znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 21/2012-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   februára   2012 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti P. S. a T. S., obaja bytom T., Mgr. B. S. a E. S., obaja bytom T., a obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., T., zastúpených advokátom JUDr. R. C., T., vo veci namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 C 292/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. S., T. S., Mgr. B. S., E. S. a obchodnej spoločnosti S., spol. s   r.   o.,   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 292/99   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trnava   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 292/99   konal bez zbytočných prieťahov.

3.   P.   S.,   T.   S.,   Mgr.   B.   S.,   E.   S.   a   obchodnej   spoločnosti   S.,   spol.   s   r.   o., p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   každému   v   sume   po   2   500   €   (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré   j e Okresný súd Trnava   p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť P. S., T. S., Mgr. B. S., E. S. a obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o., spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 462,38 € (slovom štyristošesťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. R. C., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. III.   ÚS   21/2012 zo 17. januára 2012   prijal   podľa   § 25 ods.   3   zákona Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. S., T. S., Mgr. B. S., E. S. a obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 292/99.

Okresný súd podaním sp. zn. 1 SprV/61/2012 doručeným ústavnému súdu 3. februára 2012   predložil   k   sťažnosti   vyjadrenie,   v   ktorom   je   uvedená   aj   podrobná   chronológia priebehu   napadnutého   konania   od   doručenia   žaloby   (november   1999).   Okrem   toho vo vyjadrení okresný súd uvádza:

„Skutkovo   a   právne   ide   o   zložitý   spor,   nakoľko   sa   jedná   o   žalobu   o   určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, kde na strane žalovaných bolo pôvodne 15 účastníkov a priebeh   konania   bol   ovplyvnený   početnými   procesnými   návrhmi,   súvisiacimi   s   návrhmi navrhovateľa   na   vydanie   predbežných   opatrení,   zmenu   účastníkov   konania,   ako   aj podávaním odvolaní proti skoro všetkým procesným rozhodnutiam vo veci, preto spis bol niekoľkokrát predkladaný Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní.

Vlastníctvo   odporcov   je   žalobou   spochybňované   z   dôvodov   vážnych   pochybení   v procese   privatizácie   štátneho   podniku a   predmetom   konania sú nehnuteľnosti,   ktoré sú predmetom aj konkurzných konaní…

Vec sp. zn. 11 C/292/1999 napadla na tunajší súd dňa 29. 11. 1999. Zároveň dňa 29. 11. 2009 bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia. Obe veci boli pridelené do senátu JUDr. Ľ. B..

JUDr. Ľ. B. dňa 6. 12. 1999 vzniesol námietku zaujatosti. Uznesením   Krajského   súdu   č.   k.   5   Nc/52/1999-59   zo   dňa   21.   12.   1999   bolo rozhodnuté o vylúčení JUDr. Ľ. B. z prejednania a rozhodovania vo veci.

Dňa 4. 2. 2000 bola vec pridelená do senátu JUDr. M. V. Po odchode JUDr. M. V. na materskú dovolenku bola vec dňa 19. 6. 2000 pridelená na prejednanie predsedovi senátu JUDr. P. P.

Dňa 13. 3. 2001 bol určený termín na informatívny výsluch účastníkov konania. Uznesením č. k. 11 C/292/1999-141 zo dňa 12. 4. 2001 bolo konanie o vydanie predbežného opatrenia zastavené.

Na   odvolanie   účastníkov   konania   Krajský   súd   v   Trnave   uznesením   č.   k. 10 Co/32/2002-187 zo dňa 30. 4. 2002 zrušil uznesenie č. k. 11 C/292/1999-141 zo dňa 12. 4. 2001 o zastavení konania o vydaní predbežného opatrenia a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu dňa 20. 6. 2002.

Súdu sa nepodarilo doručiť uznesenie krajského   súdu   všetkým   účastníkom,   preto bolo   toto   uznesenie   doručované   aj   príslušníkmi   polície   a   až   2.   12.   2003   bolo   súdu predložené plnomocenstvo na zastupovanie odporcov advokátom JUDr. M. R.

Dňa 8. 4. 2003 podal Ing. L. K. návrh na zmenu účastníkov konania. Uznesením č. k. 11 C/292/1999-232 zo dňa 2. 5. 2003 súd pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa, ktoré nebolo možné doručiť odporcom.

Dňa   6.   10.   2003   podal   navrhovateľ   zmenu   návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia. Zároveň dňa 6. 10. 2003 podal navrhovateľ návrh na zmenu účastníkov konania na strane odporcov a zmenu návrhu v časti petitu.

Uznesením č. k. 11 C/292/99 zo dňa 28. 10. 2003 súd pripustil zmenu účastníkov na strane   odporcov   a   zároveň   pripustil   zmenu   petitu   návrhu   na   začatie   konania,   ktoré rozhodnutie nebolo možné doručiť odporcom.

Uznesením   č.   k.   11   C/292/1999-323   zo   dňa   28.   10.   2003   súd   zastavil   konanie ohľadne vedľajšieho účastníka na strane odporcov.

Uznesením   č.   k.   11   C/292/1999-327   zo   dňa   3.   11.   2003   súd   nariadil   predbežné opatrenie.

Uznesením   č.   k.   11   C/292/1999   zo   dňa   27.   5.   2004   súd   zastavil   konanie   voči odporkyni v XIV. Rade – J. B.

Dňa 31. 5. 2004 bolo vydané opravné uznesenie č. k. 11 C/292/1999-431, ktorým bola upravená nehnuteľnosť odporkyne v XIV. Rade...

Dňa 28. 6. 2004 bola daná úprava na zistenie pobytu odporcu v rade 2 za účelom doručenia mu uznesení vydaných v konaní.

Uznesením   č.   k.   11   C/292/1999-442   zo   dňa   30.   7.   2004   bola   odporcovi   v rade 2 ustanovená opatrovníčka na konanie...

Dňa 20. 9. 2004 bola vyhotovená predkladacia správa na Krajský súd v Trnave. Dňa   10.   11.   2004   žiadosť   Okresného   súdu   Trnava   na   Krajský   súd   v   Trnave   o zapožičanie spisu z dôvodu vyznačenia vykonateľnosti predbežného opatrenia...

Dňa 29. 4. 2005 krajský súd vrátil spis za účelom vykonania procesných úkonov... Dňa 18. 8. 2005 vyhotovená predkladacia správa na krajský súd. Od 19. 8. 2005 do 26. 10. 2005 sa spis nachádzal na krajskom súde. Uznesením č. k. 11 C/292/1999-483 zo dňa 22. 9. 2005 Krajský súd v Trnave zrušil uznesenie o vydaní predbežného opatrenia a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Uznesením   č.   k.   11   C/292/1999-487   zo   dňa   30.   9.   2005   Krajský   súd   v   Trnave odmietol odvolanie odporcov v rade VI., VII., VIII, IX. a X.

V časti odvolania odporcu v rade IX. vec vrátil za účelom vyzvania odporcu na doplnenie odvolania - úprava zo dňa 30. 9. 2005...

Uznesením č. k. 11 C/192/1999 zo dňa 3. 1. 2006 okresný súd vyzval odporcu v rade XI. na doplnenie odvolania zo dňa 8. 4. 2004.

Uznesením č. k. 11 C/292/1999-pôvodne 455 zo dňa 3. 1. 2006 vyzval okresný súd navrhovateľa na doplnenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 3. 2. 2006 zobral odporca v rade XI. odvolanie zo dňa 8. 4. 2004 spať. Uznesením č. k. 11 C/292/1999 zo dňa 7. 3. 2006 súd návrh navrhovateľa zo dňa 19. 11. 1999 v spojení s podaním zo dňa 3. 10. 2003 na vydanie predbežného opatrenia odmietol.

Dňa 27. 3. 2006 navrhovateľ podal odvolanie voči uzneseniu o odmietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia...

Uznesením   č.   k.   10   Co/200/2006-521   zo   dňa   30.   6.   2006   Krajský   súd   v   Trnave potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým bol odmietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Uznesením č. k. 10 Co/201/2006-525 zo dňa 30. 6. 2006 odvolací súd odvolacie konania ohľadom odvolania odporcu v rade XI. zastavil.

Spis doručený na okresný súd dňa 31. 7. 2006... Dňa 19. 3. 2007 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 10. 5. 2007... Zo   zápisnice   z   pojednávania   zo   dňa   10.   5.   2007   vyplýva,   že   pojednávanie   bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu navrhovateľa na termín 19. 7. 2007. Zároveň z dôvodu hospodárnosti súd informatívnym výsluchom vypočul prítomných účastníkov konania.

Uznesením č. k. 11 C/292/1999-597 zo dňa 14. 5. 2007 bolo zrušené uznesenie č. k. 11 C/292/1999-406 zo dňa 30. 7. 2004, ktorým bola odporcovi v rade 2 ustanovená opatrovníčka.

Dňa 19. 7. 2007 bolo vo veci pojednávané, súd začal dokazovanie vo veci. Vo veci bol   vytýčený   nový   termín   pojednávania   na   deň   8.   11.   2007   za   účelom   doplnenia dokazovania...

Pojednávanie   dňa   8.   11.   2007   bolo   odročené   na   termín   31.   1.   2008   z   dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu navrhovateľa a pobytu navrhovateľa v kúpeľoch. Dňa   21.   1.   2008   podal   navrhovateľ   návrh   na   prerušenie   konania   do   skončenia konkurzného konania sp. zn. 25 K/2/2007.

Dňa   30.   1.   2008   oznámil   Mgr.   Ing.   P.   K.,   že   predmetom   tohto   konania   sú nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu vyhláseného na úpadcu v konaní sp. zn. 25 K/2/2007. Pojednávanie   dňa   31.   1.   2008   bolo   odročené   na   neurčito   stým,   že   súd   prijal uznesenie, že konanie je prerušené.

Dňa 12. 3. 2008 bola vyhotovená predkladacia správa na krajský súd z dôvodu podania odvolaní účastníkov konania voči uzneseniu o prerušení konania...

Uznesením č. k. 24 Co/103/2008 zo dňa 27. 5. 2008 bolo uznesenie Okresného súdu Trnava o prerušení konania zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Zároveň bolo odmietnuté odvolanie odporkyne v rade 4.

Dňa   8.   9.   2008   bolo   podané   právnym   zástupcom   navrhovateľa   dovolanie   voči uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 24 Co/103/2008-849 zo dňa 27. 5. 2008... Pojednávanie 25. 9. 2008, kde boli prítomní účastníci, ktorým sa nepodarilo oznámiť zrušenie termínu pojednávania, boli oboznámení, že vo veci bolo podané dovolanie. Termín bol odročený na neurčito za účelom rozhodnutia o dovolaní.

Dňa 26. 9. 2008 podanie navrhovateľa na zámenu účastníkov konania na strane odporcov v rade 6 až 10.

Dňa   25.   9.   2008   úprava   zákonnej   sudkyne   na   prípravu   predkladacej   správy   na Najvyšší súd SR...

Dňa 11. 12. 2008 vyhotovená predkladacia správa na NS SR. Dňa   21.   1.   2009   úprava   zákonnej   sudkyne   -   odpoveď   vo   veci   žiadosti   Krajskej prokuratúry Trnava, že spis je na NS SR.

Uznesením   č.   k.   4   Cdo/317/2008-899   zo   dňa   27.   1.   2009   NS   SR   dovolanie navrhovateľa odmietol...

Dňa 16. 3. 2009 úprava zákonnej sudkyne na doručenie rozhodnutia NS SR + dopyt na účastníkov a katastrálny úrad za účelom zistenia skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na zámenu účastníkov odporcov v rade 6 až 10.

Uznesením č. k. 11 C/292/1999 zo dňa 29. 5. 2009 súd návrh na zámenu odporcov v rade 6 až 10 zamietol.

Dňa 10. 8. 2009 úprava zákonnej sudkyne na vytýčenie termínu pojednávania na deň 8. 10. 2009.

Uznesením č. k. 11 C/292/1999-932 zo dňa 5. 10. 2009 súd pokračuje v konaní s odporcami v rade 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 17.

Podaním doručeným dňa 7. 10. 2009 zobral navrhovateľ svoj návrh voči odporcovi v rade 17 späť.

Podaním doručeným dňa 7. 10. 2009 navrhol navrhovateľ zámenu účastníkov na strane odporcov v rade 6 až 10 a pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka Mgr. Ing. P. K., správca úpadcu T., štátny podnik v likvidácii...

Pojednávanie dňa 8. 10. 2009 bolo odročené za účelom rozhodnutia o návrhu na zastavenie konania voči odporcovi v rade 17 a procesných návrhoch navrhovateľa. Uznesením č. k. 11 C/292/1999 zo dňa 14. 12. 2009 súd konanie voči odporcovi v rade 17 zastavil.

Uznesením č. k. 11 C/292/1999-1012 zo dňa 15. 12. 2009 súd pripustil vystúpenie odporcov v rade 6 až 10 z konania a pripustenie vstupu odporcov F. S., J. K.

Uznesením č. k. 11 C/292/1999-1019 zo dňa 29. 12. 2009 súd zamietol návrh na vstup vedľajšieho účastníka.

Dňa 8. 1. 2010 úprava zákonnej sudkyne na úkony k príprave predkladacej správy na krajský súd z dôvodu odvolaní účastníkov voči uzneseniam...

Dňa 15. 2. 2010 vyhotovená predkladacia správa na Krajský súd v Trnave. Spis od 16. 2. 2010 do 8. 11. 2011 na krajskom súde. Uznesením č. k. 11 Co/21/2010-1065 zo dňa 27. 10.2011 krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na vstup vedľajšieho účastníka.

Uznesením   č.   k.   11   Co/22/2010-1069   zo   dňa   27.   10.   2011   krajský   súd   potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 11 C/292/1999-1012 zo dňa 15. 12. 2009.

Dňa 21. 11. 2011 spis predložený zákonnej sudkyni, ktorá dala úpravu na doručenie uznesení krajského súdu zo dňa 27. 10. 2011 účastníkom konania...

Dňa 28. 11. 2011 zákonná sudkyňa dala dopyt na Správu katastra T. za účelom zistenia   skutočností   ohľadom   aktuálnych   zápisov   v   katastri   týkajúcich   sa   predmetného konania a vykonania úkonov smerujúci k vytýčeniu pojednávania vo veci.

Dňa 25. 1. 2012 zákonná sudkyňa urgovala správu zo Správy katastra T. Po   doručení   uznesení   krajského   súdu   všetkým   účastníkom   konania   a   správy   zo Správy katastra T. bude vo veci vytýčené pojednávanie a bude pokračované v dokazovaní, potrebnom pre rozhodnutie vo veci.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd vo veci vykonáva úkony pravidelne a plynulo, avšak vzhľadom na právnu a skutkovú zložitosť veci, ktorá súvisí i s konkurznými konaniami vo veci doteraz nemohlo byť ukončené dokazovanie vo veci a vydané rozhodnutie... Vo veci nenastali prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. O. s. p., avšak v konaní nastali mnohopočetné zmeny účastníkov konania, tak na strane navrhovateľa, ako aj na   strane   odporcov,   a   vzhľadom   na   oznámenie   správcu   Mgr.   K.,   že   predmetné nehnuteľnosti podliehajú konkurzu vyhláseného na úpadcu v konaní sp. zn. 25 K/2/2007, súd riešil aj otázku prerušenia konania. Spis bol taktiež na Najvyššom súde SR vzhľadom na dovolanie navrhovateľa...

Nezistila som prieťahy, ktoré by spôsobili sťažovatelia...

Vec bola pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Ľ. B. ml., neskôr vo veci konali JUDr. M. V., JUDr. P. P. a v súčasnosti vec prejednáva JUDr. B. T. Zmeny   zákonných   sudcov   boli   spôsobené   objektívnymi   dôvodmi,   odchodom   sudcov   z Okresného súdu Trnava, a taktiež spôsobili predĺženie konania, keď sudca po pridelení veci musí vec naštudovať, aby mohol vykonávať vo veci úkony. Vec súvisí taktiež s konkurznými konaniami, ktoré prebiehajú na Krajskom súde v Bratislave, ako aj na Okresnom súde Trnava, preto bolo potrebné naštudovať i tieto súvisiace konania.

Z prehľadu úkonov súdu vyplýva, že vec prejednávajúci sudcovia vykonávali úkony v spise priebežne, preto som nezistila, že by prieťahy v konaní boli spôsobené súdom.“

Prehľad úkonov okresného súdu ním vykonaných v posudzovanom konaní uvedený v písomnom   vyjadrení   predsedníčky   okresného   súdu   z   27.   januára   2012   sa   zhoduje so zisteniami ústavného súdu z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený na previerku

3. februára 2012. Pri posúdení, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, však ústavný súd prihliadol na celý obsah predloženého spisu a bral do úvahy všetky okolnosti, ktoré z neho vyplývali.

Právny zástupca sťažovateľov sa k stanovisku okresného súdu nevyjadril.Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru),   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05).

1. Predmetom konania pred okresným súdom je žaloba o určenie vlastníckeho práva k   nehnuteľnostiam,   v   ktorom   sťažovatelia   vystupujú   ako   odporcovia.   Z   právneho i skutkového hľadiska možno čiastočne súhlasiť s názorom, že ide o zložitejšiu vec, na čo poukazuje aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Na priebeh konania mohli mať vplyv aj okolnosti na strane žalobcov, ktorí podali viac procesných návrhov na vydanie predbežných opatrení, zmenu účastníkov konania, odvolaní proti procesným rozhodnutiam vo veci, avšak ústavný súd vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a doteraz dosiahnutých   výsledkov   konštatuje,   že   nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   odôvodňovali doterajší 12-ročný priebeh konania jeho zložitosťou.

2.   Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.   Pri   hodnotení   postupu   ústavný   súd   nezistil   také   relevantné   dôvody,   že   by doterajšia doba konania bola ovplyvnená aj úkonmi sťažovateľov, čo potvrdil aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 292/99, pričom vzniknuté prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Na základe prehľadu úkonov okresného súdu   ústavný súd konštatuje,   že   takmer   celý   priebeh   konania   je   poznačený   nielen   nečinnosťou,   ale   i neefektívnosťou   jeho   postupu,   čo   malo   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   V   priebehu konania okresný súd už na jeho začiatku nerozhodol o návrhu na predbežné opatrenie z 19. novembra 1999, ktoré bolo súčasťou návrhu žalobcu bez zbytočného odkladu, resp. najneskôr do 30 dní od podania návrhu (§ 75 ods. 2 OSP platného v relevantnom čase).

O   predbežnom   opatrení   rozhodol   okresný   súd   3.   novembra   2003,   ale   jeho rozhodnutie bolo následne zrušené odvolacím súdom 22. septembra 2005 (predtým bolo uznesenie   z   12.   apríla   2001   o   zastavení   konania   o   predbežnom   opatrení   zrušené nadriadeným súdom 30. apríla 2002) a návrh bol právoplatne odmietnutý až po rozhodnutí odvolacieho súdu z 30. júna 2006. Tieto skutočnosti svedčia tiež o tom, že okresný súd nekonal o návrhu na vydanie predbežného opatrenia efektívne (dôvodmi zrušenia boli napr. nedostatky   v   odôvodnení   jeho   rozhodnutia,   neodstránenie   nedostatkov   v   odvolaniach účastníkov pred predložením spisu nadriadenému súdu,   ale aj nedoručenie rozhodnutia všetkým   účastníkom   konania,   nesprávne   označenia   odporcov   a   podobne),   čím   sa   doba konania neúmerne predlžovala.

Prvé pojednávanie vo veci samej okresný súd nariadil až v marci 2007. Hoci nariadil potom niekoľko pojednávaní, rozhodol o procesných návrhoch účastníkov, vo veci samej dosiaľ za 10 rokov nebol vyhlásený rozsudok a ani nebolo vydané iné rozhodnutie, ktorým by sa   skončilo   konanie   pred   okresným   súdom.   Bez   toho,   aby sa   ústavný   súd   zaoberal ďalšími menšími obdobiami nečinnosti okresného súdu, resp. príkladmi jeho neefektívnej činnosti po tomto termíne, konštatuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (i právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti, že vo veci priebežne konal. Tiež neprijal jeho stanovisko, že na priebeh   konania mali vplyv zmeny   zákonných   sudcov,   resp.   odchody   sudcov   z   okresného   súdu.   V   tejto   súvislosti ústavný   súd   už viackrát   uviedol   (napr.   I.   ÚS   23/03,   I.   ÚS   141/03,   II.   ÚS   153/06),   že personálne problémy (zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02). Okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   viackrát konštatoval,   že   je   z   ústavnoprávneho   hľadiska   neprijateľné,   aby   právna   neistota v napadnutom konaní nebola odstránená ani po viac ako 12 rokoch od jeho začatia (m. m. napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08, III. ÚS 152/08, IV. ÚS 251/08). Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).

Vzhľadom na tieto skutočnosti preto ústavný súd vyslovil, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 292/99 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v záujme zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľov prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 292/99 konal bez zbytočných prieťahov.III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   5   citovaného   zákona   ak   ústavný   súd   rozhodne   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia pre každého v sume 2 500 € z dôvodov uvedených v ich sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   a pri   určení   jeho výšky   ústavný súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu. Preto im ústavný súd priznal požadovanú sumu 2 500 € (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov, ktoré   im   vznikli   v   dôsledku   ich   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom advokátom JUDr. R. C. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania spolu v sume 462,38 €, ktoré bližšie nešpecifikovali.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma nie je vyššia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov,   preto   trovy   konania   boli   priznané v požadovanej sume (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2012