znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 210/2011-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júla 2011 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika v   konaní   o   sťažnosti   Ing.   S.   K.,   B.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   L.   D.,   B.,   vo   veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/04 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. S. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/04   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   280/04 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   S.   K. p r i z n á v a finančné   zadosťučinenie   v   sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. S. K. trovy konania v sume   261,82   €   (slovom   dvestošesťdesiatjeden   eur   a   osemdesiatdva   centov)   na   účet   jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. L. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. III. ÚS 210/2011 z 10. mája 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/04.

Na základe výzvy sa k veci vyjadril okresný súd podaním sp. zn. Spr. 2072/2011 zo 6. mája 2011 doručeným ústavnému súdu 16. júna 2011, v ktorom okrem iného uviedol:«... navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý   proces   v   konaní   tunajším   súdom   porušené   bolo   len   čiastočne,   a   priznal sťažovateľke finančné odškodnenie podľa vlastnej úvahy.

Návrh sťažovateľky bol podaný na tunajší súd dňa 30. 11. 2004, predmetom konania je   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   po   rozvode   manželstva účastníkov   konania.   Sťažovateľkou   popísaný   priebeh   konania   je   v   podstate   totožný   s obsahom   spisu   a   úkonmi   súdu   vykonanými   vo   veci.   Časový   odstup   medzi   jednotlivými úkonmi súdu ako aj následne do vytýčenia termínu pojednávania bol spôsobený veľkosťou oddelenia   sudcu   JUDr.   M.   S.,   ktorý   vec   vybavuje,   ako   aj   skutočnosťami   popísanými zákonným sudcom pri vykonávaní úkonov vo veci, ktoré vyplývajú z pripojeného vyjadrenia zákonného sudcu k tejto sťažnosti.

Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vo veci bol konštatovaný prieťah v konaní spôsobený konajúcim sudcom v období od februára 2008 do mája 2010. Sudca bol upozornený na potrebu konať vo veci plynulé a bez prieťahov....

Prehľad procesných úkonov vo veci 18 C/280/2004...

30. 11. 2004 - na Okresný súd Bratislava II doručený návrh na vyporiadanie BSM

24. 1. 2005 - pripojenie   archívneho   spisu   -   konanie   o   zrušenie   BSM   za   trvania manželstva

06. 09. 2006 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 18. 10. 2006

06. 09. 2006 - zasielaný odporcovi návrh na začatie konania na vyjadrenie

18. 10. 2006 - pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu, že odporca doručenie nemal riadne vykázané

24. 10. 2006 - súdu   sa   vrátila   doručenka   potvrdzujúca   prevzatie   predvolania   a návrhu odporcom

27. 10. 2006 - opätovná výzva odporcovi na vyjadrenie k návrhu

27. 10. 2006 - vyjadrenie odporcu k návrhu

07. 11. 2006 - súdu doručené plnomocenstvo na zastupovanie odporcu...

28. 11. 2006 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 07. 02. 2007...

25. 01. 2007 - predvolanie na nový termín pojednávania na deň 18. 04. 2007

14. 03. 2007 - podanie navrhovateľky - návrh na doplnenie svedkov

18. 04. 2007 - pojednávanie odročené na nový termín 13. 06. 2007 s tým, že doručia súdu   v   stanovenej   lehote   vyjadrenie   k   otázke   masy   BSM (špecifikovanie hnuteľných a nehnuteľných vecí)

03. 05. 2007 - podanie   odporcu   -   žiadosť   o   predĺženie   lehoty   na   predloženie vyjadrenia

15. 05. 2007 - vyjadrenie odporcu k mase BSM...

13. 06. 2007 - súdu predložené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky k mase BSM

13. 06. 2007 - pojednávanie odročené na nový termín 19. 09. 2007

28. 06. 2007 - stanovisko odporcu k vyjadreniu navrhovateľky

30. 07. 2007 - na pojednávanie predvolaný odporca

11. 09. 2007 - účastníkom oznamovaná zmena termínu pojednávania na deň 14. 11. 2007

14. 11. 2007 - pojednávanie   odročené   na   neurčito,   s tým,   že bude   pripojený   spis o rozvode   manželstva   (9   C/99/2001)   a   spis   Nc   128/2001,   zároveň účastníci doložia doklady týkajúce sa účtov v banke

29. 11. 2007- oznámenie odporcu o skutočnosti, že nedisponuje dokladmi ohľadom účtu...

15. 02. 2008 - oznámenie   navrhovateľky   o   skutočnosti,   že   nevie   uviesť   súdu   číslo účtu ani údaje k nemu, nakoľko už nie je klientkou predmetnej banky...

10. 05. 2010 - žiadosť navrhovateľky o vytýčenie termínu pojednávania

23. 07. 2010 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 20. 10. 2010...

14. 10. 2010 - vyjadrenie odporcu k návrhu a na vykonané dokazovanie...

20. 10. 2010 - pojednávanie   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   právna   zástupkyňa doloží súdu návrh na rozhodnutie súdu o nepripustení zastupovania odporcu zástupcom v konaní

26. 10. 2010 - vyjadrenie navrhovateľky, návrh na doplnenie dokazovania v zmysle záverov pojednávania...

10. 01. 2011 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 09. 03. 2011

01. 02. 2011 - vyjadrenie odporcu

01. 02. 2011 - vyjadrenie odporcu doručené súdu dňa 01. 02. 2011 zaslané právnej zástupkyni na vedomie, príp. zaujatie stanoviska

15. 02. 2011 - vyjadrenie k stanovisku odporcu doručeného súdu dňa 01. 02. 2011...

09. 03. 2011 - pojednávanie odročené na neurčito s tým, že spis bude v zmysle § 15 ods. 1 O. s. p. predložený predsedovi súdu

09. 03. 2011 - predloženie   spisu   na   rozhodnutie   predsedníčke   súdu   spolu s vyjadrením označením ako „Vylúčenie sudcu“

11. 03. 2011 - spis   predložený   na   rozhodnutie   Krajskému   súdu   Bratislava   o vznesenej námietke zákonného sudcu

21. 03. 2011 - rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 15 NcC/13/2011, ktorým zákonný sudca nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci 18 C/280/2004

21. 04. 2011 - doručovanie   rozhodnutia   Krajského   súdu   Bratislava   právnej zástupkyni navrhovateľky...»

Rovnaké   skutočnosti,   ako   uviedol   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení,   čo   sa   týka chronológie procesných úkonov okresného súdu, zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti, vyjadrení   účastníkov   konania   a   obsahu   súdneho   spisu,   ktorý   mu   bol   predložený   na previerku 16. júna 2011.

Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu nevyjadrila.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   a   tiež   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre   subjekty   práva.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zákonodarca   zabezpečuje   prostredníctvom   procesnoprávnych   inštitútov,   ktoré   sú   štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky súdny   poriadok   (ďalej   len   „OSP“)   obsahuje   viaceré   účinné   prostriedky   zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (obdobne   (obdobne   napr. IV. ÚS 173/05, III. ÚS 336/07).

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je   oveľa   jednoduchšia   v   prípadoch,   v   ktorých   zistil,   že   súd   bol   celkovo   nečinný a neuskutočnil vo veci žiadne úkony (napr. m. m. II. ÚS 4/03, II. ÚS 177/03, IV. ÚS 82/04 a IV. ÚS 246/05). Ako zo sťažnosti, tak aj z vyžiadaného súdneho spisu vyplynulo, že v   ňom   ide   práve   o   takýto   prípad,   keďže   okresný   súd   vo   veci   samej   neurobil   žiaden relevantný úkon, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, v období od   30.   novembra   2004,   keď   bol   podaný   návrh   na   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov, až do 14. novembra 2007, keď sa uskutočnilo prvé relevantné pojednávanie, na ktorom boli účastníci vypočutí. V tomto období okresný súd určil len tri termíny   pojednávaní,   ktoré   však   odročil   bez   prerokovania   veci   (7.   februára,   13.   júna a 19. septembra 2007), hoci už na druhom z nich bola prítomná sťažovateľka a právny zástupca žalovaného.   Od tohto termínu okresný súd ďalej efektívne nekonal a do dňa predloženia spisu ústavnému súdu nevykonal žiadny dôkazný prostriedok, pričom jedno pojednávanie   (20.   októbra   2010)   odročil   na   neurčito   s   tým,   že „právna   zástupkyňa navrhovateľky   do   3   dní   zašle   súdu   riadny   návrh   na   rozhodnutie   súdu   o   nepripustení zastupovania odporcu v tomto konaní“ a tiež „návrh na prípadné dokazovanie v tejto veci“ (č. l. 56), a druhé pojednávanie 9. marca 2011 sa nekonalo, pretože zákonný sudca vzniesol námietku zaujatosti a oznámil svoje dôvody na svoje vylúčenie z tohto konania. Spis bol predložený   11.   marca   2011   Krajskému   súdu   v   Bratislave,   ktorý   ho   však   nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania veci.

Okresný súd teda nedokázal organizovať svoj procesný postup tak, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania

Z obsahu spisu ústavný súd tiež nezistil, že by sťažovateľka prispela k predĺženiu konania, v konaní bola aktívna (v máji 2010 požiadala o určenie termínu pojednávania a podala aj predsedovi okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní).

Keďže okresný súd vo svojom vyjadrení priznal zbytočné prieťahy v tomto konaní, ústavný   súd   pri   hodnotení   postupu   okresného   súdu   s   prihliadnutím   na   doterajšiu   dobu konania a na zistenú nečinnosť dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   280/04   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd preto prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 280/04 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľky trvá dosiaľ.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne vo svojej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 900 €, ktoré odôvodnila najmä dĺžkou stavu právnej neistoty v tomto konaní.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľky vedenej   pod   sp.   zn.   18   C   280/04   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   3   000   €   za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 261,82 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je totožná so sumou vypočítanou   ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal advokátke úhradu trov konania celkovo za dva úkony právnej služby   uskutočnené   v   roku   2011   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti) v sume 2 x 123,50 € a k tomu náhradu režijného paušálu v sume 2 x 7,41 €. Úhrada bola preto priznaná spolu v celkovej sume 261,82 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. L. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia   (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júla 2011