znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 207/07-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2007 predbežne prerokoval sťažnosť B. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. A. N., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   Košice   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 8 CoP 47/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. K.   o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 21. februára 2007 doručená sťažnosť B. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu Košice (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 47/06.

Okrem vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a príkazu, aby krajský súd konal bez zbytočných prieťahov, požaduje sťažovateľ priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk a úhradu trov konania.

V predloženej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že Okresný súd Košice II rozsudkom z 30.   novembra   2005   rozviedol   jeho   manželstvo.   Proti   rozsudku   podala   odporkyňa odvolanie doručené prvostupňovému súdu 26. januára 2006. Spis bol na základe podaného odvolania predložený krajskému súdu 1. februára 2006. Sťažovateľ sa po doručení výzvy krajského   súdu   k podanému   odvolaniu   vyjadril   podaním,   ktoré   mu   bolo   doručené 8. februára 2006. V nastávajúcom období bol krajský súd vo veci nečinný napriek tomu, že sťažovateľ   urgoval   nariadenie   pojednávania   podaniami   z   31.   mája   2006   a z 27. októbra 2006.   Nakoniec   sťažovateľ   doručil   19. januára   2007   krajskému   súdu   sťažnosť   na   jeho nečinnosť a žiadal zjednanie nápravy. V odpovedi zo 7. februára 2007 predseda krajského súdu   uviedol,   že o odvolaní   odporkyne   nemohlo   byť   rozhodnuté,   pretože   na   výzvu odvolacieho súdu nezaplatila súdny poplatok za odvolanie. Odporkyňa požiadala následne o oslobodenie od súdnych poplatkov a z toho dôvodu odvolací súd rozhodol 31. januára 2007 vec vrátil súdu prvého stupňa, aby o žiadosti odporkyne rozhodol.

Sťažovateľ sa domnieva, že popísaným postupom krajského súdu „bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Zároveň sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že obdobie od podania odvolanie do rozhodnutia krajského súdu vyvoláva u neho dlhodobý ním nezavinený stav právnej neistoty. Podľa sťažovateľa odporkyňa podala účelové odvolanie proti rozsudku, ktorým ich manželstvo bolo rozvedené z dôvodu, aby po dlhšiu dobu dostávala manželské výživné, ktoré jej sťažovateľ platí. Sťažovateľ poukazuje aj na tú skutočnosť, že odporkyňa súhlasila s rozvodom manželstva“.

Ďalej sa v sťažnosti uvádza, že „pomery sťažovateľa sa počas rozvodového konania zmenili, pretože tento sa stal starobným dôchodcom a tým sa mu znížil mesačný príjem. Sťažovateľ   v dôsledku   nečinnosti   odvolacieho   súdu   je   bezdôvodne   dlhodobo   v neistote vo svojom osobnom stave“. Tým sťažovateľ zdôvodnil výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 47/06 porušil základné právo B. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 8 CoP 47/06 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. B. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000.- Sk (tridsaťtisíc korún slovenských), ktoré jemu je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   B.   K.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   10.816,-   Sk (desaťtisícosemstošestnásť korún slovenských), ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. A. N. do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   ústavný   súd   môže   odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   z predloženej   sťažnosti   a z jej   príloh   zistil,   že   predmetná   vec   bola predložená   krajskému   súdu   1.   februára   2006.   Krajský   súd   má   prerokovať   a rozhodnúť o odvolaní,   ktoré   podala odporkyňa proti   prvostupňovému   rozsudku   v konaní o rozvode manželstva.

Ústavný   súd   poukazuje   na   súvislosť   posudzovaného   prípadu   s ustanovením   § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   teda   spočíva   okrem   iného   aj v tom,   že   k jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba   úlohou   ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci, predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných.

Ústavný   súd   pripomína,   že   v   takom   konaní,   v   ktorom   sa   sťažovateľ   domáha vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, považuje za účinný prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu sťažnosť podľa   §   62 zákona č. 757/2004   Zb.   o súdoch   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov (dopytovanie   sa   na   priebeh   konania,   resp.   urgovanie   nariadenia   termínu   pojednávania nenahrádza sťažnosť podanú v zmysle citovaného zákonného ustanovenia).

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 21. februára 2007, teda štrnásť dní po odpovedi predsedu krajského súdu na podanú sťažnosť na postup krajského súdu (7. február 2007), možno túto sťažnosť vyhodnotiť ako formálnu, pretože nevytvára dostatočný   priestor   na   to,   aby predseda   krajského   súdu   mohol   prijať   účinné   opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní.

Formálne uplatnenie   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní orgánu   štátnej   správy   súdov ústavný súd štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04, IV. ÚS 74/05).

Ústavný súd tak podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde konštatuje, že posudzovaná sťažnosti je v uvedených okolnostiach prípadu neprípustná.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku uznesenia. Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. augusta 2007