znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 206/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosti Mgr. Ing. Mgr. I. I., V., vedené pod sp. zn. Rvp 11975/2013 a sp. zn. Rvp 11977/2013, ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd rozsudkom   Okresného   súdu   Michalovce   č.   k.   22 Cb/101/2009-755   z 1. júla   2011   a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 Cob/91/2011-873 z 18. decembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti Mgr. Ing. Mgr. I. I. vedené pod sp. zn. Rvp 11975/2013 a sp. zn. Rvp 11977/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 206/2013.

2. Sťažnosti Mgr. Ing. Mgr. I. I.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2013 doručená sťažnosť Mgr. Ing. Mgr. I. I. (ďalej len „sťažovateľ“) vedená pod sp. zn. Rvp 11975/2013, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1°Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. 22 Cb/101/2009-755 z 1. júla 2011 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“). Toho istého dňa bola ústavnému   súdu   doručená   aj   sťažnosť   sťažovateľa   vedená   pod sp. zn. Rvp 11977/2013, ktorou namieta porušenie tých istých práv, avšak rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Cob/91/2011-873 z 18. decembra 2012 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“).

Predmetom konania pred okresným súdom bolo rozhodovanie o návrhu S. (ďalej len „navrhovateľ“) o určenie, že sťažovateľ (v procesnom postavení odporcu) nie je predsedom predstavenstva   spoločnosti   T.,   a.   s.   Okresný   súd   návrhu   navrhovateľa   vyhovel,   pričom krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

V   odôvodnení   obidvoch   prerokúvaných   sťažností   sťažovateľ   uvádza, že v prejednávanej   veci   chýbala   zákonná   právomoc   súdu   na   prejednanie   veci,   keďže zo zákona   má   originálnu   a   neprenesiteľnú   právomoc   voliť   a   odvolávať   predsedu predstavenstva   jedine   valné   zhromaždenie   spoločnosti.   Preto   si   v   rozpore   so   zákonom všeobecné súdy prisvojili uvedené právo, a tým prekročili právomoc danú im zákonom. V ďalšej   časti   sťažností   sťažovateľ   namieta „retroaktivitu   v   rozhodovaní   súdu,   bez zákonného   oprávnenia“ poukazujúc   na   skutočnosť,   že   v   čase   súdneho   konania   už sťažovateľ zo zákona nemohol byť a ani nebol predsedom predstavenstva. Na strane súdu preto existovala procesná prekážka danú vec pojednávať.

V   petite   sťažností   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vydal   rozhodnutie,   ktorým vysloví porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   22   Cb/101/2009-755   z   1.   júla   2011 a rozsudkom krajského súdu   č. k. 4 Cob/91/2011-873 z 18. decembra 2012, zruší tieto rozsudky a sťažovateľovi prizná náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 11975/2013 a sp. zn. Rvp 11977/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľa rozhodol ústavný súd o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.2 K dôvodu odmietnutia sťažností

V   súvislosti   s   prípravou   na   predbežné   prerokovanie   sťažností   ústavný   súd   zistil, že súčasne so sťažnosťami vedenými pod sp. zn. Rvp 11975/2013 a sp. zn. Rvp 11977/2013 bola   22.   marca   2013   ústavnému   súdu   doručená   aj   sťažnosť   zaevidovaná pod sp. zn. Rvp 11976/2013, ktorou sťažovateľ z tých istých dôvodov namieta porušenie svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu, ako aj rozsudkom krajského súdu.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Porovnaním   sťažností   vedených   pod   sp.   zn.   Rvp   11975/2013   a   sp.   zn. Rvp 11977/2013   a   sťažnosti   vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   11976/2012   ústavný   súd   zistil, že sťažovateľ nimi duplicitne namieta rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu, žiada vyslovenie porušenia tých istých práv, zrušenie označených rozsudkov a priznanie úhrady trov konania.

Vzhľadom na totožný deň začatia konania pred ústavným súdom (22. marca 2013) ústavný   súd   konštatuje,   že   boli   pred   ním   súčasne   začaté   viaceré   konania,   predmetom ktorých je namietané porušenie tých istých práv sťažovateľa zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to tými istými rozsudkami všeobecných súdov.

Uvedené   zistenie   odôvodňuje   odmietnutie   sťažností   vedených   pod   sp.   zn. Rvp 11975/2013 a sp. zn. Rvp 11977/2013 ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   keďže   o   porušení   označených   práv   rozsudkom   okresného   súdu a rozsudkom   krajského   súdu   je   už ústavným   súdom   vedené   konanie   začaté   na   základe sťažnosti   evidovanej   pod   sp.   zn.   Rvp   11976/2013.   Tým   došlo   k   naplneniu   dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 11975/2013, ktorou sťažovateľ namieta porušenie označených práv rozsudkom okresného súdu, bola podateľňou ústavného súdu zaevidovaná pred sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 11976/2013. V okolnostiach prípadu   je   totiž   podstatné,   že   aj   po   odmietnutí   sťažností   vedených   pod   sp.   zn. Rvp 11975/2013 a sp. zn. Rvp 11977/2013 pre neprípustnosť z dôvodu, že ústavný súd v tej istej veci koná, bude v súčasne začatom konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 11976/2013 môcť ústavný súd v prípade splnenia všetkých podmienok konania rozhodovať o namietanom porušení základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu.

Vzhľadom na zistenie neprípustnosti sťažností a ich celkové odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd bližšie nezaoberal argumentáciu obsiahnutou v sťažnostiach.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013