znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 210/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K., R., zastúpenej advokátom JUDr. J. D., P., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 67/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2009 doručená   sťažnosť   Ľ.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   súdneho   exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 67/2005.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   dedičkou   po   svojom manželovi   (zomrel 9.   marca   2009),   ktorý   podal   ešte   v roku   1996 návrh   na   vykonanie exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn 13 Cb 408/93 z 29. januára 1996.

Okresný súd vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na začatie exekučného konania, proti ktorému povinný podal námietky.

Dňa 10. decembra 1997 súdny exekútor vydal exekučný príkaz sp. zn. EX 83/96 na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného.

Súdny exekútor však po vymožení čiastkovej peňažnej sumy od povinného v sume 76 110 Sk zomrel v roku 2002.

Po   prevzatí   agendy   nový   súdny   exekútor   vydal   5.   októbra   2005   upovedomenie o začatí exekúcie napriek tomu, že medzičasom povinný skončil podnikanie.

Sťažovateľka ďalej uviedla: ... keďže súdny exekútor nebol ochotný reagovať na naše urgencie ani na urgencie nášho právneho zástupcu, tak sme sa obrátili so sťažnosťou na súdneho exekútora na Ministerstvo spravodlivosti ale ani tam sme neuspeli...

Dňa 17. 3. 2009 podal náš právny zástupca na nečinnosť súdneho exekútora JUDr. E. V. sťažnosť na Slovenskú komoru exekútorov ale ani tam neuspel...

Môj právny zástupca listom zo dňa 3. 4. 2009 oznámil súdnemu exekútorovi, že môj manžel dňa 9. 3. 2009 a oznámil mu, že žiadam, aby pokračoval vo vymožení zostatku preddavku proti povinnému podľa pôvodného návrhu, ale exekútor naďalej nič nerobí... Za daného skutkového a právneho stavu nemám iné východisko, len sa domáhať svojho práva u Vášho súdu pre nečinnosť exekútora...

Z pripojených dokladov nesporne vyplýva, že súdny exekútor po dlhé roky nebol ochotný vymôcť na povinnom preddavok podľa §-u 191 Ex. poriadku na odstránenie vád našej   pekárne   ku   ktorému   odstráneniu   bol   zaviazaný   povinný   vykonateľným   rozsudkom súdu....... Uplatnenie majetkovej újmy: Nečinnosťou súdneho exekútora som sa dostala do situácie, že som Ľ. B. vyplatila za dodávku technológie do našej pekárne 260.000,- Sk a teraz nemám ani pekáreň ani peniaze. Preto sa pravom domáham, aby Ústavný súd SR za túto nečinnosť zaviazal mi nahradiť vzniklú škodu vo výške 203 760,- Sk čo je rozdiel medzi 260 000,- Sk a 56 240,- Sk, ktoré mi exekútor vymohol. Prepočítane na EURO je to 6763,59 EUR. Súčasne   uplatňujem,   aby   porušovateľ   bol   zaviazaný na uhradenie trov   právneho zastúpenia za vypracovanie tejto sťažnosti vo výške 115,90 € k rukám JUDr. J. D...“.

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom súdneho exekútora.

Vychádzajúc   z obsahu   podania   sťažovateľky   z 18.   júna   2009   označeného   ako „Sťažnosť“ ústavný   súd   konštatuje,   že   táto   sťažnosť   napriek   tomu,   že   je   sťažovateľka zastúpená   právnym   zástupcom,   nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde.Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania,   čo   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Ustanovenie   § 20   zákona o ústavnom   súde   sa   v celom   rozsahu   vzťahuje   na   sťažnosť   podľa   § 49   a nasl.   zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že i keď z návrhu na začatie konania čiastočne vyplýva, akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľkino podanie neobsahuje však najmä jasný a zrozumiteľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.

Návrh   na   rozhodnutie   nie   je   ani   vykonateľný   (neobsahuje   spisovú   značku namietaného konania) a okrem toho, že sťažovateľka neuviedla v petite, akých konkrétnych opatrení smerujúcich k náprave porušenia ústavnosti v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde sa od ústavného súdu domáha (m. m. III. ÚS 282/04), žiada od ústavného súdu, aby napr. „zaviazal mi nahradiť vzniklú škodu vo výške 263 760,- Sk...“.

Rovnako   zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   prostredníctvom   svojho právneho zástupcu sťažnosť ústavnému súdu, pričom za porušovateľa základného práva označila súdneho exekútora, ale v sťažnosti neuviedla, na základe akých skutočností tak postupovala,   a to   s poukazom   na   čl.   127   ods.   1   ústavy   (nevyužila   možnosť   ochrany základných práv na všeobecných súdoch).

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky advokátom   konštatuje,   že   sťažnosť   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   ústavou a zákonom o ústavnom súde vykazuje, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009