znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 209/03-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2003 v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka   a zo   sudcov   Eduarda   Báránya a   Ľubomíra   Dobríka   prerokoval   sťažnosť   A.   M.,   bytom   K.,   a M.   B.,   bytom   K., zastúpených advokátom JUDr. R. B., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 417/94 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   A.   M.   a M.   B.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 417/94   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   417/94 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   M.   p   r   i   z   n   á   v a   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   M.   B.   p   r   i   z   n   á   v a   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia A. M. a M. B. na účet advokáta JUDr. R. B., Advokátska kancelária, K., vo výške 13 936 Sk (slovom trinásťtisícdeväťstotridsaťšesť slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti A. M. a M. B. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. augusta 2003 doručená sťažnosť A. M., bytom K., a M. B., bytom K. (ďalej aj „sťažovateľky“), zastúpených advokátom JUDr. R. B., Advokátska kancelária, K., pre namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 417/94 o odstránenie neoprávnenej stavby.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti uviedli, že ako dedičia vstúpili do súdneho konania,   ktoré   bolo   iniciované   žalobou   zo 17.   mája   1994   podanou   okresnému súdu voči žalovanému Telovýchovnej jednote VSŽ, so sídlom v K., ktorou sa pôvodná žalobkyňa A. H. domáhala odstránenia neoprávnenej stavby, pričom konanie je vedené pod sp. zn. 18 C 417/94. Vo veci boli od začiatku vytýčené iba dve pojednávania. Okresný súd ustanovil 10. apríla 2002 znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. J. P. za účelom vyhotovenia geometrického plánu. Znalecký posudok nebol ku dňu podania sťažnosti vyhotovený. Posledným úkonom okresného súdu je zaslanie výzvy z 28. júla 2003 na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu. Na sťažnosť na prieťahy v konaní z 27. augusta 2001 predseda okresného súdu odpovedal listom z 25. októbra 2001, v ktorom uviedol, že sťažnosť je nedôvodná, pretože prieťahy sú spôsobené vyhotovením dôkazu formou znaleckého posudku. Každá zo sťažovateliek si uplatnila priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 200 000 Sk.

Porušenie   základných   práv   a   slobôd   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vidia sťažovateľky v tom, že od začiatku konania boli vo veci vytýčené dve pojednávania a konanie   je   poznačené   neúmerne   dlhou   dobou   zabezpečovania   dôkazu   vo   forme znaleckého posudku.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod č. k.: 18 C 417/94, porušené.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 18 C 417/94 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   v prvom   rade   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk.

4. Sťažovateľovi v druhom rade priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk.

5.   Okresný   súd   Košice   I je   povinný   nahradiť   sťažovateľom   trovy   konania vo   výške   13   936,-   Sk   (slovom   trinásťtisíc   deväťstotridsaťšesť   slovenských   korún) do 15 dní od právoplatnosti nálezu na účet advokáta JUDr. R. B., so sídlom K....“Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 209/03-11 z 25. septembra 2003 bola sťažnosť,   ktorou   sťažovateľky   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   prijatá   na   ďalšie konanie.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   3.   novembra   2003,   v   ktorom   uviedol podrobný prehľad vykonaných úkonov vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 417/94. Ďalej sa vo vyjadrení uvádza, že v danej veci ide o odstránenie stavby postavenej na parcele vo   vlastníctve   sťažovateliek.   V konaní   ide   o   majetkovoprávne   vysporiadanie nehnuteľností, ktoré boli pôvodným pozemnoknižným vlastníkom vyvlastnené v roku 1984, neskôr zastavené VSŽ, národným podnikom, K. Ten previedol vlastnícke právo k predmetným   stavbám   na   Telovýchovnú   jednotu   K.   Vlastnícke   právo k nehnuteľnostiam má podľa listu vlastníctva mesto K.

V priebehu konania pôvodná žalobkyňa A. H. zomrela. Na jej miesto nastúpili po ukončení dedičského konania právni nástupcovia. Právna vec sp. zn. 18 C 417/94 súvisí s vecou sp. zn. 15 C 251/94 rovnako ako 16 ďalších návrhov, ktoré došli v roku 1994 okresnému súdu. Ide o návrhy občanov obce Ť., ktorým boli v roku 1954 zabraté nehnuteľnosti na výstavbu tenisového areálu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia. V predmetnej veci začal okresný súd konať až po ukončení veci vedenej pod sp. zn. 15 C 251/94, ktorá bola skutkovo totožná.

Predseda okresného súdu v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   vo   svojom   vyjadrení   doručenom   ústavnému súdu   3.   novembra   2003   uviedol, že   netrvá   na   ústnom   pojednávaní   a   súhlasí s upustením od neho.

Právny zástupca sťažovateliek v podaní z 10. novembra 2003 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Dňa   3.   novembra   2003   bol   ústavnému   súdu   doručený   spis   okresného   súdu sp. zn. 18 C 417/94.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch   ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa   ktorého   v konaní   o   každom   návrhu   pred   ústavným   súdom,   v ktorom navrhovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   (inú   právnu) ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces z toho dôvodu, že všeobecný súd nekonal spôsobom ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98).

Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Sťažovateľky využili právne prostriedky, ktorých uplatnenie sa vyžaduje pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a 27. augusta 2001 podali sťažnosť   na   okresný   súd   z   dôvodu   zbytočných   prieťahov   v konaní   podľa   zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Ani na základe tejto sťažnosti však nedošlo k náprave.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I.   ÚS   92/97)   relevantnú   pre   rozhodnutie,   ako   aj   právnu   povahu   (charakter)   veci, pričom na základe týchto hľadísk predmetné konanie žalobkyne A. H., bytom K., zastúpenej   JUDr.   M.   H.,   Advokátska   kancelária,   K.,   proti   žalovanému   v 1.   rade Telovýchovnej   jednote   VSŽ,   so   sídlom   K.,   a žalovanému   v 2.   rade   mestu   K. o odstránenie neoprávnenej stavby vedené na okresnom súde pod sp. zn. 18 C 417/94 nie   je možné   hodnotiť   ako   zložitú   vec   z právneho   hľadiska.   V konaní však   došlo k úmrtiu   žalobkyne,   do   konania   vstúpili   na   strane   žalobcov   dedičia   po   nebohej. V konaní bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán, pričom jeho vyhotoveniu bránilo prebiehajúce konanie o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „ROEP“) podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“).

Pri kritériu „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil také   skutočnosti,   ktoré   by   nasvedčovali   spôsobovaniu   prieťahov   zo   strany sťažovateliek.

Pokiaľ ide o tretie kritérium, a to „postup“ okresného súdu, je potrebné uviesť, že   ústavný   súd   sa   zaoberal   nielen   tvrdeniami   sťažovateliek,   resp.   ich   právneho zástupcu, ale aj celkovým priebehom predmetného konania.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   18   C   417/94   ústavný   súd   zistil,   že   boli vykonané tieto úkony:

Dňa 17. mája 1994 bola podaná žaloba okresnému súdu.Dňa 19. apríla 1995 bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe a žalobkyňa bola   vyzvaná   na   predloženie   listinných   dôkazov   a podkladov   na   oslobodenie   od súdneho poplatku.

Dňa 3. mája 1995 došlo okresnému súdu vyjadrenie žalovaného.Dňa 8. mája 1995 došlo okresnému súdu podanie žalobkyne, ktorým doplnila listinné dôkazy.

Dňa 17. mája 1995 bol daný príkaz kancelárii na pripojenie súvisiaceho spisu sp. zn. D 301/71 a z archívu Okresného úradu Košice si okresný súd vyžiadal spis týkajúci sa vyvlastňovacieho konania č. 5882/83/84.

Dňa   6.   júna   1995   okresný   súd   urgoval   archív   na   zaslanie   predmetného vyvlastňovacieho spisu.

Dňa 13. júla 1995 došiel okresnému súdu vyvlastňovací spis.Dňa 10. októbra 1995 bol daný príkaz kancelárii na predloženie spisu do senátu 15 C na spojenie s ďalšími spormi s tým istým žalovaným.

Dňa 5. novembra 1997 zomrela žalobkyňa A. H.Dňa 4. októbra 2000 bol spis sp. zn. 18 C 417/94 vylúčený na samostatné konanie z právnej veci sp. zn. 15 C 806/94.

Dňa 5. októbra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie. Na pojednávanie sa dostavili právni nástupcovia po nebohej žalobkyni, a to A. M. a M. B. na základe uznesenia okresného   súdu   sp.   zn.   23   D   960/97.   Toto   uznesenie   dali   okresnému   súdu   na nahliadnutie.   Predmetné   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   31.   marca   1999.   Na pojednávaní bol prítomný aj právny zástupca žalovaného. Pojednávanie bolo odročené za   účelom   upresnenia   okruhu   žalobcov.   Zároveň   bol   daný   príkaz   kancelárii   na pripojenie dedičského spisu sp. zn. 23 D 960/97 z dedičského konania po nebohej žalobkyni A. H., zomrelej 5. novembra 1997 a dedičského spisu sp. zn. D 301/71 z dedičského   konania   po   J.   H.   Okresný   súd   uznesením   pripustil,   aby   do   konania pristúpilo ako žalovaný v 2. rade mesto K.

Dňa 11. októbra 2000 došlo okresnému súdu podanie žalobkýň v 1. a 2. rade, ktorým upresnili okruh účastníkov konania.

Dňa 24. januára 2002 bol v spise urobený záznam, že zo spisu sp. zn. D 301/71 bolo zistené, že predmetné nehnuteľnosti po nebohom J. H. nadobudla jeho manželka A. H.Dňa 24.   januára 2002   bol   určený   termín   pojednávania na 28.   február 2002 a z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 23 D 536/99 bol zistený okruh dedičov po nebohej žalobkyni A. H.

Dňa 7. februára 2002 žalovaný v 1. rade splnomocnil na zastupovanie nového právneho zástupcu JUDr. M. V

Dňa   27.   februára   2002   doplnili   žalobkyne   svoju   žalobu   o eventuálny   petit, predmetom ktorého bol návrh na zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného v 2. rade, ak odstránenie stavby nebude účelné.

Dňa 27. februára 2002 sa uskutočnilo pojednávanie. Žalobkyne boli prítomné a zástupcovia žalovaných boli taktiež prítomní.

Dňa 4. marca 2002 bola obec Ť. vyzvaná na uvedenie informácie, či v rokoch 1980-1985 bývala v obci nebohá žalobkyňa A. H.

Dňa   7.   marca   2002   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   žalovaného v 2.   rade v predmetnej právnej veci.

Dňa   14.   marca   2002   došlo   okresnému   súdu   oznámenie   Miestneho   úradu mestskej časti K. – Ť. ohľadom trvalého pobytu nebohej žalobkyne A. H.

Dňa 21. marca 2002 sa uskutočnilo pojednávanie. Pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania znaleckého dokazovania vyhotovením geometrického plánu.Dňa   10.   apríla   2002   bolo   vydané   uznesenie   o nariadení   znaleckého dokazovania.

Dňa   2.   mája   2002   bola   zaplatená   záloha   žalobkýň   na   trovy   znaleckého dokazovania.

Dňa 5. augusta 2002 boli znalcovi zaslané doklady potrebné na vyhotovenie znaleckého posudku.

Dňa   11.   septembra   2002   bol   znalec   opätovne   vyzvaný   na   vypracovanie znaleckého posudku alebo na oznámenie prekážok brániacich vypracovaniu posudku.Dňa 20. septembra 2002 bol urobený v spise úradný záznam. Znalec požiadal o predĺženie   lehoty   na   vyhotovenie   znaleckého   posudku   o 3   mesiace   z dôvodu, že v tom čase ešte prebiehalo zameranie príslušných parciel.

Dňa 5. decembra 2002 bol v spise urobený záznam. Na okresný súd sa dostavil znalec, ktorý uviedol, že katastrálny úrad neodporučil vyhotoviť geometrický plán z dôvodu, že v predmetnom katastrálnom území prebieha konanie ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z. z.

Dňa 3. apríla 2003 bol spis pridelený do oddelenia sudcovi JUDr. J. P.Dňa 7. apríla 2003 sa dostavil na okresný súd právny zástupca žalobkýň za účelom nahliadnutia do spisu.

Dňa 28. apríla 2003 bol spis pridelený sudkyni JUDr. D. B.Dňa 30. júna 2003 bol znalec predvolaný na výsluch na 24. júl 2003. Právnemu zástupcovi žalobkýň bola zaslaná výzva na zaplatenie súdneho poplatku. Kancelárii bol daný príkaz na pripojenie spisu sp. zn. 15 C 251/94.

Dňa 24. júla 2003 sa na výsluch dostavil znalec, ktorý bol opätovne vyzvaný na vyhotovenie geometrického plánu. Znalec oznámil, že na predmetnom katastrálnom území   prebieha   konanie   ROEP,   z toho   dôvodu   dochádza   k prečíslovaniu   parciel a katastrálny úrad neschváli geometrický plán, na ktorom budú staré parcelné čísla.Dňa 28. júla 2003 bol Katastrálny úrad v Košiciach vyzvaný okresným súdom na   uvedenie   informácie,   či   na   predmetnom   katastrálnom   území   prebieha   konanie ROEP a či je možné vyhotoviť geometrický plán.

Dňa 14. augusta 2003 zaplatili žalobcovia súdny poplatok.Dňa   18.   augusta   2003   došli   okresnému   súdu   vyúčtovanie   odmeny   znalca a znalecký posudok.

Dňa 20. augusta 2003 došlo okresnému súdu podanie Správy katastra Košice I, v ktorom sa okresnému súdu oznamuje, že geometrický plán znalca Ing. J. P. bol úradne overený 8. augusta 2003.

Dňa   3.   septembra   2003   bolo   nariadené   pojednávanie   na   16.   október   2003 a znalecký posudok bol zaslaný na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa   8.   októbra   2003   došlo   okresnému   súdu   podanie   žalovaného   v 2.   rade, v ktorom sa uvádza, že nemá pripomienky k znaleckému posudku.

Dňa 15. októbra 2003 žalobcovia upresnili žalobný petit.Dňa   16.   októbra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Právni   zástupcovia účastníkov boli prítomní. Pojednávanie bolo odročené za účelom vypočutia svedkyne JUDr. H. J.

Dňa   16.   októbra   2003   bola   zákonná   sudkyňa   vyzvaná   podpredsedníčkou okresného   súdu   na   vyjadrenie   k sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   a k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Dňa 17. októbra 2003 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k sťažnosti.Dňa 24. októbra 2003 okresný súd určil odmenu znalca.

Ústavný   súd   teda   zistil,   že   nekonaním   okresného   súdu   došlo   k porušeniu základného práva sťažovateliek na konanie bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, keď v období od 11. októbra 2000 (upresnenie okruhu žalobcov) do 24. januára 2002 (záznam v spise o zisteniach z dedičského spisu sp. zn. D 301/71) sa nekonalo 15 mesiacov. K prieťahom došlo celkom v období 15 mesiacov, počas ktorých okresný súd neurobil žiaden úkon.

V konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 417/94 došlo k úmrtiu pôvodnej žalobkyne A. H. Dňa 11. októbra 2000 advokát Mgr. M. H. listom oznámil súdu, že v právnej veci   došlo   v dôsledku   smrti   žalobkyne k zmene žalobcov a tými sa stalo osem   jej dedičov,   pričom   v poradí   prvá   a druhá   sú   A.   M.   a M.   B.   K oznámeniu   pripojil právoplatné   rozhodnutie   okresného   súdu   sp.   zn.   23   D   960/97,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 31. marca 1999.

Prejednanie dedičstva bolo skončené podľa § 175 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

Obe sťažovateľky sa stali účastníčkami konania vo veci sp. zn. 18 C 417/94 až vstupom do   konania 11. októbra   2000, preto od   tohto vstupu   sú   aj legitimované za uplatnenie svojho ústavného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd preskúmal celý priebeh konania od roku 1994 a konštatuje, že už v tomto období konanie prebiehalo s prieťahmi, ktoré však mohol v dôsledku ústavnej úpravy konštatovať až po 11. októbri 2000. U oboch sťažovateliek tak došlo k zásahu do ich základných práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy.

V konaní vznikli aj prieťahy spojené s nevyhotovením geometrického plánu. Tieto však nebolo možné pričítať okresnému súdu vzhľadom na to, že prieťahy boli spôsobené nemožnosťou vyhotovenia geometrického plánu z dôvodu, že na danom katastrálnom   území   prebiehalo   konanie   ROEP   podľa   zákona   č.   180/1995   Z.   z., v dôsledku čoho dochádzalo k prečíslovaniu parciel na danom katastrálnom území.

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 417/94, ústavný súd mu prikázal v uvedenej veci konať.

Sťažovateľky   si   uplatnili   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   po 200   000   Sk   každej   z   nich.   Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   odôvodnili   tak,   že   nekonaním   okresného   súdu   sú   v stave   právnej neistoty, čo im spôsobuje psychickú ujmu a aj finančnú škodu.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   citovaného   zákona   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateliek a vyslovil porušenie ich základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a prikázal okresnému súdu, ktorý ich právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu   právnej   neistoty   bolo   i priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia po 15 000 Sk každej zo sťažovateliek ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu a jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania.   Výšku   zadosťučinenia   stanovil   ústavný   súd   najmä   s ohľadom   na   zistené obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   a na vyššie   uvedené   kritériá   riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Právny   zástupca   sťažovateliek   si   uplatnil   náhradu   trov   právneho   zastúpenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky   č.   163/2002   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti), pričom za jeden úkon si uplatnil odmenu vo výške 6 840 Sk a režijný paušál vo výške 128 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupom sťažovateliek vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého   ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania,   aby   úplne   alebo   sčasti   uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľky   boli   sčasti   vo   veci   úspešné,   a preto   bolo   potrebné   rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   13   ods.   8   citovanej   vyhlášky,   ktoré   upravuje   výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet konania - ochrana základných ľudských práv a slobôd - je v zásade nevyjadriteľný   v peniazoch   a   je   nezameniteľný   s primeraným   finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto   vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa   oznámenia   štatistického   úradu   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok 2002 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 12 811 Sk.

Ústavný   súd   priznal   odmenu   za   dva   úkony   právnej   pomoci,   a   to   prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci za zastupovanie dvoch sťažovateliek vo výške 13 936 Sk (odmena za jeden úkon za zastupovanie jednej   sťažovateľky   je 4   270   Sk   a   režijný paušál   128   Sk,   za   zastupovanie   dvoch sťažovateliek 4 270 Sk krát 2 mínus 20 % podľa § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z.   z.),   ktoré   ústavný   súd   zaviazal   okresný   súd   uhradiť   právnemu   zástupcovi sťažovateliek.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2003