znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 209/2012-11

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 9. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. D., T., zastúpeného advokátkou JUDr. A. Ž., Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2 Pv 92/11 z 8. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. D. o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára 2012 doručená sťažnosť R. D., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. 2 Pv 92/11 z 8. februára 2012.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľovi   bolo   uznesením vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Trenčín   (ďalej   len   „okresné riaditeľstvo PZ“) ČVS: ORP-16/OEK-TN-2011 z 22. decembra 2011 vznesené obvinenie pre trestný čin úžery podľa § 235 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ   toto   uznesenie   v   zákonnej   lehote   napadol   sťažnosťou,   pretože   ho považoval   za   odporujúce   platnej   právnej   úprave,   zjavne   neodôvodnené,   neurčité a nepreskúmateľné. Uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 92/11 z 8. februára 2012 však bola sťažnosť zamietnutá.

Podľa   názoru   sťažovateľa   sa   okresná   prokuratúra   v uznesení   nevysporiadala so skutočnosťami,   ktoré   namietal   v podanej   sťažnosti,   pretože   na   ne   reagovala   iba „paušálnym zhrnutím, že sťažnosť nie je dôvodná a konštatovaním, že poškodení konali v tiesni, resp. v neskúsenosti a že sťažovateľovi muselo byť zrejme, že žiadatelia o úver sú rizikovou skupinou, ktorej žiadna banková inštitúcia neposkytne úver“.

Sťažovateľ argumentuje, že takéto konštatovanie okresnej prokuratúry v označenom uznesení nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, a poukazuje na to, že okresná prokuratúra nekonkretizovala a nevyhodnotila dôkazy, ktoré boli obstarané v prípravnom konaní. Podľa vyjadrenia sťažovateľa je predmetné rozhodnutie založené iba na stručnom zhodnotení podstaty obsahu sťažnosti a obmedzuje sa len na citáciu niektorých ustanovení trestnoprocesného kódexu a na súhlas s napadnutým uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva   PZ   bez   uvedenia   konkrétnych   okolností,   ktoré   okresnú   prokuratúru   viedli k danému záveru.

Sťažovateľ preto v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie   nálezom   rozhodol   o   porušení   jeho   základného   práva   na   súdnu   a inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   uznesením   okresnej   prokuratúry   sp.   zn. 2 Pv 92/11   z 8.   februára   2012,   toto   uznesenie   zrušil   a vrátil   okresnej   prokuratúre   vec na ďalšie konanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   svoje   námietky   týkajúce   sa   porušenia   označeného   základného   práva odvodzuje z tvrdenia o nedostatočnom odôvodnení uznesenia okresnej prokuratúry, ktoré podľa   názoru   sťažovateľa   neposkytlo   náležitú   odpoveď   na   relevantné   argumenty,   ktoré formuloval v uplatnenom opravnom prostriedku – sťažnosti podanej podľa ustanovení § 185 a nasledujúcich zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

Z   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného   práva   alebo   slobody   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   právnych prostriedkov   pred   iným   orgánom   verejnej   moci,   odmietne   takúto   sťažnosť   z   dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie, resp. pre jej neprípustnosť (obdobne napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   prislúcha   ústavnému   súdu   právomoc   zaoberať   sa   namietaným   porušením základného   práva   alebo   slobody   za   predpokladu,   že   právna   úprava   takémuto   právu neposkytuje účinnú ochranu (m. m. I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv   a   slobôd   sťažovateľa   je   okrem   iného   aj   opravný   prostriedok,   resp.   iný   právny prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k dispozícii   vo   vzťahu k základnému   právu   alebo slobode,   porušenie   ktorých   sa   namieta,   a ktorý   jej   umožňuje odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (obdobne I. ÚS 36/96).

Reflektujúc   na   označený   princíp   subsidiarity   kvalifikuje   ustanovenie   § 53   ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   ako   neprípustnú,   ak   sťažovateľ   nevyčerpal   opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1 zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“) prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.  

Sťažovateľovi teda poskytuje možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej prokuratúry týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení   obvinenia   prostredníctvom   podnetu   citované   ustanovenie   §   31   ods.   1 a nasledujúcich zákona o prokuratúre.

Sťažovateľ teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného porušenia   svojho   základného   práva   (pozri   obdobne   III.   ÚS   214/07).   V prípade   zistenia nezákonnosti   v zmysle   námietok   sťažovateľa   vo   vzťahu   k rozhodovaniu   okresnej prokuratúry o opravnom prostriedku proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia má príslušný   prokurátor   pri   vybavení   podnetu   oprávnenie   záväzným   pokynom   nariadiť zjednanie nápravy, čím by sa poskytnutá ochrana základných práv sťažovateľa premietla aj do roviny obnovenia stavu pred ich porušením.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ak   by   teda   sťažovateľ   nebol   spokojný   s   vybavením   svojho   prvotného   podnetu zo strany   príslušného   prokurátora, má   možnosť   uplatniť   svoje   opodstatnené   námietky formou opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 zákona o prokuratúre.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom, že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov   (napr. III. ÚS 152/03, II. ÚS 94/06).

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľa   smerujúcu   proti   uzneseniu   okresnej prokuratúry posúdil ako neprípustnú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle ustanovenia § 25 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol,   tak   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012