znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 21/08-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2008 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika v konaní o sťažnosti R. K., K., zastúpenej advokátom Mgr. R. R., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu M. v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 187/05 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo R. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu M. v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 187/05 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. III. ÚS 21/08 zo 16. januára 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť R. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu M. (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 187/05.

Okresný súd podaním sp. zn. 1 Spr V 48/08 doručeným ústavnému súdu 25. februára 2008   predložil   k   sťažnosti   vyjadrenie,   v   ktorom   je   uvedená   aj   podrobná   chronológia priebehu napadnutého konania od doručenia žaloby (8. september 2005). V chronológii okresný súd uvádza:

„Nahliadnutím do spisu 16 C 187/05 tunajšieho súdu bolo zistené, že žaloba bola súdu doručená faxom 7. 9. 2005, žalobcom je sťažovateľka a žalovaným S., s. r. o. a spol. Predmetom sporu je zaplatenie 480 000,- Sk.

- dňa   8.   9.   2005 bola   súdu   doručená riadna   žaloba   v origináli   spolu s   plnou mocou na zastupovanie   sťažovateľky   advokátom   Mgr.   R.   R.   Bydlisko   sťažovateľky   v   tejto   je uvedené – P. Sťažovateľka žiadala zároveň priznať oslobodenie od súdnych poplatkov (...).

- keďže   sťažovateľka   predložila   staré   potvrdenie   o   svojich   osobných   a   majetkových pomeroch, ako aj staré čestné prehlásenie a to len v neoverenej fotokópii; vyššia súdna úradníčka ju dňa 27. 9. 2005 vyzvala na predloženie nového potvrdenia o jej osobných a majetkových pomeroch ako aj na zdokladovanie jej príjmov a výdavkov

- dňa 3. 11. 2005 sa nám zásielka vrátila, lebo sťažovateľka si ju na pošte nevyzdvihla

- dňa 16. 11. 2005 sme jej vyššie uvedené doklady zaslali znova

- dňa 22. 12. 2005 s nám aj druhá zásielka vrátila ako nedoručená

- dňa 25. 1. 2006 sme žiadali zástupcu sťažovateľky, aby nám oznámil jej aktuálnu adresu

- dňa 2. 3. 2006 nám tento oznámil, aby sme poštu adresovanú sťažovateľke doručovali cez neho

- dňa 24. 3. 2006 sme preto zaslali vzorku 6 O. s. p. ako aj výzvu na predloženie dokladov o osobných a majetkových pomerov sťažovateľky jej advokátovi

- dňa 21. 4. 2006 advokát sťažovateľky doručil súdu požadované doklady

- dňa 11. 5. 2006 bolo sťažovateľke priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 80 % z celého poplatku

- uznesenie o čiastočnom oslobodení nadobudlo právoplatnosť 7. 6. 2006

- dňa 26. 5. 2006 sťažovateľka zaplatila 20% zo súdneho poplatku v sume 4 800,- Sk dňa

29. 6. 2006 vyššia súdna úradníčka uznesením uložila žalovaným, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k žalobe. Toho istého dňa nariadila v konaní tlmočnícky úkon a to preklad vyššie uvedeného uznesenia, ako aj preklad žaloby do francúzskeho jazyka. Tlmočníckym úkonom poverila Z. M., bytom K. Preklad mala urobiť v 3. exemplároch v lehote 15 dní

- tlmočníčka doručila súdu žiadané preklady spolu s vyúčtovaním tlmočného 8. 9. 2006 dňa   20.   10.   2006   zaslala   vyššia   súdna   úradníčka   všetkým   žalovaným   žalobu   na vyjadrenie. Žalovanej v 3. rade do F., lebo táto na S. dlhodobý pobyt nemala

- dňa 30. 10. 2006 sa tieto zásielky vrátili od označených žalovaných v 1., 2., 4. rade s tým, že ich pobyt je neznámy

- dňa 18. 12. 2006 vyššia súdna úradníčka priznala tlmočníčke tlmočné

- dňa 18. 12. 2006 bola pošta M. urgovaná, kedy bola doručená žaloba žalovanej v 3. rade a zároveň žalovaným v 2. a v 4. rade bola zaslaná žaloba na vyjadrenie do F.

- dňa 15. 1. 2007 nám pošta vrátila zásielky pre žalovaných v 2. a v 3. rade z F. ako nedoručené

- dňa 1. 3. 2007 vyššia súdna úradníčka opätovne zaslala žaloby žalovaným v 2. a v 4. rade na vyjadrenie do F. a opäť žiadala poštu M. o oznámenie, kedy bola doručená žaloba žalovanej v 3. rade do F.

- dňa 19. 4. 2007 nám pošta vrátila zásielky doručované žalovaným v 2. a v 4. rade

- dňa 20. 4. 2007 pošta M. oznámila predĺženie reklamačného konania, ohľadom zásielky doručovanej žalovanej v 3. rade zo dňa 20. 3. 2007 o 30 kalendárnych dní

- medzičasom   sa   opakovane   doručovalo   uznesenie   o   priznaní   tlmočného   tlmočníčke MUDr. Z. M., ktoré sa tejto podarilo účinne doručiť až 8. 10. 2007 a uznesenie z čl. 66 o priznaní tlmočného nadobudlo právoplatnosť až 24. 10. 2007

- keďže   sa   ani   opakovane   nepodarilo   doručiť   žalobu   na   vyjadrenie   ani   jednému   zo žalovaných,   ani   pošta   do   dnešného   dňa   nevybavila   reklamáciu   doručenia   žaloby žalovanej v 3. rade, dňa 26. 11. 2007 bola všetkým štyrom žalovaným ustanovená pre toto konanie opatrovníčka

- uznesenie o ustanovení opatrovníčky nadobudlo právoplatnosť 15. 12. 2007

- sudkyňa   dňa 14.   1.   2008   určila   termín   pojednávania   na 25.   1.   2008,   na   ktorom pojednávaní   bola   vec   meritórne   rozhodnutá   tak,   že   žalobe   bolo   v   celom   rozsahu vyhovené

- dňa 4. 2. 2008 bol rozsudok vyexpedovaný zástupcovi žalobkyne a opatrovníčke. Tento ešte nie je právoplatný.“

Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení, a preto ich ústavný súd považuje za preukázané.

Ďalej predseda okresného súdu v stanovisku uviedol:

«Advokát   sťažovateľky   Mgr.   R.   R.   už   v   žalobe   uviedol   nesprávnu   adresu sťažovateľky a k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov pripojil vo fotokópii zrejme z iných   súdnych   konaní,   niekoľko   mesiacov   staré,   neaktuálne   a   pre   toto   konania nepoužiteľné potvrdenie ojej osobných a majetkových pomeroch (z 4. 3. 2005) a čestné vyhlásenie (z 3. 3. 2005), pričom žaloba je datovaná 7. 9. 2005. Zo žaloby vôbec nie je zrejme, že sťažovateľka žije v zahraničí, že tomu tak bolo aj v čase podania žaloby. V žalobe len uvádza, že vlastní 2 - izbový byt a že všetky výdavky ako za nezamestnanú jej hradia rodičia.   Sťažovateľka   ani   v   jednom   podaní   neuvádza,   že   z   čoho   žije   v   zahraničí.   Až vo svojom podaní z 21. 4. 2006 sa súd dozvedel, že táto je spoločníčkou dvoch firiem a to S. s. r. o. so sídlom S. a T. s. r. o. so sídlom K. Až z tohto jej podania sme sa dozvedeli, že táto síce nič nevlastní, ale v konaní Krajského súdu v Košiciach 3 Co2 M/1/2006 si uplatňuje voči S. s. r. o. a Ch. peňažný nárok v sume 1 599 863,- Sk. Vôbec nášmu súdu neoznámila, či   v   tomto   konaní   bola   úspešná   alebo   nie.   Chceme   však   poukázať   na   priamy   rozpor obsiahnutý   v   žalobe   16   C   187/05,   potvrdení   ojej   majetkových   pomeroch   z 4.   3.   2005 „čestnom" vyhlásení z 3. 3. 2005 na jednej strane a jej podaním z 21. 4. 2006 (čl. 28) na druhej strane. V oboch konaniach (16 C 187/05 a 3 Co2M/1/2006 ju zastupuje ten istý právny   zástupca,   ktorý   má   povinnosť   podľa   zákona   o   advokácii   klientku   zastupovať zákonným   spôsobom.   Aj   sťažovateľka   má   podľa   §   79   ods.   1   Občianskeho   zákonníka povinnosť v návrhu uvádzať pravdivé skutočnosti. (...)

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I. z vložky..., v ktorej je vedená S. s. r. o. so sídlom S., je zrejme, že sťažovateľka je spoločníčkou tejto s. r. o. dokonca s najvyšším vkladom, a že ostatní žalovaní sú tiež spoločníkmi v tejto s. r. o., preto sme sa u sťažovateľky dotazovali na aktuálne adresy týchto jej spoločníkov, pričom táto s. r. o. nie je z obchodného registra vymazaná.

Náš súd pri doručovaní žaloby a poučení žalovaným v 2., 3., 4. rade postupoval podľa § 49 vyhlášky 543/2005 Z. z. v spojení so zákonom 97/1963 Zb. v platnom znení, čo sťažovateľke muselo byť zrejme, keďže je zastúpená osobou znalou práva. Aj čo sa týka reklamácii na pošte, postupovali sme podľa platných predpisov. Do dnešného dňa však nevieme, či žaloba a poučenia boli účinne doručené žalovanej v 3. rade.

Je pravdou, že súd má úradnú povinnosť skúmať pobyt účastníka, lebo má podľa Občianskeho   súdneho   poriadku   aj   povinnosť   doručiť   žalobu   na   vyjadrenie   protistrane (§ 114 ods. 2, § 79 ods. 4 ), má povinnosť predvolať účastníka na pojednávania včas, tak, aby tento mal dostatok času na prípravu (§115 ods. 2). Sťažovateľka má však povinnosť v zmysle § 128 Občianskeho súdneho poriadku na výzvu súdu oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. Náš súd od tejto nič nezákonné nežiadal, lebo dôvodne sa domnieval, že táto by mohla mať vedomosti o aktuálnych adresách žalovaných v 2., 3., 4. rade, lebo títo sú jej spoločníkmi.

Súd   má   možnosť   podľa   §   29   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   ustanoviť účastníkovi   opatrovníka   pre   konanie,   ak   jeho   pobyt   nie   je   známy.   Sťažovateľka   však všetkých účastníkov označila na známom mieste. Žalovaných v 2. a 4. rade aj ich adresy v zahraničí,   aj   ich   adresy   na   S..   Tunajší   súd   nerobil   nič   iné,   len   sa   pokúšal   týmto účastníkom v súlade so zákonom doručiť žalobu spolu s poučeniami na vyjadrenie. Jednalo sa o opakované pokusy do zahraničia aj na S..   Až keď tieto neboli úspešné,   ustanovil žalovaným opatrovníka pre toto konanie a vec meritórne na prvom pojednávaní rozhodol. (...)

- vec nie je skutkovo ani právne zložitá (...)

- prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku zistené neboli

- prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobila sťažovateľka sú také, že táto v žalobe uviedla neaktuálne adresy žalovaných v 2., 3., 4. rade, či už na S., tak aj v zahraničí. Určite dĺžka konania   by   bola   kratšia,   ak   by   zároveň   uviedla,   že   títo   sa   v   súčasnosti   nachádzajú na neznámom mieste a navrhla by týmto ustanoviť opatrovníka pre toto konanie. DÍžka konania bola tiež ovplyvnená tým, že ani žalovaný v 1. rade na adrese S. poštu nepreberá, pričom sťažovateľka je jeho spoločníčkou, teda vedela, že sa jedná o nefungujúca s. r. o. Sťažovateľka ďalej k žalobe pripojila starú a nepravdivo vyplnenú vzorku 6 O. s. p., ktorá neobsahovala aktuálne údaje o jej osobných a majetkových pomeroch a tiež staré čestné prehlásenie jej otca, ktoré tiež považujeme za nepravdivé. Išlo o neoverené fotokópie, na základe ktorých jej mohlo byť   priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v septembri 2005, pričom tieto boli z marca, resp. mája 2005. Tiež uviedla, že býva v P., pričom bývala v K., respektíve v zahraničí na neznámej adrese.

-   prieťahy   spôsobené   súdom   neboli,   nakoľko   z   našej   strany   boli   dodržané   štandardné postupy upravené zákonom. Išlo o včasné a racionálne úkony smerujúce k meritórnemu ukončeniu veci

- podľa nášho názoru subjektívne prieťahy zo strany súdu neexistujú o čom svedčí časová náväznosť   jednotlivých   úkonov,   medzi   ktorými   bol   primeraný   časový   priestor,   ktorý nemožno kvalifikovať ako prieťah, respektíve zbytočný prieťah, keďže zákon ukladá doručiť účastníkovi žalobu na vyjadrenie a ak sa jedná o cudzinca v inom štáte, musí byť táto žaloba preložená do jazyka tohto štátu, čo z našej strany bolo dodržané

-   iné   okolnosti,   ktoré   mali   vplyv   na   dĺžku   konania   je   správanie   sa   pošty,   nakoľko do dnešného   dňa   napriek   opakovaným   reklamáciám   nemáme   preukázané,   že   žalovanej v 3. rade bola žaloba účinne doručená. Aj reklamačné postupy boli z našej strany dodržané (...) Právny   zástupca   sťažovateľky   ani   sťažovateľka,   ani   raz   do   spisu   nenazreli a neprejavili ani náznak snahy pri zisťovaní adries žalovaných, pričom im bolo od začiatku zrejme, že žalovaní v 2., 3., 4. rade sa na žiadnej z uvedených adries nezdržujú a že ani označená žalovaná v 1. rade je nefunkčná. Žalobkyňa ako spoločníčka všetkých žalovaných tieto skutočnosti musela vedieť, čo nepopiera ani v samotnej ústavnej sťažnosti na strane 4. a v 2. odseku. Sťažovateľka o týchto takticky mlčí, alebo sa z týchto účelovo vyhovára. Celú ústavnú sťažnosť považujeme za účelovú, s cieľom sťažovateľky dosiahnuť aj z tohto   stavu   spôsobeného   objektívnymi   okolnosťami,   peňažný   prospech.   Žiadame,   aby ústavný súd predmetnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.»

Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

„Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (aj práva na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote)   je   podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu“ (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).   Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, nárok sťažovateľky na zaplatenie peňažnej   sumy   s príslušenstvom   z titulu   poskytnutia pôžičky   žalovanému   v prvom   rade (obchodnej   spoločnosti,   ktorej   bola   sťažovateľka   spoločníčkou)   je   po   právnej   stránke štandardnou agendou všeobecných súdov. Aj skutkovú stránku veci možno zaradiť medzi štandardnú   agendu   v rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov.   Okresný   súd   ani nenamietal, že ide o právne a skutkovo zložitú vec.

2. Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní   pred   súdom   došlo   k   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd   z obsahu   spisu   zistil, že správanie sťažovateľky   neprispelo   k predĺženiu   konania v danej   veci,   pripisovala jej veľký   význam,   pretože   bola   právne   zastúpená   aj   advokátom.   Na   ťarchu   sťažovateľky nemožno pripísať to, že predložila okresnému súdu staršie a úradne neoverené fotokópie potvrdenia o jej majetkových pomeroch k žiadosti o oslobodenie od platenia od súdnych poplatkov   a čestné   vyhlásenie   jej   otca,   pretože   po   výzve   okresného   súdu   jej   právnemu zástupcovi   tieto   nedostatky   boli   odstránené   už   21.   apríla   2006.   Takisto   ani   ďalšie skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom stanovisku okresný súd o chybách a nedostatkoch osobných údajov a adresách účastníkov konania uvedených v žalobe, ústavný súd vzhľadom na   svoje   zistenia   neakceptoval,   keďže okresný   súd   právneho   zástupcu   sťažovateľky   ani nevyzýval na ich odstránenie.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je postup samotného súdu.

Z doterajšej   dĺžky   konania,   ktoré   trvalo   ku   dňu   podania   sťažnosti   27   mesiacov, okresný súd vykonal veľa procesných úkonov (vyzýval sťažovateľku aj právneho zástupcu na   predloženie   listín   preukazujúcich   jej   majetkové   pomery,   rozhodol   o čiastočnom oslobodení sťažovateľky od platenia súdneho poplatku, ustanovil tlmočníčku na preklad listín zo slovenského do francúzskeho jazyka a priznal jej odmenu a ustanovil žalovaným opatrovníka v konaní) a nakoniec vo veci samej aj rozhodol 25. januára 2008, preto ústavný súd je toho názoru, že jeho konanie smerovalo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky.

Je síce pravdou, že okresný súd od 1. marca 2007, keď opätovne doručoval žalobu na vyjadrenie žalovaným, až do 26. novembra 2007, keď ustanovil žalovaným v prvom až vo štvrtom   rade   opatrovníka, nevyvíjal patričnú   aktivitu   v konaní a v   tomto   období iba doručoval   uznesenie   o priznaní   odmeny   tlmočníčke   z 18.   decembra   2006   a zisťoval   jej pobyt,   ale   podľa   judikatúry   ústavného   súdu   ojedinelá   nečinnosť   súdu,   hoci   aj   v trvaní niekoľkých   mesiacov,   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr. I. ÚS 20/04, II. ÚS 193/05).

Pretože priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy viazané na vyhovenie sťažnosti, ústavný súd sa žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   nezaoberal.   Vzhľadom   na   výsledok   konania   sa ústavný   súd   nezaoberal   ani   nárokom   na   náhradu   trov   konania   pred   ústavným   súdom (podobne napr. II. ÚS 214/03, IV. ÚS 244/04).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2008