znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 209/07-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia základných práv zaručených čl. 47 ods.   2 a čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 205/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva na právnu pomoc zaručeného čl.   47   ods. 2 Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 205/2005.

Okrem vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a príkazu, aby okresný súd bezodkladne vo veci rozhodol,   požaduje sťažovateľ priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a úhradu trov konania.

V predloženej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že okresnému súdu podal 26. augusta 2005   žalobu   proti   Slovenskej   republike,   ktorou   si   uplatňoval   nárok   na   náhradu   škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších   predpisov   a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon č. 514/2003   Z.   z.“).   Sťažovateľ   v sťažnosti   namieta   nečinnosť   okresného   súdu,   pričom poukazuje na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 241/05-63 z 10. mája 2006, resp. na jeho nerešpektovanie   okresným   súdom.   Sťažovateľ   podal   opakovanú   sťažnosť   na zbytočné prieťahy   predsedovi   okresného   súdu,   ktorý   ju   označil   za   dôvodnú.   Podľa   sťažovateľa predseda   okresného   súdu „napriek   uznaniu   zbytočných   prieťahov   v konaní   tieto neodstránil“.

Za protizákonné považuje sťažovateľ uznesenie okresného súdu z 18. januára 2007, ktorým nebol ustanovený advokát na jeho zastupovanie „a to napriek tomu, že sťažovateľ spĺňa všetky podmienky na ustanovenie advokáta...“.

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný   súd   Bratislava   I   v konaní   15C/205/2005   porušuje   základné   práva MUDr. D. B. podľa čl. 48 ods. 2 a podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Okresný   súd   Bratislava   I je   povinný   zaplatiť   MUDr.   D.   B.   satisfakciu   vo výške 100.000,- Sk do 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Okresný   súd   je   povinný   konať   vo   veci   15C/205/2005   bezodkladne   a vo   veci rozhodnúť do 3 mesiacov od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Inak môže MUDr. D. B. žiadať od Okresného súdu Bratislava I náhradu 1.000,- Sk za každý deň omeškania.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť trovy konania pre advokáta, Ústavný súd a sťažovateľa.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a   to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   ústavný   súd   môže   odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).

Ústavný súd z predloženej sťažnosti a z jej príloh zistil, že predmetné konanie začalo 26. augusta 2005 a okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov žalobného návrhu až 27. marca 2006. Odpoveď na výzvu mu bola doručená listom z 12. apríla 2006 so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu vzhľadom na náročnosť veci s odôvodnením plnej invalidity a zlej finančnej situácie. Okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie aktuálnych   údajov   o majetkových   pomeroch   a   na predloženie   dokladov   potvrdzujúcich jednotlivé údaje. Sťažovateľ doručil odpoveď 3. októbra 2006.

Dňa 11. septembra 2006 doručil sťažovateľ okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú mu predseda okresného súdu odpovedal listom z 11. decembra 2006 tak, že sťažnosť je dôvodná, pričom konštatoval vznik prieťahov v konaní v období od 12. apríla 2006 do 25. septembra 2006. Dňa 18. decembra 2006 sťažovateľ podal ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Uznesením   z   18.   januára   2007   okresný   súd   rozhodol   o neustanovení   právneho zástupcu sťažovateľovi pre nepredloženie podkladov, na základe ktorých by bolo možné posúdiť jeho osobné a majetkové pomery.

Z takto zisteného stavu predmetného konania ústavný súd zistil, že konanie vedené okresným   súdom   trvá   necelé   dva   roky.   V tomto   období   sa   v postupe   okresného   súdu vyskytli kratšie obdobia nečinnosti, a to obdobie od 26. augusta 2005 do 27. marca 2006 (7 mesiacov) a obdobie od 12. apríla 2006 do 25. septembra 2006 (5 mesiacov). Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ využil účinný prostriedok nápravy, ktorý mu právne predpisy poskytujú, zároveň však ústavný súd považuje účel využitia tohto práva sťažovateľa za naplnený,   pretože   po   odpovedi   predsedu   okresného   súdu   na   podanú   sťažnosť   došlo k náprave tak, že v januári 2007 okresný súd začal vo veci konať.

Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že z jeho stabilizovanej judikatúry vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03).

Prieťahy trvajúce dvanásť mesiacov v konaní okresného súdu, ktoré ku dňu podania sťažnosti trvalo jeden rok a sedem mesiacov, ústavný súd nepovažuje za zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Podanú sťažnosť tak ústavný súd v tejto časti hodnotí ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ namietal aj porušenie základného práva zaručeného mu čl. 47 ods.   2 ústavy. Z podanej sťažnosti vyplýva, že odňatie práva na právnu pomoc sťažovateľ vidí v tom,   že   okresný   súd   mu   uznesením   z   18.   januára   2007   neustanovil   advokáta   na zastupovanie v konaní, aj keď podľa názoru sťažovateľa spĺňa na to všetky podmienky.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zároveň podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prípade   napadnutého   uznesenia   okresného   súdu   bolo   opravným   prostriedkom, ktorý bol sťažovateľ oprávnený využiť, odvolanie. Možnosť podania odvolania vyplýva aj z poučenia uvedeného v závere predmetného uznesenia okresného súdu. Sťažovateľ však nepreukázal podanie odvolania ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré odvolanie nepodal, preto ústavný súd musel v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku uznesenia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. augusta 2007