znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 210/06-44

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti M. M., D., P., zastúpenej advokátkou JUDr. O. H., Advokátska kancelária, Ž., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Považská   Bystrica   v   konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 921/96, na neverejnom zasadnutí 3. novembra 2006 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Považská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   921/96 p o r u š i l   základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. M. M.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Považská   Bystrica p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Považská Bystrica   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania M. M. v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jej advokátky JUDr. O. H., Advokátska kancelária, Ž., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti M. M. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 210/06-12 z 21. júna 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   M.   M.,   D.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenou advokátkou JUDr. O. H., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 921/96.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 30. júla 1996 okresnému súdu žalobu   o   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   ktorá   je   vedená   pod sp. zn. 6 C 921/96. Okresný súd v tejto veci do dňa podania ústavnej sťažnosti, t. j. už viac ako 9 rokov a 10 mesiacov právoplatne nerozhodol.

Podľa sťažovateľky okresný súd od začatia konania v tejto veci koná s prieťahmi trvajúcimi   jednotlivo   aj   osem   mesiacov,   ktoré   vznikajú   v dôsledku   jeho   nečinnosti. Nečinnosť okresného súdu je podľa nej zrejmá, napr. v obdobiach od 30. júla 1996 (podaný žalobný návrh) do 26. marca 1997 (uskutočnenie prvého pojednávania), od 9. januára 1998 (ohliadka   predmetu   sporu)   do   23. septembra 1998   (uznesenie   o ustanovení   znalca), od 23. septembra 1998   do   31. mája 1999   (uskutočnenie   pojednávania   v tejto   veci), od 20. augusta 1999   (uznesenie   o   návrhu   na   predbežné   opatrenie)   do   14. marca 2000 (žiadosť o zaslanie opisu zápisníc z dôvodu straty časti spisu), ako aj od 21. novembra 2000 (uznesenie   o   ustanovení   znalca)   do   11. júna 2001   (konanie   pojednávania   vo   veci). Nečinnosť okresného súdu v tomto konaní však nemožno podľa nej obmedziť len na tieto obdobia, ktoré vymenovala ako príklad.

V období   rokov   2002   a   2003   sa   spis   v tejto   veci   nachádzal   na   Krajskom   súde v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) za účelom rozhodnutia o odvolaní. V priebehu konania sťažovateľka podaním zo 4. apríla 2005 požiadala o prerušenie konania až do 1. septembra 2005.

Posledným úkonom okresného súdu v tejto veci bolo zaslanie spisu krajskému súdu 7. marca 2006   z   dôvodu   odvolania   sťažovateľky   proti   uzneseniu,   ktorým   okresný   súd rozhodol, že znalec Ing. F. nie je vylúčený zo znaleckého dokazovania.

Sťažovateľka   viackrát   telefonicky   i osobne   alebo   prostredníctvom   svojej   právnej zástupkyne žiadala zákonného sudcu, aby v predmetnom konaní pokračoval. Na tieto výzvy a urgencie vo veci konajúci sudca reagoval prísľubom, že bude v konaní postupovať bez zbytočných prieťahov, ktorý však následne nedodržal.

Dňa   10. mája 2006   podala   sťažovateľka   písomnú   sťažnosť   predsedovi   okresného súdu,   v   ktorej   požiadala   o   ďalšie   konanie   v   tejto   veci.   Okresný   súd   na   túto   sťažnosť reagoval   podaním   z   11. mája 2006,   v   ktorom   jej   oznámil,   že vec prešetrí   a o   výsledku prešetrenia bude písomne informovaná po vrátení spisu z krajského súdu.

Predĺženie   konania   nebolo   podľa   sťažovateľky   zapríčinené   zložitosťou   predmetu konania, pretože v tomto prípade ide podľa nej o vec skutkovo i právne jednoduchú a ani správaním účastníkov konania, ktorí súdu v jeho priebehu podľa nej poskytovali potrebnú súčinnosť.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala, aby ústavný   súd   nálezom   rozhodol,   že   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo v konaní vedenom okresným súdom pod   sp.   zn.   6 C 921/96   porušené,   prikázal   okresnému   súdu   v uvedenej   veci   konať   bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk a zaviazal okresný súd nahradiť jej trovy právneho zastúpenia.

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom podaní z 28. augusta 2006 ústavnému súdu   na   základe   jeho   výzvy   oznámila,   že   netrvá   na   konaní   verejného   pojednávania v predmetnej veci a súhlasí s upustením od neho.

Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním č. Spr. 688/06 z 5. septembra 2006 k sťažnosti   vyjadril   okresný   súd   prostredníctvom   svojho   predsedu   a zákonného   sudcu. V rámci svojho vyjadrenia vo veci predseda okresného súdu uviedol, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania. Zákonný sudca vo svojom stanovisku podrobne popísal procesné úkony vykonané súdom v priebehu sťažovateľkou v sťažnosti označených období nečinnosti   súdu   a následne   uviedol: „Rozhodne   popieram,   že   by   sa   súd   dopúšťal   aj v ďalších   priebehoch   konania   nečinnosti   o čom   svedčí   skutočnosť,   že   vo   veci   bolo uskutočnených pred Okresným súdom Považská Bystrica a pred Krajským súdom Trenčín celkovo   19   pojednávaní.   Bola   vykonaná   jedna ohliadka,   Okresným   súdom   Považská Bystrica, Krajským súdom Banská Bystrica a Krajským súdom Trenčín bolo vyhotovených v písomnej forme 16 uznesení, 1 rozsudok a bolo vyhotovených 8 znaleckých posudkov a odborných vyjadrení znalcov. Chcem poukázať na skutočnosť, že sa jedná o mimoriadne náročnú právnu vec týkajúcu sa vyporiadania BSM účastníkov s rozsiahlym predmetom masy BSM. Samotní účastníci v priebehu konania neustále svojimi návrhmi menili rozsah tejto masy čím predlžovali dokazovanie vo veci, žiadali o odročenie pojednávaní, alebo sa zo svojej neúčasti na nich ospravedlňovali, vznášali námietky proti osobám znalcov, čím prispievali k predlžovaniu konania. Skutočnosť, že počas celého priebehu konania zo strany súdu nedochádzalo k subjektívnym prieťahom možno zistiť zo samotného obsahu spisu, ktorý Vám predkladám.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľka   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   doručila   30.   júla   1996 okresnému   súdu   žalobu   o vyporiadanie   BSM   smerujúcu   proti   žalovanému,   ktorá   bola zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 921/96.

Zákonný sudca JUDr. L. V. nechal pokynom 2. augusta 1996 predložiť spis v tejto veci   Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici   spolu   s jeho   žiadosťou   o vylúčenie   z jej prerokúvania, pretože žalovaný je jeho priateľ z detstva (spis bol doručený 11. septembra 1996). Uznesením z 30. augusta 1996 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o vylúčení tohto   sudcu   z prerokúvania   a rozhodovania   predmetnej   veci.   Okresnému   súdu   bol   spis vrátený 23. januára 1997 a následne na základe pokynu z 27. januára 1997 bolo uznesenie z 30. augusta 1996 zaslané účastníkom konania.

Pokynom   z 30.   januára   1997   nechal   zákonný   sudca   vyzvať   sťažovateľku   na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň zaslať podaný návrh žalovanému spolu s výzvou, aby   sa   k nemu   vyjadril.   Dňa   29.   januára   1997   bola   predmetná   vec   pridelená   sudcovi JUDr. R. J. Právny zástupca sťažovateľky súdny poplatok zaplatil kolkom na rube podania doručeného súdu 11. februára 1997.

Zákonný sudca pokynom z 25. februára 1997 nariadil pojednávanie na 26. marec 1997.   Vyjadrenie   právneho   zástupcu   žalovaného   bolo   okresnému   súdu   doručené 27. februára 1997. Pojednávanie konané 26. marca 1997 bolo odročené na 28. apríla 1997 za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

Podaním zo 4. apríla 1997 sa k meritu veci vyjadril právny zástupca sťažovateľky a následne podaním z 25. apríla 1997 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní. Pojednávanie konané 27. apríla 1997 okresný súd uznesením odročil na 26. máj 1997 za účelom „dovypočutia“ sťažovateľky a ďalšieho dokazovania.

Na pojednávaní 26. mája 1997 okresný súd vypočul sťažovateľku, právny zástupca žalovaného následne uviedol, že v lehote 10 dní zašle súdu svoje stanovisko k jej vyjadreniu a obaja právni zástupcovia navrhli okresnému súdu ustanoviť znalcov z odboru oceňovania nehnuteľností, motorových vozidiel a bytového zariadenia. Okresný súd toto pojednávanie odročil na neurčito. Pokynom z 9. júna 1997 vo veci konajúci sudca nariadil pojednávanie na 7. júl 1997. Právny zástupca žalovaného sa k výpovedi sťažovateľky vyjadril podaním doručeným 11. júna 1997.

Podaním doručeným okresnému súdu 13. júna 1997 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil (vzhľadom na nevyhnutnú účasť na vyšetrovacom úkone v inej veci) právny zástupca žalovaného a požiadal o jeho zrušenie. Pokynom z 18. júna 1997 bolo nariadené pojednávanie odročené na 21. júl 1997. Dňa 25. júna 1997 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľky o odročenie pojednávania nariadeného na 21. júla 1997, pretože v tom čase bude na dovolenke a sestra sťažovateľky predvolaná na pojednávanie ako svedkyňa mala byť až do 6. augusta 1997 na liečení. Súdu preto navrhla pojednávanie nariadiť až po tomto termíne.   Zákonný   sudca   nariadené   pojednávanie   následne   zrušil   a ďalšie   nariadil   na 18. august 1997.   Pojednávanie konané 18.   augusta   1997   odročil   na neurčito   za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

Vo   veci   konajúci   sudca   uznesením   č.   k.   6   C   921/96-108   z 26.   novembra   1997 ustanovil znalca z odboru oceňovania nehnuteľností Ing. J. P. V ten istý deň okresný súd nariadil vykonanie ohliadky nehnuteľností i hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome na 9. január 1998. O vykonaní nariadenej ohliadky bola 9. januára 1998 na mieste samom   okresným   súdom   spísaná   zápisnica.   Na   základe   pokynu   zákonného   sudcu z 12. januára 1998 bola zaslaná výzva Okresnému úradu P., odbor katastrálny (ďalej len „OÚ   P.“)   na   predloženie   viacerých   listov   vlastníctva.   Na   základe   pokynu   sudcu z 13. februára 1998 bol spis v predmetnej veci predložený znalcovi Ing. J. P. Vypracovaný znalecký posudok doručený okresnému súdu 13. mája 1998 bol následne súdom zaslaný účastníkom   konania,   aby   sa   k nemu   vyjadrili   a zároveň   na   základe   tohto   pokynu   bola zaslaná výzva OÚ P. Uznesením z 15. mája 1998 priznal okresný súd znalcovi Ing. J. P. znalečné a následne ho nechal doručiť účastníkom konania a tomuto znalcovi.

Právny zástupca žalovaného podaním zo 4. augusta 1998 okresnému súdu oznámil, že žalovaný nesúhlasí s cenou rodinného domu, tak ako bola určená v znaleckom posudku. OÚ P. podaním doručeným 20. augusta 1998 okresnému súdu na základe jeho výzvy zaslal požadovanú správu.

Na   základe   pokynu   zo   4.   septembra   1998   okresný   súd   zaslal   výzvu   právnej zástupkyni sťažovateľky za účelom oznámenia technického údajov viacerých motorových a prípojných   vozidiel.   Predmetná   výzva   bola   právnou   zástupkyňou   splnená   podaním doručeným   7.   septembra   1998,   ktoré   bolo   na   základe   urgencie   okresného   súdu z 9. septembra 1998 doplnené podaním doručeným 18. septembra 1998.

Okresný súd uznesením z 23. septembra 1998 ustanovil v predmetnej veci znalca z odboru   oceňovania   motorových   vozidiel   Ing.   J.   L.   Žalovaný   prostredníctvom   svojho právneho zástupcu 16. októbra 1998 podal námietku zaujatosti proti ustanovenému znalcovi Ing.   J.   L. Na   základe výzvy   okresného súdu   z 19.   októbra   1998 sa   znalec k podaným námietkam vyjadril podaním doručeným súdu 22. októbra 1998. Podaním z 27. novembra 1998 okresný súd právnemu zástupcovi žalovaného oznámil, že jeho námietky zaujatosti proti ustanovenému znalcovi nie sú opodstatnené a zároveň ho vyzval, aby ustanovenému znalcovi poskytol potrebnú súčinnosť pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Spisový materiál v predmetnej veci bol ustanovenému znalcovi Ing. J. L. doručený 12. januára 1999. Znalecký posudok zo 6. marca 1999 (doručený 8. marca 1999) okresný súd na základe pokynu   sudcu   z 19.   marca   1999   doručil   právnym   zástupcom   účastníkov   konania. Uznesením z 19. marca 1999 okresný súd znalcovi Ing. J. L. priznal znalečné. Žalovaný prostredníctvom   svojho právneho zástupcu   odpovedal   na výzvu   súdu   z 19.   marca   1999 podaním doručeným 7. apríla 1999.

Pokynom sudcu z 13. apríla 1999 bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na 31. máj 1999. Okresný súd pojednávanie konané 31. mája 1999 odročil na 30. jún 1999 za účelom opätovného predvolania žalovaného pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a znalcovi Ing. J. P. uložil, aby doplnil podaný znalecký posudok ohľadne vyjadrenia sa k trhovej cene oceňovaných nehnuteľností, a to k 25. septembru 1995.

Podaním doručeným okresnému súdu 17. júna 1999 právna zástupkyňa sťažovateľky navrhla   spôsob   vyporiadania   BSM   medzi   účastníkmi   konania.   Znalec   svoje   odborné vyjadrenie k trhovej cene nehnuteľností doručil okresnému súdu 21. júna 1999.

Okresný súd 30. júna 1999 pojednávanie odročil na neurčito s tým, že žalovaného zaviazal písomne konkretizovať námietky zaujatosti proti znaleckým posudkom Ing. J. P. Dňa   9.   júla   1999   podal   okresnému   súdu   žalovaný   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu návrh na vydanie predbežného opatrenia v tejto veci. Žalovaný svoju povinnosť uloženú mu na pojednávaní z 30. júna 1999 splnil podaním doručeným okresnému súdu 19. júla 1999.

Na základe pokynu z 20. júla 1999 nechal vo veci konajúci sudca doručiť návrh na vydanie predbežného opatrenia právnej zástupkyni sťažovateľky spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadrila. Sťažovateľka svoje vyjadrenie týkajúce sa podaného návrhu na vydanie predbežného   opatrenia   súdu   doručila   28.   júla   1999.   Okresný   súd   uznesením   č.   k. 6 C 921/96-257 z 20. augusta 1999 návrh žalovaného na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Žalovaný sa 6. septembra 1999 proti tomuto uzneseniu prostredníctvom svojho právneho   zástupcu   odvolal.   Na   základe   výzvy   okresného   súdu   z 9.   septembra   1999   sa k podanému   odvolaniu   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   podaním   doručeným súdu 23. septembra 1999 vyjadrila sťažovateľka. Spisový materiál v predmetnej veci bol následne predložený v prílohe podania zo 6. októbra 1999 krajskému súdu.

Podľa úradného záznamu spísaného 3. novembra 1999 vedúcou kancelárie okresného súdu   spis   v uvedenej   veci   bol   vrátený   z krajského   súdu   a zároveň   v tento   deň   jej   bol predložený. Z uvedeného záznamu ďalej vyplýva, že spis bol úplne poškodený s roztrhaným obalom, zničenými viacerými stranami, chýbajúcimi stranami a zle zažurnalizovaný.

Okresný   súd   požiadal   14.   marca   2000   právnych   zástupcov   účastníkov   konania o predloženie listín, ktoré boli súčasťou spisu z dôvodu jeho poškodenia. Sťažovateľka na jeho výzvu reagovala podaním doručeným 4. apríla 2000. Právny zástupca žalovaného bol na splnenie tejto výzvy vyzvaný podaniami z 20. apríla 2000, 24. mája 2000 a žalovaný podaním z 25. mája 2000. Podľa úradného záznamu spísaného 31. mája 2000 sa na okresný súd dostavil žalovaný, ktorý predložil viaceré listiny týkajúce sa predmetnej veci. Podaním z 1. júna 2000 okresný súd vyzval žalovaného, aby mu zaslal ešte odpis svojho písomného vyjadrenia   k podanému   návrhu   z 25.   februára   1997.   Okresný   súd   následne   podaním z 1. júna 1999 upovedomil právnych zástupcov účastníkov konania, že spis v tejto veci bol predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o podanom   odvolaní   žalovaného   (spis   bol krajskému súdu doručený 16. júna 2000).

Uznesením zo 7. augusta 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. septembra 2000, krajský   súd   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   z 20.   augusta   2000.   Spis   vo   veci   bol okresnému súdu doručený späť 23. augusta 2000. Na základe pokynu sudcu z 31. augusta 2000 bolo uznesenie zo 7. augusta 2000 doručené právnym zástupcom účastníkov konania.

Vo veci konajúci sudca 21. septembra 2000 nariadil v predmetnej veci pojednávanie na 6. november 2000. Okresný súd toto pojednávanie odročil na 21. november 2000 za účelom   výsluchu   znalca   k námietkam   vzneseným   žalovaným   voči   znaleckému   posudku (námietky   boli   znalcovi   doručené   na   pojednávaní   krátkou   cestou).   Uznesením z 21. novembra 2000 okresný súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia kontrolného   znaleckého   dokazovania.   Uznesením   z 21.   novembra   2000   okresný   súd rozhodol, že ustanovuje znalca z odboru stavebníctva – oceňovanie nehnuteľností Ing. J. F.

Žalovaný   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podaním   doručeným 6. decembra 2000 podal námietky proti osobe znalca Ing. J. F. a súčasne okresnému súdu oznámil, že trvá na tom, aby znalecký posudok vypracoval Ústav súdneho inžinierstva v Ž. Podaním zo 7. decembra 2000 okresný súd právnemu zástupcovi žalovaného oznámil, že jeho   námietkam   voči   osobe   ustanoveného   znalca   ako   nedôvodným   nevyhovel.   Dňa 19. februára 2001 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok zo 16. februára 2001 vypracovaný znalcom Ing. J. F. Vo veci konajúci sudca pokynom z 27. februára 2001 zaslal vyhotovený znalecký posudok právnym zástupcom účastníkov konania spolu s výzvou, aby sa   k nemu   vyjadrili   a súčasne   dal   vyzvať   znalca   Ing.   J.   F.,   aby   písomne   špecifikoval znalečné.   Dňa   5.   marca   2001   znalec Ing.   J.   F.   predložil   súdu   vyúčtovanie znalečného. Sťažovateľka   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   16.   marca   2001   doručila okresnému   súdu   svoje   námietky   k znaleckému   posudku.   Uznesením   z 20.   marca   2001 (právoplatným 18. apríla 2001) okresný súd priznal znalcovi Ing. J. F. znalečné.

Vo veci konajúci sudca 3. mája 2001 nariadil v predmetnej veci pojednávanie na 11. jún 2001, nechal naň predvolať účastníkov konania, ich právnych zástupcov a znalca, ktorému   boli   súčasne   doručované   aj   podané   námietky   proti   jeho   znaleckému   posudku sťažovateľky.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   podaním   doručeným   8.   júna   2001 okresnému súdu navrhla spôsob vyporiadania majetku patriaceho do BSM. Dňa 11. júna 2001 bolo okresnému súdu doručené stanovisko znalca Ing. J. F. k podaným námietkam sťažovateľky proti ním vypracovanému znaleckému posudku.

Pojednávanie konané 11. júna 2001 bolo okresným súdom odročené na neurčito za účelom   vykonania   ďalšieho   dokazovania.   Dňa   26.   júna   2001   zákonný   sudca   nariadil pojednávanie   na   15.   august   2001.   Okresný   súd   pojednávanie konané   15.   augusta   2001 odročil na 26. september 2001 za účelom predvolania znalca a súčasne žalovanému uložil povinnosť   predložiť   písomné   námietky   voči   znaleckému   posudku.   Žalovaný   uloženú povinnosť splnil 24. augusta 2001. Pojednávanie konané 26. septembra 2001 okresný súd odročil na 8. október 2001 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Podaním doručeným 28. septembra 2001 znalec Ing. J. F. doručil súdu vyúčtovanie znalečného. Žalovaný podaním doručeným 7. októbra 2001 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom   pojednávaní   z dôvodu   služobných   povinností   mimo   územia   Slovenskej republiky. Na pojednávaní konanom 8. októbra 2001 okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 6 C   921/96-380   (rozsudok   bol   prepísaný   na   základe   pokynu   zo   4.   decembra   2001). Uznesením   zo 4.   decembra   2001   (právoplatným   21.   januára   2002)   okresný   súd   priznal znalcovi Ing. J. F. znalečné.

Žalovaný prostredníctvom svojho nového právneho zástupcu podal 14. januára 2002 proti rozsudku z 8. októbra 2001 odvolanie. Pokynom zo 7. februára 2002 nechal vo veci konajúci sudca zaslať podané odvolanie právnej zástupkyni sťažovateľky, aby sa k nemu vyjadrila,   vyzvať   žalovaného   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podanie   odvolania a pripojiť doručenky k rozsudku z 8. októbra 2001. Žalovaný súdny poplatok za podané odvolanie   zaplatil   13.   februára   2002.   Dňa   18.   februára   2002   bolo   okresnému   súdu k podanému odvolaniu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľky.

Znalec Ing. J. F. okresnému súdu na základe jeho výzvy z 21. februára 2002 doručil 5. marca 2002 vyúčtovanie dopravy.

Spis v predmetnej veci bol 11. apríla 2002 (na základe pokynu z 12. marca 2002) doručený krajskému súdu. Krajský súd tento spis okresnému súdu vrátil 22. apríla 2002 bez meritórneho vybavenia odvolania z viacerých dôvodov.

Na   základe   pokynu   vo   veci   konajúceho   sudcu   z 9.   mája   2002   bola   následne žalovanému zaslaná výzva na doplnenie podaného odvolania. Žalovaný bol na splnenie tejto výzvy vyzvaný okresným súdom podaním z 12. júna 2002. Podaním doručeným 17. júna 2002 žalovaný doplnil svoje odvolanie. V súlade s pokynom zákonného sudcu z 9. júla 2000 bol   právny   zástupca   žalovaného   vyzvaný   na   zaplatenie   doplatku   súdneho   poplatku   za podanie odvolania vo výške 45 302 Sk a znalcom Ing. J. F., Ing. J. L. a Ing. J. P. boli zaslané   výzvy,   aby   súdu   oznámili   dátum,   ku   ktorému   stanovili   všeobecnú   cenu   vecí patriacich do BSM v ich znaleckých posudkoch.

Na základe pokynu sudcu z 24. júla 2002 bolo doplnenie odvolania doručené právnej zástupkyni   sťažovateľky.   Podaním   doručeným   súdu   24.   júla   2002   právny   zástupca žalovaného požiadal o predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku z dôvodu čerpania dovolenky   ním   i žalovaným   a o zaslanie   poštovej   poukážky.   Poštová   poukážka   bola právnemu   zástupcovi   zaslaná   25.   júla   2002.   Znalci   Ing.   J.   P.,   Ing.   J.   L.   a Ing. J.   F. odpovedali   na   výzvu   súdu   podaniami   doručenými   25.   júla   2002.   K podaniu,   ktorým žalovaný svoje odvolanie doplnil, sa sťažovateľka vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným 1. augusta 2002.

Dňa 14. augusta 2002 bola na okresnom súde spísaná zápisnica o rekonštrukcii spisu podľa   §   26   Vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   66/1992   Zb. o spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších predpisov, ktorá bola na základe pokynu sudcu z toho istého dňa doručená právnym zástupcom účastníkov konania. Spis v tejto veci bol následne na základe pokynu zákonného sudcu zo 14. augusta 2002 doručený 23. augusta 2002 krajskému súdu.

Sťažovateľka   18.   decembra   2002   doručila   krajskému   súdu   svoju „Žiadosť o urýchlenie   súdneho   konania“,   na   ktorú   tento   reagoval   podaním   z 23.   januára   2002, v ktorom jej oznámil, že pre veľký počet nevybavených vecí a obtiažnosť predmetnej veci nie   je   možné   jej   žiadosti   vyhovieť.   Sťažovateľka   krajský   súd   požiadala   o konanie v predmetnej veci aj podaniami z 22. apríla 2003 a 4. septembra 2003.

Vo veci konajúci sudca krajského súdu 17. septembra 2003 nariadil na 14. október 2003   pojednávanie,   ktoré   bolo   následne   uznesením   odročené   na   4.   november   2003   za účelom výsluchu znalca Ing. J. F. Na pojednávaní 4. novembra 2003 krajský súd rozsudok okresného súdu z 8. októbra 2001 uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis v tejto veci bol okresnému súdu doručený 2. januára 2004.

Uznesením   z 15.   januára   2004   okresný   súd   v predmetnej   veci   ustanovil   znalca Ing. J. F. Na základe pokynu zákonného sudcu z tohto dňa boli uznesenia zo 4. novembra 2003 a 15. januára 2004 zaslané právnym zástupcom účastníkov konania, a súčasne okresný súd zaslal výzvu Správe katastra P. (ďalej len „správa katastra“) na predloženie výpisu z listu vlastníctva týkajúceho nehnuteľnosti patriacej do predmetu konania. Správa katastra odpovedala   na   výzvu   okresného   súdu   podaním   doručeným   mu   26.   februára   2004.   Na základe pokynu sudcu zo 16. apríla 2004 okresný súd vyzval znalca na podanie znaleckého posudku. Podľa úradného záznamu spísaného 7. júna 2004 znalec Ing. J. F. okresnému súdu oznámil,   že   znaleckú   úlohu   nesplnil   z dôvodu   dlhodobej   práceneschopnosti   a znalecký posudok   bude   môcť   najskôr   predložiť   14.   júna   2004.   Znalecký   posudok   bol   napokon okresnému   súdu   doručený   14.   júna   2004   a vyúčtovanie   znalečného   28.   júna   2004.   Na základe   pokynu   sudcu   z 28.   júna   2004   bol   tento   znalecký   posudok   doručený   právnym zástupcom účastníkov konania spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili. Právny zástupca žalovaného vyjadrenie k znaleckému posudku doručil okresnému súdu 2. augusta 2004.

Vo veci konajúci sudca pokynom z 11. augusta 2004 nariadil na 3. septembra 2004 pojednávanie v predmetnej veci. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným okresnému súdu 17. augusta 2004 požiadala o odročenie pojednávania na neurčito, s tým že prebiehajú rokovania o spoločnom odpredaji rodinného domu a potom je možný predpoklad vyporiadania BSM dohodou.

Pojednávanie   konané   3.   septembra   2004   bolo   okresným   súdom   odročené   na 22. september 2004 za účelom opätovného predvolania právnej zástupkyne sťažovateľky.

Podaním z 21. septembra 2004 právny zástupca žalovaného po dohode s právnou zástupkyňou   sťažovateľky   požiadal   o odročenie   pojednávania.   Okresný   súd   následne pojednávanie konané 22. septembra 2004 odročil na neurčito s tým, že účastníkom konania dal lehotu 30 dní na uzavretie mimosúdnej dohody. Podaním zo 16. novembra 2004 vyzval okresný súd právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby mu oznámila stav rokovaní o uzavretí mimosúdnej   dohody   medzi   účastníkmi   konania.   Podaním   z 23.   novembra   2004   bolo právnou zástupkyňou sťažovateľky okresnému súdu oznámené, že spomínané rokovania prebiehajú a je predpoklad, že dôjde k uzavretiu mimosúdnej dohody.

Uznesením   z 31.   januára   2005   okresný   súd   priznal   znalcovi   Ing.   J.   F.   znalečné. Pokynom   sudcu   zo   16.   marca   2005   bolo   v predmetnej   veci   nariadené   pojednávanie   na 18. apríl 2005. Podaním doručeným okresnému súdu 4. apríla 2005 sťažovateľka požiadala prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   o prerušenie   konania   do   1.   septembra   2005. Okresný súd následne pojednávanie 18. apríla 2005 odročil na neurčito s tým, že žalovaný bude   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   vyzvaný,   aby   mu   oznámil,   či   súhlasí s podaným návrhom na prerušenie konania. Právny zástupca žalovaného na výzvu súdu zo 17. mája 2005 odpovedal podaním doručeným 25. mája 20005, v ktorom súdu navrhol, aby vo veci konal, nariadil pojednávanie a rozhodol.

Pokynom   vo   veci   konajúceho   sudcu   z 1.   júna   2005   bolo   vo   veci   nariadené pojednávanie   na   4.   júl   2005.   Podaním   doručeným   7.   júna   2005   právna   zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť na ňom z dôvodu čerpania plánovanej dovolenky mimo   územia   Slovenskej   republiky.   Okresný   súd   následne   9.   júna   2005   nový   termín pojednávania určil na 31. august 2005. Pojednávanie konané v tento deň bolo uznesením odročené   na   neurčito   a okresný   súd   v ňom   účastníkov   konania   zaviazal   k splneniu povinností   v ňom   určených.   Sťažovateľka   svoje   námietky   proti   znaleckému   posudku z 26. apríla   2004   okresnému   súdu   doručila   6. septembra   2005.   Okresný   súd   výzvou z 22. septembra   2005   vyzval   žalovaného,   aby   mu   zaslal   listinné   dôkazy   vyžiadané   na poslednom   pojednávaní   a súčasne   ďalšou   výzvou   z tohto   dňa   požiadal   správu   katastra o zaslanie listu vlastníctva na nehnuteľnosť patriacu do BSM. Žalovaný na túto urgenciu okresného súdu odpovedal podaním doručeným 12. októbra 2005.

Dňa 21. októbra 2005 zákonný sudca nariadil pojednávanie na 21. novembra 2005. Správa katastra odpovedala na výzvu okresného súdu podaním doručeným 4. novembra 2005. Pojednávanie konané 21. novembra 2005 bolo okresným súdom odročené na neurčito za   účelom   vykonania   ďalšieho   znaleckého   dokazovania   (sťažovateľka   na   ňom   vzniesla námietku   zaujatosti   proti   ustanovenému   znalcovi   Ing. J.   F.).   Podľa   úradného   záznamu spísaného v tento deň po skončení pojednávania účastníci konania a ich právni zástupcovia požiadali   o poskytnutie   lehoty   14 dní,   v rámci   ktorej   sa   pokúsia   uzatvoriť   mimosúdny zmier.

Okresný   súd   výzvami   identického   obsahu   adresovanými   právnym   zástupcom účastníkov konania zo 16. januára 2006 požiadal, aby mu v lehote 7 dní oznámili, či došlo medzi nimi k uzavretiu mimosúdnej dohody. Podaním doručeným súdu 25. januára 2006 právna   zástupkyňa   sťažovateľky   okresnému   súdu   oznámila,   že   k uzavretiu   mimosúdnej dohody nedošlo a súčasne požiadala o ustanovenie nového znalca v konaní.

Uznesením   z 2.   februára   2006   okresný   súd   rozhodol,   že   znalec Ing.   J.   F.   nie   je vylúčený zo znaleckého dokazovania nariadeného uznesením z 15. januára 2004. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným 30. januára 2006 okresnému súdu oznámil, že k uzavretiu mimosúdnej dohody v predmetnej veci nedošlo. Proti uzneseniu z 2. februára 2006   podala   sťažovateľka   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   odvolanie,   ktoré doručila súdu 10. februára 2006. Spis bol následne na základe pokynu sudcu z 13. februára 2006 doručený krajskému súdu 9. marca 2006.

Pokynom vo veci konajúceho sudcu krajského súdu zo 14. marca 2006 bolo podané odvolanie   zaslané   žalovanému,   aby   sa   k nemu   vyjadril.   Uznesením   zo   7.   júna   2006 (právoplatným 31. júla 2006) krajský súd uznesenie okresného súdu z 2. februára 2006 potvrdil. Spis v predmetnej veci bol vrátený okresnému súdu 10. júla 2006. Na základe pokynu sudcu z 13. júla 2006 okresný súd zaslal účastníkom konania uznesenie zo 7. júna 2006   a   výzvu   znalcovi   Ing.   J.   F.   na   doplnenie   znaleckého   posudku   s prihliadnutím   na námietky účastníkov.

Znalec Ing. J. F. okresnému súdu podaním doručeným 5. septembra 2006 oznámil, že došlo k prevodu dotknutej nehnuteľnosti účastníkmi konania na ich syna a tým by sa mali otázky ohľadne tejto nehnuteľnosti vyriešiť.

Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním doručeným 13. septembra 2006 okresnému súdu   oznámila,   že   10.   augusta   2006   došlo   k uzavretiu   mimosúdnej   dohody   medzi účastníkmi konania a súčasne požiadala o zastavenie konania v tejto veci.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A)   Predmetom   posudzovaného   konania   vedeného   okresným   súdom   je   návrh   na vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Z obsahu   súdneho   spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   skutočnosť,   svedčiacu   o právnej   zložitosti   veci.   Po skutkovej stránke však možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec skutkovo zložitú vyžadujúcu   si   vykonanie   rozsiahlejšieho   dokazovania,   ktoré   môže   spôsobiť   predĺženie konania, najmä v prípade ako je tento, keď predmetom konania je vyporiadanie rozsiahleho majetku patriaceho do BSM a zistenie skutkového stavu je závislé od vypočutia svedkov, zabezpečenia   viacerých   znaleckých   posudkov   a   pod.   Ústavný   súd   spomínanú   skutkovú zložitosť veci, ktorá v tomto prípade taktiež výrazne prispela k predĺženiu konania v tejto veci, pri svojom rozhodovaní zohľadnil.

B) Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania, resp. správania jej právnej zástupkyne v tomto konaní ústavný súd zistil, že sťažovateľka, ako aj jej právna zástupkyňa   v priebehu   konania   viackrát   využili   svoje   procesné   práva   a   požiadali o ospravedlnenie   ich   neúčasti   na   pojednávaní   (napr.   ospravedlnenie   právnej   zástupkyne sťažovateľky z neúčasti na pojednávaní 27. apríla 1997 z dôvodu kolízie pojednávaní až podaním doručeným 25. apríla 1997, žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky o odročenie nariadeného   pojednávania   a nariadenie   nového   pojednávania   až   po   6.   auguste   1997 doručená okresnému súdu 25. júna 1997, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 7. júna 2005), ďalej podali viacero žiadostí o poskytnutie lehoty na uzavretie mimosúdnej dohody, k uzavretiu   ktorej   však   napokon   medzi   účastníkmi   konania   došlo   až   10.   augusta   2006 (žiadosť   doručená   okresnému   súdu   8.   júna   2001,   žiadosť   prednesená   na   pojednávaní konanom   17.   augusta   2004,   žiadosť   doručená   okresnému   súdu   21.   septembra   2004, oznámenie o prebiehajúcich   rokovaniach   o uzavretí mimosúdnej   dohody   z 23. novembra 2004, žiadosť o prerušenie konania zo 4. apríla 2005, žiadosť prednesená na pojednávaní 21. novembra 2005), sťažovateľka taktiež podaním doručeným 25. januára 2006 podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne námietku zaujatosti voči ustanovenému znalcovi a následne   aj   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 10.   februára   2006,   ktorým nevyhovel   jej   námietkam   proti   znalcovi.   V dôsledku   predmetných   procesných   úkonov sťažovateľky   došlo   k výraznému   predĺženiu   konania   v tejto   veci   a ústavný   súd   k tejto skutočnosti taktiež pri svojom rozhodovaní prihliadol.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   v rámci   ktorej   už vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka   konania   neznáša   zodpovednosť   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v takom prípade   nemožno   pripísať   ani   štátnemu   orgánu   konajúcemu   vo   veci   (II.   ÚS   52/99, III. ÚS 255/05).

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, začalo už 30. júla 1996, keď bola žaloba sťažovateľky o vyporiadanie BSM okresnému súdu doručená a do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne rozhodnuté. Na ťarchu okresného súdu však možno započítať zodpovednosť za vznik prieťahov v tomto konaní iba v čase, keď okresný   súd   mal   spisový   materiál   v tejto   veci   k dispozícii   a bol   príslušný   na   jej prerokovanie a rozhodnutie. Podľa zistenia ústavného súdu v priebehu tohto konania bol v dôsledku   procesných   úkonov   účastníkov   konania   i súdu   spis   v tejto   veci   viackrát predložený krajskému súdu na jeho rozhodnutie, napr. krajský súd v predmetnej veci konal v období od 11. septembra 1996 do 23. januára 1997 (4 mesiace) v dôsledku zákonným sudcom podaného návrhu na jeho vylúčenie z prerokovanie tejto veci, v období od 16. júna 1999 do 23. augusta 2000 (viac ako 14 mesiacov), keď krajský súd rozhodoval o podanom odvolaní žalovaného proti uzneseniu z 20. augusta 1999 o zamietnutí predbežné opatrenia, v období od 23. augusta 2002 do 2. júna 2004 (viac ako 21 mesiacov), keď krajský súd v tejto veci rozhodoval o odvolaní žalovaného proti rozsudku z 8. októbra 2001, v období od 9. marca 2006 do 7. júna 2006 (3 mesiace), keď krajský súd rozhodoval o sťažovateľkou podanom odvolaní proti uzneseniu z 2. februára 2006, ktorým zamietol námietku zaujatosti proti znalcovi (čas, keď bol spis v tejto veci predložený krajskému súdu predstavuje teda spolu v tomto konaní obdobie trvajúce viac ako 42 mesiacov, t. j. 3 roky a 6 mesiacov).

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd v tomto konaní rozhodoval o množstve procesných úkonov účastníkov konania, ktorí v rámci konania využívali svoje práva (napr. žalovaný vzniesol voči znalcovi podaním doručeným 16. októbra 1998 námietku zaujatosti, podal   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   9.   júla   1999,   námietku   zaujatosti   voči ustanovenému znalcovi opätovne vzniesol podaním doručeným 6. decembra 2000, odvolal sa proti rozsudku okresného súdu z 8. októbra 2001; správanie sťažovateľky v tomto konaní je popísané vyššie).

V postupe   okresného   súdu   v tejto   veci   ústavný   súd   nezistil   žiadne   významnejšie obdobia nečinnosti, avšak celkovú dobu tohto konania podľa neho nemožno vo vzťahu k sťažovateľkinmu právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy považovať za primeranú.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že v prípade, že v preskúmavanom konaní nezistil   žiadne   významnejšie   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,   ktoré   by   sami o sebe odôvodňovali vyslovenie záveru o porušení práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a celkovú dobu konania pred okresným súdom nemožno vo vzťahu k tomuto právu považovať   za   ospravedlniteľnú,   na   vyslovenie   záveru   o porušení   sťažovateľovho   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   názoru   ústavného   súdu   postačuje   len   poukázať   na okolnosti, ktoré prispeli k celkovej dĺžke konania. (III. ÚS 107/04)

K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nie len nekonaním príslušného súdu,   ale   aj   nesprávnou   (neefektívnou)   činnosťou   súdu,   ktorá   nesmeruje   k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa na súd obrátil (II. ÚS 2/01).

Podľa zistenia ústavného súdu bolo preskúmavané konanie poznačené aj ojedinelou nedôslednou činnosťou okresného súdu súvisiacou predovšetkým s postupom pri určovaní úloh   ustanovenému   znalcovi,   pri   vykonávaní   procesných   úkonov   súdu   súvisiacich s odvolaním podaným žalovaným pred predložením spisu krajskému súdu na rozhodnutie o ňom, ako aj pri rekonštrukcii spisu (zápisnica o rekonštrukcii spisu bola vypracovaná až po vrátení spisu z krajského súdu). Ústavným súdom nebol zistený z predmetného spisu dôvod, prečo okresný súd nenechal vypracovať znalecké posudky za účelom ohodnotenia nehnuteľností   i hnuteľných   vecí,   ktoré   sú   predmetom   tohto   konania   paralelne,   hoci vzhľadom   na   rozsiahlosť   vyporiadavaného   majetku   by   takýto   postup   mohol   prispieť k skráteniu celkovej doby konania.

S ohľadom na vyššie uvedené podľa ústavného súdu nemožno dobu predmetného konania   vedeného   na   okresnom   súde   považovať   za   ústavne   akceptovateľnú   vo   vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľky bolo porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním doručeným   13.   septembra   2006   okresnému   súdu   oznámila,   že   10.   augusta   2006   došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania a súčasne požiadala o zastavenie konania v tejto veci.

Keďže   z uvedeného procesného úkonu   sťažovateľky   vyplýva, že jej stav   právnej neistoty,   v ktorom   sa   nachádzala,   bol   v dôsledku   uzavretia   dohody   medzi   účastníkmi konania odstránený, ústavný súd jej sťažnosti v časti, v ktorej žiadala, aby okresnému súdu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 921/96 bez prieťahov, nevyhovel.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške   60   000   Sk,   ktoré   odôvodnila   stavom   právnej   neistoty,   ako   aj   nemožnosťou disponovať   a nerušene   užívať   podstatnú   časť   jej   majetku   pre   neustále   konflikty so žalovaným po dobu takmer desiatich rokov, pričom uvedená situácia má nepriaznivý vplyv i na jej psychiku.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov   sa ho domáha. Podľa   ustanovenia § 56 ods.   4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 20 000 Sk. Táto suma zohľadňuje skutkovú zložitosť predmetu konania okresného súdu, správanie   sťažovateľky,   postup   okresného   súdu   v tomto   konaní   a aj   s nimi   spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   vo   zvyšnej   časti   uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.

3. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojej sťažnosti žiadala priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré bližšie nešpecifikovala.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi.

Ústavný   súd   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené v roku   2006   (príprava   a prevzatie   veci   a   písomné   podanie   na súd)   priznal odmenu vo výške 5 002 Sk vrátane úhrady režijného paušálu vo výške 300 Sk, spolu teda vo výške 5 302 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia..

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006