SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 209/2016-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina,v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Ľubomír Hagara, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenompod sp. zn. 8 C 346/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduŽilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 346/2013 (ďalej aj„napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého konania akožalovaná v 3. rade, ktoré začalo 27. decembra 2013, keď podal ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „žalobca“), žalobu o„určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 30.9. 2013 o 12,30 hod., v zmysle oznámenia o dražbe č. D 301513, dražobníka LICITOR group...“(ďalej len „žaloba o určenie neplatnostidražby“), ku ktorej pripojil aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom sadomáhal, aby okresný súd zakázal sťažovateľke nakladať s nehnuteľnosťami bližšiešpecifikovanými v žalobnom návrhu.
K priebehu napadnutého konania sťažovateľka uviedla:„Konajúci súd návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a uznesením zo dňa 20.02.2014 č. k. 8C/346/2013 - 43 zakázal sťažovateľke nakladať predajom alebo zaťažením záložným právom s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v označenom uznesení.
Nakoľko výrok uznesenia č. 8C/346/2013-43 trpel zjavnými nedostatkami pokiaľ ide o označenie nehnuteľností, ktorých sa rozhodnutie týkalo, konajúci súd na návrh navrhovateľa predmetné uznesenie opravil, a to opravným uznesením zo dňa 14.03.2014 č. 8C/346/2013 - 83.
Proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. 8C/346/2013 - 43 v spojení s opravným uznesením 8C/346/2013 - 83 podala sťažovateľka v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Na základe odvolania sťažovateľky bol spis sp. zn.: 8C/346/2013 dňa 19.05.2014 predložený Krajskému súdu v Žiline ako odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní sťažovateľky. Odvolací súd však dňa 24.06.2014 vec bez rozhodnutia vrátil Okresnému súdu Žilina ako predčasne predloženú, a to z dôvodu, že konajúci súd napadnutým uznesením opomenul rozhodnúť o celom nároku, resp. rozhodol len o časti nároku, ktorý si navrhovateľ podaným návrhom uplatnil.
Na základe vyššie uvedeného konajúci súd dopĺňacím uznesením zo dňa 11.09.2014 č. k 8C/346/2013 - 119 rozhodol o zvyšku nároku uplatneného navrhovateľom.
Následne dňa 20.01.2015 konajúci súd opätovne predložil odvolaciemu súdu spis... na rozhodnutie o podanom odvolaní odporkyne v rade 3./, t.j. sťažovateľky.
Krajský súd uznesením zo dňa 20.02.2015 č. 10Co/37/2015 - 130 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie v znení opravného uznesenia a dopĺňacieho uznesenia potvrdil. Následne bol spis dňa 24.02.2015 predložený konajúcemu sudcovi na ďalší postup. Od uvedeného dátumu však Okresný súd Žilina v predmetnej právnej veci žiadnym spôsobom nekoná, do dnešného dňa nenariadil termín pojednávania ani nepodnikol iné kroky a opatrenia smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej.“
Ďalej ústavný súd zo súvisiaceho spisového materiálu (ktorý si v rámci prípravypredbežného prerokovania veci vyžiadal z okresného súdu) zistil, že ostatným úkonomokresného súdu z 15. marca 2016 je nariadenie termínu pojednávania na 18. máj 2016.
Sťažovateľka sa domáhala nápravy a odstránenia prieťahov v napadnutom konaníopakovane, a to podaniami z 3. júla 2015 a 14. septembra 2015, v ktorých žiadala okresnýsúd o nariadenie termínu pojednávania. Keďže okresný súd napriek písomným žiadostiamsťažovateľky ostal nečinný, podala 18. novembra 2015 sťažnosť na postup súdu v zmysle§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. osudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) adresovanú predsedoviokresného súdu, prostredníctvom ktorej sa domáhala odstránenia prieťahov v konaní.
Z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprS/483/2015 zo 14. januára2016 vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky vyhodnotil ako dôvodnú. Doterajšiu dĺžku konaniaodôvodnil rozhodovaním o nariadení predbežného opatrenia, pričom od tohto rozhodnutianebola podpredsedom okresného súdu zistená„taká činnosť súdu, ktorá by priamo smerovala k prejednaniu a rozhodnutiu veci“. Za vzniknuté prieťahy sa ospravedlnil a ichvznik odôvodnil celkovou zaťaženosťou súdneho oddelenia,„ktoré nie je schopné vybaviť v primeranej dobe počet napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov“.
Sťažovateľka v dôsledku nečinnosti okresného súdu navrhuje, aby ústavný súdrozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 346/2013porušené bolo. Okrem toho sa domáha uloženia povinnosti okresnému súdu konať v jej vecibez zbytočných prieťahov, ako aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €a úhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie(I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K inýmdôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patríaj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovanáv kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
Predmetom sťažnosti sťažovateľky je námietka porušenia jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu v napadnutom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov...
Ústavný súd z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu zistil, že priebehkonania, tak ako ho opísala sťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu, súhlasís obsahom súdneho spisu s tým, že, ako už bolo uvedené, okresný súd 15. marca 2016nariadil termín pojednávania na 18. máj 2016.
Ústavný súd s poukazom na priebeh konania konštatuje, že hoci skutočnostiuvádzané sťažovateľkou sú dôvodné, ako to vyplýva aj z odpovede podpredsedu okresnéhosúdu na jej sťažnosť na prieťahy z 11. novembra 2015, ale na druhej strane celková dobakonania pred okresným súdom ku dňu podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu2 roky (ak navyše po podaní žaloby okresný súd rozhodoval o nariadení predbežnéhoopatrenia a vykonával úkony súvisiace s predložením veci odvolaciemu súdu, ako aj úkonysúvisiace s prípravou pojednávania, ktoré napokon aj nariadil) je na hranici ústavnejakceptovateľnosti. Podpredseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky jejnavyše oznámil, že so zákonným sudcom bude vykonaný pohovor a bude upozornenýna povinnosť konať tak, aby v konaní nevznikali zbytočné prieťahy, čo napokon vyústilodo nariadenia termínu pojednávania (úkon okresného súdu z 15. marca 2016) na 18. máj2016.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sav okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý malasťažovateľka k dispozícii a aj ho využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavymusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej mocido základných práv sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosťna prieťahy adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnufunkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo(napr. m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Je nesporné, že po podaní sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní adresovanejpredsedovi krajského súdu, upozornení zákonného sudcu na prieťahy v konaní a po prijatípríslušných opatrení okresný súd nariadil 15. marca 2016 termín pojednávania na 18. máj2016, teda podaná sťažnosť bola efektívna. Je nesporné, že už okresný súd nebol vo vecinečinný a priebežne v nej koná, čo ústavnému súdu umožňuje v danom štádiu konaniavysloviť záver, že okolnosti napadnutého konania v čase predbežného prerokovaniasťažnosti sú také, že došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšounečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby posplnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci predložilaústavnému súdu novú sťažnosť, a to za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutéhokonania bol okresný súd nečinný alebo v ňom postupoval neefektívne.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľkyna ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2016