znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 208/2012-12

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 9. mája 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   Z.   L.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.   46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I sp. zn. 1 Pn   1048/11   z 25.   januára   2012,   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava I sp. zn. 1 Ps 16/2010   z 20.   januára   2012   a oznámením   Krajskej   prokuratúry   v Bratislave sp. zn. 1 Kn 758/11 z 19. januára 2012, ako aj jej základného práva na prekovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 Ps 16/2010 z 20. januára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Z. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára 2012 doručená sťažnosť JUDr. Z. L., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) uznesením   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   sp.   zn. 1 Pn 1048/11   z 25.   januára   2012,   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len „okresný súd“) sp. zn. 1 Ps 16/2010 z 20. januára 2012 a oznámením Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. 1 Kn 758/11 z 19. januára 2012 a jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Ps 16/2010 z 20. januára 2012.

V úvode   sťažnosti   sťažovateľka   poukázala na to,   že   adresovala orgánom   činným v trestnom   konaní viacero   trestných   oznámení   súvisiacich   s páchaním domáceho   násilia voči   jej   osobe   a voči   jej   deťom   zo   strany   manžela.   Podľa   vyjadrenia   sťažovateľky kompetentné orgány verejnej moci zaoberajúce sa jej podaniami „buď dlhodobo nekonali, vznikali   prieťahy,   alebo   rozhodovali   arbitrárne,   svojvoľne,   neobjektívne,   boli   vedené nespravodlivé konania, neakceptovanie dôkazov, na základe účelovo nesprávne a neúplne zostaveného   skutkového   stavu   boli   vyvodené   nesprávne   právne   závery   a nedostatočne odôvodňované rozhodnutia, zámerne boli ignorované nespochybniteľné fakty“.

Sťažovateľka uviedla, že jedným z týchto čiastkových konaní je aj trestné konanie vedené   Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresné riaditeľstvo“) pod ČVS: ORP-1160/1-OVK-B1-2011-DJ týkajúce sa trestného oznámenia podaného sťažovateľkou pre „podozrenie z trestného činu krivej výpovede manžela, krivého obvinenia,   marenia   spravodlivosti“.   Uznesením   vyšetrovateľa   okresného   riaditeľstva ČVS: ORP-1160/1-OVK-B1-2011-DJ z 27. decembra 2011 bola táto vec odmietnutá. Proti predmetnému   uzneseniu   podala   sťažovateľka   sťažnosť,   o ktorej   rozhodla   okresná prokuratúra uznesením sp. zn. 1 Pn 1048/11 z 25. januára 2012 tak, že ju ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov odmietla.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že „sa   súčasne   snaží   o riešenie   nepriaznivého zdravotného stavu násilného manžela a dôkazom je súdne konanie vedené pred Okresným súdom   Bratislava   1,   sp.   zn.   1   Ps   16/2010“ a že   v rámci   predmetného   konania   podala opakovane   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ktorého   súčasťou   bol „návrh na riešenie   svojprávnosti   násilného   manžela“. Okresný   súd   bol   podľa   vyjadrenia sťažovateľky nečinný, nedodržal zákonom určenú lehotu 30 dní na vydanie rozhodnutia a až po opakovaných žiadostiach prijal uznesenie sp. zn. 1 Ps 16/2010 z 20. januára 2012. Podľa   názoru   sťažovateľky   toto   rozhodnutie „je   arbitrárne,   je   svojvoľné,   ide o nespravodlivý súdny proces“ a okresný súd svojou nečinnosťou mal podľa nej porušiť aj jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka   ďalej   argumentovala,   že   aj   krajská   prokuratúra   oznámením sp. zn. 1 Kn 758/11 z 19. januára 2012 vybavila jej podnet, ktorý adresovala 30. novembra 2011   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   a   ktorým   namietala   absentujúce náležitosti jej doručeného uznesenia.

Sťažovateľka   označené   uznesenia   okresnej   prokuratúry   a okresného   súdu,   ako   aj oznámenie krajskej prokuratúry o vybavení podnetu považuje za „arbitrárne rozhodnutia, založené   na   svojvôli   týchto   orgánov,   nesprávne   zistenom   skutkovom   stave   a následne nesprávnom a neobjektívnom právnom posúdení veci“.

Sťažovateľka preto v závere sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   okresnej   prokuratúry   sp.   zn.   1   Pn   1048/11   z 25.   januára   2012, uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Ps 16/2010 z 20. januára 2012 a oznámením krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kn 758/11 z 19. januára 2012 a jej základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   uznesením   okresného súdu sp. zn. 1 Ps   16/2010   z   20.   januára   2012,   uznesenie   okresnej   prokuratúry sp. zn. 1 Pn 1048/11 z 25. januára 2012 zrušil a vrátil vec okresnej prokuratúre na ďalšie konanie,   priznal   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie   a   tiež   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením   okresnej   prokuratúry sp. zn. 1 Pn 1048/11 z 25. januára 2012

Z   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného   práva   alebo   slobody   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   právnych prostriedkov   pred   iným   orgánom   verejnej   moci,   odmietne   takúto   sťažnosť   z   dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie, resp. pre jej neprípustnosť (obdobne napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   prislúcha   ústavnému   súdu   právomoc   zaoberať   sa   namietaným   porušením základného   práva   alebo   slobody   za   predpokladu,   že   právna   úprava   takémuto   právu neposkytuje účinnú ochranu (m. m. I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv   a   slobôd   sťažovateľa   je   okrem   iného   aj   opravný   prostriedok,   resp.   iný   právny prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k dispozícii   vo   vzťahu k základnému   právu   alebo slobode,   porušenie   ktorých   sa   namieta,   a ktorý   jej   umožňuje odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (obdobne I. ÚS 36/96).

Reflektujúc   na   označený   princíp   subsidiarity   považuje   ustanovenie   § 53   ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   za   neprípustnú,   ak   sťažovateľ   nevyčerpal   opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1 zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“) prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.  

Sťažovateľke   teda   citované   ustanovenie   §   31   ods.   1   a   nasledujúcich   zákona o prokuratúre poskytuje možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej prokuratúry týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci trestného oznámenia prostredníctvom podnetu.

Sťažovateľka teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného porušenia   svojho   základného   práva   zaručeného   ústavou   a práva   zaručeného   dohovorom (pozri   obdobne   III.   ÚS   214/07).   V prípade   zistenia   nezákonnosti   v zmysle   námietok sťažovateľky vo vzťahu k rozhodovaniu okresnej prokuratúry o opravnom prostriedku proti uzneseniu   vyšetrovateľa   má   príslušný   prokurátor   pri   vybavení   podnetu   oprávnenie záväzným pokynom nariadiť zjednanie nápravy, čím by sa poskytnutá ochrana základných práv   sťažovateľky   premietla   aj   do   roviny   obnovenia   stavu   pred   ich   potenciálnym porušením.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ak by teda sťažovateľka nebola spokojná s vybavením svojho prvotného podnetu zo strany   príslušného   prokurátora, má   možnosť   uplatniť   svoje   opodstatnené   námietky formou opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 zákona o prokuratúre.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom, že sťažovateľka je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinná vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na   použitie   ktorých   je   oprávnená   podľa   osobitných   predpisov   (napr.   III. ÚS 152/03, II. ÚS 94/06).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej voči uzneseniu okresnej prokuratúry posúdil ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. 1 Ps 16/2010 z 20. januára 2012

a) Tak, ako už bolo uvedené, je právomoc ústavného súdu vyplývajúca z čl. 127 ods. 1 ústavy vo vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný súd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Vo vzťahu k časti sťažnosti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy   a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru označeným uznesením   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil   existenciu   procesnej   prekážky   uvedenej v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a síce nedostatok právomoci.

Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu mala sťažovateľka k dispozícii   opravný   prostriedok   –   odvolanie,   o ktorom   rozhodovať   v prípade   jeho uplatnenia   patrí do právomoci nadriadeného (odvolacieho) súdu, v právomoci ktorého je poskytnúť   ochranu   označenému   základnému   právu   sťažovateľky   zaručenému   ústavou a právu   zaručenému   dohovorom.   Ústavný   súd   preto   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie v zmysle   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

b) Sťažovateľka v petite sťažnosti formulovala aj námietku porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, a to uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Ps 16/2010 z 20. januára 2012.

V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   (rozhodnutím   orgánu   štátu) a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo, alebo   keď preskúmanie   označeného   postupu   (rozhodnutia   orgánu   štátu)   v rámci   predbežného prerokovania   vôbec   nesignalizuje   možnosť   porušenia   základného   práva   alebo   slobody sťažovateľa,   reálnosť   ktorej   by   bolo   potrebné   preskúmať po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy by mohlo dôjsť v dôsledku   postupu   vyznačujúceho   sa   nečinnosťou   alebo   nesprávnou   činnosťou všeobecného súdu, avšak iba samotným uznesením sp. zn. 1 Ps 16/2010 z 20. januára 2012 toto právo sťažovateľky porušené byť nemohlo (obdobne III. ÚS 143/05, III. ÚS 258/05).

  Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec poukazuje ústavný súd na svoju konštantnú judikatúru, v rámci ktorej prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   poskytuje   ochranu   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08).

Sťažnosť   sťažovateľky   obsahujúca   námietku   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola ústavnému súdu doručená 27. februára 2012 (na poštovú prepravu podaná 25. februára 2012), teda až po vydaní označeného uznesenia okresného súdu z 20. januára 2012, ktorým okresný súd vykonal   všetky   relevantné   úkony   smerujúce   k   nastoleniu   právnej   istoty   sťažovateľky a svoju   úlohu   v tomto   smere   splnil   (v   rozhodovaní   o návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia).

  Ak by aj teda sťažovateľka svoju námietku týkajúcu sa neprimeranej dĺžky konania okresného súdu o jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia formulovala kvalifikovane, teda v rámci celého postupu označeného konania okresného súdu, ústavný súd by vzhľadom na uvedené posúdil takto formulovanú námietku tiež ako zjavne neopodstatnenú.

3.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   oznámením   krajskej   prokuratúry sp. zn. 1 Kn 758/11 z 19. januára 2012

Ako neprípustnú posúdil ústavný súd aj časť sťažnosti   smerujúcu voči oznámeniu krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kn 758/11 z 19. januára 2012, ktorým bol vybavený podnet sťažovateľky,   ktorým   žiadala   o   preskúmanie   uznesenia   vojenskej   obvodnej   prokuratúry sp. zn. 0 Pn 648/11 zo 14. októbra 2011.

Pokiaľ   sťažovateľka   nie   je   spokojná   s   vybavením   svojho   prvotného   podnetu zo strany   príslušného   prokurátora, má   možnosť   uplatniť   svoje   opodstatnené   námietky formou opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 zákona o prokuratúre.

Sťažovateľke   teda   poskytuje   možnosť   domáhať   sa   preskúmania   postupu   krajskej prokuratúry   pri   vybavení   jej   prvotného   podnetu   prostredníctvom   opakovaného   podnetu citované ustanovenie zákona o prokuratúre

Sťažovateľka teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného porušenia   svojho   základného   práva   zaručeného   ústavou   a práva   zaručeného   dohovorom označeným postupom krajskej prokuratúry, čo je dôvodom na posúdenie označenej časti sťažnosti ako neprípustnej.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmietol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012