Tieto   tri   predpoklady   na ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní ako oneskorene podanú, nezaoberal sa už jeho žiadosťou o pridelenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2006