znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 21/2014-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť E. K., E. V., D. K. a K. J., zastúpených obchodnou spoločnosťou JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., Doležalova 7, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Jelenčík, vo veci namietaného porušenia ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 D 21/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 335/98) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. K., E. V., D. K. a K. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 D   21/2008   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Dolný   Kubín   pod   sp.   zn.   D   335/98) p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Námestovo   p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 D 21/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. K., E. V., D. K. a K. J.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Námestovo   p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo   j e   p o v i n n ý   uhradiť E. K., E. V., D. K. a K. J. trovy konania v sume 583,12 € (slovom päťstoosemdesiattri eur a dvanásť centov) na účet obchodnej   spoločnosti   JELENČÍK   A   PARTNERI   advokátska   kancelária,   s.   r.   o., Doležalova 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 21/2014-18 z 15. januára 2014 prijal sťažnosť E. K., E. V., D. K. a K. J. (ďalej aj „sťažovatelia“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie, v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 D 21/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 335/98).

Okresný   súd   sa   k   sťažnosti   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   podaním sp. zn. Spr 4511/14 z 10. februára 2014, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Rozpis procesných úkonov:

-   dňa   7.   5.   1998   bola   Okresnému   súdu   v   Dolnom   Kubíne   doručená   žiadosť o dodatočné dedičské konanie (D 335/98), následne bola žiadosť predložená notárke dňa 12.   6.   1998   spis   vrátený   od notárky   z dôvodu,   že podanie nemá   náležitosti návrhu na dodatočné   prejednanie   dedičstva   z   dôvodu,   že   dedič   K.   J.   vzniesol   námietku   voči konajúcemu   súdnemu   komisárovi,   uznesením   zo   dňa   19.   10.   1998   OS   Dolný   Kubín rozhodol, že notárka JUDr. Helena Machajová nie je vylúčená z prejednávania dedičskej veci D 335/98 dňa 2. 6. 1999 boli notárke doručené žiadané doklady z Okresného úradu... - odboru katastrálneho

- dňa 27. 8. 1999 sa uskutočnilo pojednávanie u notárky, na ktorom bolo dohodnuté, že po doplnení potrebných dokladov bude určený nový termín pojednávania dňa 30. 5. 2000 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, na ktorom prítomní účastníci navrhli dohodu s tým, že dedičia neprítomní na pojednávaní sa vyjadria k návrhu dohody dožiadaním na Okresný súd Topoľčany

-   dňa   2.   6.   2000   predložila   súdna   komisárka   spis   OS   Dolný   Kubín   za   účelom vykonania   dožiadania,   na   základe   čoho   OS   Dolný   Kubín   dožiadaním   doručeným Okresnému súdu v Topoľčanoch dňa 26. 6. 2000 požiadal o vypočutie k zostavenému súpisu aktív a pasív dedičstva a k návrhu na dohodu o vyporiadaní dedičstva; dožiadanie bolo vybavené a vrátené OS DK 9. 8. 2000

- uznesením č. k. D 33/98-67 zo dňa 27. 12. 2000 OS Dolný Kubín určil všeobecnú cenu majetku a potvrdil nadobudnutie dedičstva, ktoré uznesenie bolo na základe odvolania (čl. 71) uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co/903/01-92 zo dňa 21. 11. 2011 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie

- spis bol predložený súdnemu komisárovi dňa 12. 3. 2002

- dňa 12. 6. 2002 (čl. 97) súdna komisárka žiadala potrebné doklady zo Správy katastra... a od Urbárskeho spolku..., pričom bolo zistené, že ROEP pre... nebol dokončený

- dňa 22. 7. 2003 (č. l. 128) žiadosť súdnej komisárky o oznámenie ceny lesných pozemkom, na ktorú žiadosť odpoveď (čl. 129) zo dňa 5. 8. 2003

- dňa 25. 7. 2002 (č. l. 98) bola žiadaná Správa katastra... o vyhotovenia LV na meno poručiteľky po ROEP v..., ktoré LV boli doručené súdnej komisárke doručené 21. 2. 2003

- dňa 13. 10. 2003 (č. l. 104) bolo zistené, že ROEP v... stále nie je dokončený

-   dňa   1.   12.   2003   (č.   l.   130)   súdna   komisárka   vyzvala   dedičov   na   predloženie znaleckých posudkov na ocenenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom ded. konania. Odpoveď dediča - sťažovateľa (č. l. 131)

- dňa 10. 8. 2004 (č. l. 134) opätovne súdna komisárka žiadala Správu katastra..., či v  ...   bol   dokončený   ROEP,   kde   bola   dňa   7.   10.   2004   doručená   odpoveď,   že   ROEP dokončený v... nebol, stále prebieha dňa 8. 2. 2006 opätovne súdna komisárka žiadala Správu katastra... o vyhotovenia LV na meno poručiteľky po vykonaní ROEP v..., ktoré boli zaslané 14. 3. 2006

- dňa 24. 4. 2006 v notárskej kancelárii sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorej sa prítomní dedičia dohodli s tým, že zápisnica z pojednávania bude zaslaná na vyjadrenie neprítomným dedičom, na ktorú zápisnicu reagoval pripomienkami dedič K. J. dňa 30. 4. 2007

- dňa 15. 5. 2007 súdna komisárka súdna komisárka vyjasnila vznesené pripomienky a žiadala   opätovne   dediča   K.   J.   o   vyjadrenie,   či   je   možné   v   súlade   so zápisnicou   z pojednávania zo dňa 24. 4. 2006 vydať osvedčenie o dedičstve, načo dedič reagoval dňa 26. 5. 2007 s tým, že apeluje na rešpektovanie stanovísk KS a následnú korektúru pôvodného uznesenia

- dňa 17. 8. 2007 predložil osobne dedič I. J. PK výpis

-   dňa   18.   9.   2007   bolo   OS   Dolný   Kubín   súdnej   komisárke   predložený   návrh uznesenia, ktoré bolo súdnej komisárke vrátené dňa 25. 3. 2008 z dôvodu pravopisných chýb v písaní.

V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd v Námestovo zák. č. 511/2007 Z. z. bola predmetná vec odovzdaná na vybavenie Okresnému súdu Námestovo, kde jej bola pridelená nová spisová značka 1 D/21/2008.

- uznesením Okresného súdu v Námestove č. k. 1 D/21/2008 (čl. 204) zo dňa 4. 7. 2008   bola   určená   všeobecná   cena   majetku   poručiteľky   a   čistá   hodnota   dedičstva a potvrdené nadobudnutie dedičstva dedičom do výšky dedičských podielov, proti ktorému bolo   podané   zo   strán   dedičov   odvolanie   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Žiline   č.   k. 10 CoD/30/2008-247 zo dňa 11. 6. 2009 bolo uznesenie OS zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie; spis bol doručený okresnému súdu dňa 13. 7. 2009 a uznesenie KS nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 8. 2009

- dňa 28. 8. 2009 bol spis opätovne predložený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdnej komisárke JUDr. Helene Machajovej

- dňa 7. 10. 2009 súdna komisárka požiadala súd o ustanovenie súdneho znalca, ktorý bol ustanovený uznesením OS Námestovo č. k. 1 D/21/2008-262 zo dňa 23. 11. 2009 a zároveň   bola   dedičom   uložená   povinnosť   zložiť   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania, proti ktorému uzneseniu bolo podané odvolanie zo strán dedičov E. K., E. V., K.   J.   a D.   K.   a   zároveň   znalec   podaním   doručeným   súdu   dňa   10.   12.   2009   žiadal   o spresnenie úlohy znalca

- uznesením OS Námestovo č. k. 1 D/21/2008-319 zo dňa 30. 7. 2010 bolo doplnené uznesenie   č.   k.   1   D/21/2008-262   zo   dňa   23.   11.   2009   a   spresnená   úloha   pre   znalca uznesením OS Námestovo č. k. 1 D/21/2008-320 zo dňa 30. 7. 2010 bol ustanovený znalec z odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov a dedičom bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania

- uznesením OS Námestovo č. k. 1 D/21/2008-322 zo dňa 30. 7. 2010 bol ustanovený znalec   z   odboru   stavebníctvo,   odvetvie   odhad   hodnoty   nehnuteľností   a   dedičom   bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania

- dňa 31. 8. 2010 bol súdu doručený znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty lesných pozemkov a porastov

- dňa 14. 9. 2010 bol súdu doručený znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov

- dňa 21. 9. 2010 bol súdu doručený znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty poľ. pôdy mimo zastaveného územia obce... neurčeného na stavbu

- uznesením OS Námestovo č. k. 1 D/21/2008-449 zo dňa 28. 2. 2011 bola zmenená výška preddavkov na trovy znaleckého dokazovania určená uznesením 1 D/21/2008-262 zo dňa 23. 11. 2009

- dňa 10. 6. 2011 súd vyzval znalca z odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov na   doplnenie   znaleckého   posudku,   taktiež   vyzval   na   doplnenie   znal.   posudku   znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a taktiež znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti vyzval na doplnenie znaleckého posudku

- znalecké posudky - doplnenia boli doručené okresnému súdu dňa 4. 7. 2011 Dňa 15. 7. 2011 a dňa 18. 7. 2011

- po vyhotovení znaleckých posudkov bol spis dňa 16. 8. 2011 opätovne predložený súdnej komisárke na ďalšie konanie

- dňa 24. 11. 2011 bol spis predložený súdnou komisárkou súdu za účelom priznania znalečného znalcom

-   uzneseniami   OS   Námestovo   č.   k.   1   D/21/2008-523   zo   dňa   5.   1.   2012, č. k. 1 D/21/2008-524 zo dňa 5. 1. 2012 a č. k. 1 D/21/2008-525 zo dňa 5. 1:2012 súd priznal odmenu znalcom za vypracovanie znal. posudkov

- dňa 28. 2. 2012 (čl. 539) bol spis opätovne predložený súdnej komisárke na ďalšie konanie,   kde   súdna   komisárka   nariadila   pojednávanie   vo   veci   na   deň   26.   6.   2012,   na ktorom prítomní dedičia uzavreli dohodu stým, že zápisnica bola dňa 26. 6. 2012 zaslaná na vyjadrenie neprítomným dedičom

-   dňa   5.   11.   2012   bol   okresnému   súdu   predložený   súdnou   komisárkou   návrh uznesenia, pričom spis bol vrátený súdnej komisárke dňa 24. 1. 2013 na prepracovanie uznesenia

-   dňa   7.   2.   2013   okresný   súd   dožiadal   OS   Bratislava   III   o   predloženie   spisu k nahliadnutiu dedičovi (na žiadosť dediča zo dňa 31. 1. 2013); spis bol vrátený tunajšiemu z OS BA III dňa 18. 3. 2013

- dňa 6. 2. 2013 bol súdnou komisárkou predložený návrh uznesenia, s ktorým súd súhlasil a 18. 3. 2013 vydal uznesenie č. k. 1 D/21/2008-613 o určení všeobecnej ceny majetku poručiteľky a čistej hodnoty dedičstva a potvrdil nadobudnutie dedičstva, ktoré bolo na základe odvolania K. J., E. V., E. K., D. K. podané odvolanie uznesením KS v Žiline č. k. 11 COD/4/20 13-643 zo dňa 30. 9. 2013 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie; uznesenie KS nadobudlo právoplatnosť 28. 10. 2013

-   dňa   5.   11.   2013   bol   spis   predložený   súdnej   komisárke   stým,   aby   sa   v   novom rozhodnutí   vyporiadala   so   všetkými   námietkami   vyplývajúcimi   z   uznesenia   odvolacieho súdu

-   dňa   21.   11.   2013   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   uznesenia,   ktorý   bol opravený opätovne doručený súdu súdnou komisárkou dňa 25. 11. 2013 a s ktorým sa súd stotožnil   a uznesením   č.   k.   1   D/21/2008-665   zo   dňa   7.   1.   2014   opätovne   potvrdil nadobudnutie dedičstva

- proti predmetnému uzneseniu bolo podané dňa 31. 1. 2014 odvolanie zo strany dedičov E. K., E. V., D. K. a K. J.

- dňa 31. 1. 2014 bolo zaslané odvolanie dedičov na vyjadrenie ostatným dedičom.

Nejde o právne zložitú vec,   skôr o skutkovú a procesnú zložitosť vecí vzhľadom na potrebu vykonávania znaleckého dokazovania znalcami z rôznych znaleckých odborov, výsluchu   účastníkov   konania   dožiadaným   súdom,   predkladanie   spisu   sťažovateľovi na oboznámenie   sa   s   jeho   obsahom   prostredníctvom   dožiadaného   súdu,   doručovanie zápisnice   z   pojednávanie   ostatným   neprítomným   dedičom   na   vyjadrenie   (nedostavujú sa na pojednávanie)   ich   následne   námietky   a   návrhy   na   dokazovanie.   Nemožnosť postupovať v konaní pre prebiehajúcu ROEB v... a nemožnosť zabezpečiť relevantné listiny vlastníctva od roku 2002 do 20. 3. 2006 (č. l. 137) Na dĺžku konania mali vplyv i podávané námietky zaujatosti voči konajúcej súdnej komisárke a sťažnosti.“.

Rovnaké   skutočnosti   týkajúce   sa   úkonov   okresného   súdu   zistil   aj   ústavný   súd z obsahu spisu a vyjadrení účastníkov.

Navyše zistil, že súdna komisárka vyzvala K. J. (ďalej aj „sťažovateľ“) na doplnenie podania (č. l. 23), ktorý proti nej podal 7. augusta 1998 na okresnom súde sťažnosť a žiadal, aby jej vec bola odňatá a prikázaná inému okresnému súdu (č. l. 53 a 54). Z tohto dôvodu sa nezúčastnil   pojednávaní   konaných   27.   augusta   1999   a   30.   mája   2000.   Okrem   toho sťažovatelia nepreberali súdne zásielky, nezúčastnili sa pojednávania konaného 24. apríla 2006 a neprevzali si ani zápisnicu z tohto pojednávania, pretože zásielky boli od všetkých vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote. Sťažovateľ nespolupracoval s notárkou, čo mu bolo oznámené aj listom z 24. júla 2007 z notárskej komory. K. J. oznámil zmenu adresy trvalého pobytu notárke 26. marca 2007 a následne okresný súd mu opätovne zaslal 25. apríla 2007 zápisnicu z pojednávania a požiadal ho, aby predložil splnomocnenia za svojich súrodencov, alebo o ich vyjadrenie k veci. Vyjadrenie zaslal okresnému súdu 30. apríla 2007 (č. l. 178), v ktorom uviedol, že jeho súrodenci ho splnomocnili na ich zastupovanie pre celé konanie ešte 27. februára 2001.

Dňa   31.   januára   2014   okresný   súd   vyzval   súdnu   komisárku,   aby   sa   vyjadrila k odvolaniu sťažovateľov z 27. januára 2014, ktorá mu 10. februára 2014 oznámila, že nie je účastníčkou konania.

Právny   zástupca   sťažovateľov   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril k stanovisku okresného súdu podaním z 28. februára 2014, z ktorého okrem iného vyplýva: «Je faktom, že od smrti poručiteľky pani K. B. dňa 6. marca 1994 nedokázal okresný súd právoplatne skončiť dedičské konanie, pričom je smutným paradoxom, že okresný súd sa v súčasnosti vyhovára na skutkovú zložitosť   prípadu,   pričom podľa jeho pôvodného záveru poručiteľka nezanechala žiadny majetok. Týmto nedôsledným postupom spôsobil okresný súd bez ďalšieho prieťahy v konaní v trvaní štyroch rokov. Rovnako aj v ďalšom konaní   okresného   súdu   prieťahy   zostali,   ako   to   vyplýva   aj   z   rozpisu   jeho   jednotlivých procesných úkonov, konkrétne: (i) okresný súd od počiatku v rozpore so zákonom odmietal vykonať položkovitý súpis majetku (dedičstva) a to aj po opakovanom upozornení zo strany Krajského súdu v Žiline, čoho následkom boli doposiaľ tri skončené odvolacie konania, ktoré vždy vrátili vec okresnému súdu na d'alšie konanie, (ii) okresný súd až uznesením zo dňa   23.   novembra   2009   ustanovil   znalca   a   to   Ing.   Bohumila   Marhavého,   aby   určil všeobecnú hodnotu dedičstva položkovito u každej veci a práva patriaceho do dedičstva, pričom až na základe poučenia zo strany tohto znalca ohľadne nesprávneho rozhodnutia okresného súdu, ktorým ho ustanovil, bolo vydané zo strany okresného súdu dňa 30. júla 2010   doplňujúce   uznesenie,   ktoré   „spresnilo“   úlohy   tohto   znalca   a   zároveň   došlo   k ustanoveniu aj ďalších znalcov z iných odvetví; inými slovami, okresnému súdu trvalo od smrti poručiteľky vyše 16 rokov, kým vôbec ustanovil znalcov na určenie všeobecnej ceny majetku   poručiteľky,   ktorú   sám   určiť   nedokázal,   (iii)   celé   konania   okresného   súdu   sa vyznačuje   nie   len   neefektívnou   a   nekoncentrovanou   činnosťou,   ale   aj   nekoncepčným postupom založeným na metóde pokusu a omylu, ktorý očividne nie je spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovatelia nachádzajú.

Vyjadrenie okresného súdu k predmetu tohto konania spočíva len v 9 riadkoch, ktoré tvoria   predposledný   odsek   na   str.   4   vyjadrenia   okresného   súdu. V   čom   konkrétne   vidí okresný súd procesnú a skutkovú zložitosť tejto veci ostáva z jeho strany bez akejkoľvek špecifikácie, pričom žiadny z dôvodov uvádzaných okresným súdom (dokazovanie znalcami, výsluch   účastníkov,   predloženie   spisu   sťažovateľovi,   sťažnosti   a   doručovanie   zápisníc) nebol samostatne alebo vo vzájomnom spojení spôsobilý zapríčiniť prekročenie bežnej dĺžky dedičského konania v trvaní maximálne dvoch rokov.

Počas celého dedičského konania na všeobecných súdoch, ako aj v tomto konaní na ústavnom súde,   okresný   súd len neustále   lamentuje   nad tým,   že sťažovatelia (i)   podali námietky, (ii) žiadali vykonať svoj výsluch dožiadaným súdom a (iii) požiadali o predloženie spisu, aby sa mohli oboznámiť s jeho obsahom. Inými slovami, okresný súd sa opakovane vyhovára na konanie sťažovateľom, ktorým len užívali svoje práva a to vždy na základe konkrétnych   dôvodov,   ktorými   boli   či   už   nedôvera   ku   konajúcej   súdnej   komisárke,   na základe jej predchádzajúceho konania alebo v prípadoch vykonania výsluchu dožiadaním či zaslaním spisu na oboznámenie sa s jeho obsahom sa jednalo vzhľadom na zlú finančnú situáciu sťažovateľov a vzdialenosť miest ich trvalých pobytov k miestu konania dedičského konania o najefektívnejší zákonný prostriedok, ktorý slúži práve pre takéto prípady. V tejto súvislosti je zaujímavé, že okresný súd pri obhajobe prieťahov v tomto konaní argumentuje aj   predložením   spisu   sťažovateľovi   v   4.   rade   na   oboznámenie   sa   s   jeho   obsahom prostredníctvom dožiadaného súdu, pretože práve pri tomto nahliadnutí sťažovateľ v 4. rade   zistil,   že   v   spise   sa   už   nachádza   vyhotovený   rovnopis   meritórneho   rozhodnutia okresného súdu, ktoré sťažovateľom ešte doručené nebolo a práve preto sa sťažovatelia rozhodli v tom čase neobrátiť na ústavný súd kvôli prieťahom hoci už vtedy boli na to všetky podmienky   splnené,   avšak   ako   sa   neskôr   opäť   ukázalo,   aj   toto   (tretie)   rozhodnutie okresného   súdu   nebolo   v   súlade   so   zákonom   a   okresný   súd   naďalej   postupuje   bez akéhokoľvek ohľadu na právny názor krajského súdu.

Záverom treba uviesť, že bez ohľadu na posúdenie počínania sťažovateľov, všetky ich konania, ktoré okresný súd uvádza, predĺžili dedičské konanie len o niekoľko týždňov, nie mesiacov a už vôbec nie rokov, pričom predmetom tohto konanie sú prieťahy v konaní, ktoré trvá takmer 20 rokov.».

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami,   ako   aj   s   obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   1   D   21/2008 (pôvodne vedeného Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 335/98) dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   porušenia   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   v   rámci   svojej   doterajšej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil,   že   úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 352/2010, III. ÚS 33/2011, IV. ÚS 531/2012).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 1 D 21/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 335/98) je dodatočné prerokovanie   dedičstva   po   poručiteľke,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti všeobecných   súdov.   Výklad   a   používanie   právnej   úpravy   v   dedičských   veciach   sú stabilizované   v   pomerne   rozsiahlej   judikatúre   všeobecných   súdov,   kde   je   upravená   aj metodika ich postupu (obdobne IV. ÚS 3/05, III. ÚS 170/2010, III. ÚS 33/2011). Aj keď z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že považuje vec za skutkovo zložitejšiu, čo ústavný súd po preskúmaní spisu uznáva, ale na druhej strane žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť to, že za takmer 16 rokov nie je vo veci právoplatne rozhodnuté.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v dedičskom konaní, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia boli od roku 2001 zastúpení v konaní K. J., ktorý však spočiatku nevyvíjal súčinnosť so súdnou komisárkou, podával síce sťažnosti proti jej postupu, ale prakticky sa nezúčastnil na pojednávaniach (27. augusta 1998, 27. augusta 1999, 30. mája 2000 a 24. apríla 2006) a až po odpovedi na jeho sťažnosť proti súdnej komisárke z 24. júla 2007 z „notárskej komory“ K. J. začal svojej veci venovať adekvátne pozornosť a začal poskytovať notárke aj reálnu súčinnosť. Ostatní sťažovatelia si tiež v období   roku   2006   nepreberali súdne zásielky.   Teda   v čase,   keď sa   okresný   súd prostredníctvom súdnej komisárky snažil zistiť okruh majetku na pojednávaniach, nemal adekvátnu súčinnosť od sťažovateľov, čo ústavný súd zohľadnil pri určení výšky finančného zadosťučinenia.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k   zbytočným prieťahom v označenom dedičskom konaní, bol postup samotného okresného súdu vrátane postupu notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve, keďže jeho úkony sú úkonmi súdu,   ktorými   je   možné   spôsobiť   zbytočné   prieťahy   v   konaní   (III.   ÚS   170/2010, III. ÚS 33/2011).   Ústavný   súd   poukazuje   predovšetkým   na   to,   že   trvanie   napadnutého konania   (takmer   16   rokov)   je   už   samo   osebe   celkom   jednoznačne   neprimerané.   Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno   už   len   na   základe   jeho   posúdenia   ako   celku   považovať   za   nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. II. ÚS 3/09, III. ÚS 170/2010).

Z   rozboru   veci   vyplýva,   že   predmetné   dedičské   konanie   začalo   7.   mája   1998 a do dnešného dňa nie je právoplatne skončené. Hoci nemožno nájsť v konaní okresného súdu väčšie obdobie úplnej nečinnosti a okresný súd aj prostredníctvom súdnej komisárky vykonával   priebežne   procesné   úkony,   na   doterajšiu   dĺžku   konania   mala   zásadný   vplyv najmä   jeho   neefektívna   činnosť,   keď   jeho   rozhodnutia   zrušil   krajský   súd   až   dvakrát (21. novembra   2001   a   11.   júna   2009)   pre   nepreskúmateľnosť,   nedostatočne   zistený skutkový   stav   veci   a   následne   nesprávne   právne   posúdenie,   ako   aj   nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu.

Okrem toho konal okresný súd aj nesústredene, keď napr. 26. septembra 2008 vyzval K.   J.,   aby sa   vyjadril   k   odvolaniu ostatných   sťažovateľov,   pričom   jeho odvolanie   bolo totožné s ich odvolaním. Takisto 25. apríla 2007 ho požiadal, aby predložil splnomocnenia za svojich súrodencov, hoci zo spisu bolo zrejmé, že ho ostatní sťažovatelia splnomocnili na ich   zastupovanie   pre   celé   konanie   ešte   27.   februára   2001.   Napokon   31. januára   2014 okresný súd vyzval samotnú súdnu komisárku, ktorá nebola účastníčkou konania, aby sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľov.

Úkony okresného súdu v tejto veci (predtým aj Okresného súdu Dolný Kubín, kde bolo vedené do roku 2008) teda nesvedčia o tom, že by svoju činnosť tieto všeobecné súdy organizovali v súlade s povinnosťami uloženými v citovaných ustanoveniach Občianskeho súdneho   poriadku   (hoci   medzitým   okresný   súd   aj   tretíkrát   rozhodol   18.   marca   2013 a v súčasnosti sa vec pripravuje na predloženie odvolaciemu súdu), a preto ústavný súd pri hodnotení   postupu   okresného   súdu   s   prihliadnutím   na   doterajšiu   dobu   konania   dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 D 21/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 335/98) bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   právo   na   prejednanie   ich   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Keďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať finančné zadosťučinenie každému v sume 7 000 € poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, v dôsledku   čoho   došlo   k   porušeniu   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzické osoby čakali na   výsledok   dedičského   konania,   ktoré   nie   je   právoplatne   skončené   ani   takmer   po   16 rokoch. Takýto postup okresného súdu oprávnene vyvoláva u sťažovateľov stav právnej neistoty.

Vychádzajúc   z   tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľov,   princípov   spravodlivosti a spôsobu   zavŕšenia   ochrany   základných   práv   každej   oprávnenej   osoby,   ako   aj z konkrétnych okolností tohto prípadu (hodnotenie správania sťažovateľov v časti II bode 2 tohto   nálezu)   považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   1   000   €   za primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd napokon   rozhodol   aj o   úhrade trov   konania sťažovateľov,   ktoré   im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 36 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v   odôvodnených   prípadoch   podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania   vychádzal   z   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej republiky   za   I.   polrok   2012,   ktorá   bola   781   €.   Sťažovatelia   vyčíslili   trovy   konania v celkovej sume 1 070,84 €.

Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) urobené v roku 2013, pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť u štyroch sťažovateľov o   50   %,   pretože   ide   o   spoločné   úkony   pri   zastupovaní   „dvoch   alebo   viacerých   osôb“. Úhrada za každý úkon po 65, 08 €, t. j. za dva úkony 130,16 €, predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 7,81 €) u jedného sťažovateľa sumu 145,78 €. Trovy právneho zastúpenia štyroch sťažovateľov vrátane započítania režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 583,12 €.

Za   tretí   úkon   (vyjadrenie   sťažovateľov   z   28.   februára   2014)   ústavný   súd   trovy konania   nepriznal,   pretože   v   ňom   neuviedli   žiadne   nové   skutočnosti,   ktoré   by   prispeli k objasneniu veci.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie zastupujúcej sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 4. marca 2014