znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 206/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., J., Č., vo veci namietaného porušenia jeho bližšie neoznačených základných ľudských práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2007 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 132/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2007 doručená sťažnosť J. Š., J., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných ľudských práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 31. júla 2007 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 132/07. Uvedeným rozhodnutím krajský súd ako súd odvolací potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 21 C 127/06-89 z 5. februára 2007, ktorým nebolo   sťažovateľovi   priznané   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   v konaní   o náhrade škody.

Predložená sťažnosť sťažovateľa neobsahovala náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a preto ho ústavný súd 28. apríla 2008 vyzval, aby svoju sťažnosť doplnil o chýbajúce náležitosti, pričom ho poučil, aké náležitosti musí obsahovať kvalifikovaná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Na jej doplnenie určil ústavný súd vo svojej výzve sťažovateľovi 21-dňovú lehotu.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 19. mája 2008.   V uvedenom   podaní   sťažovateľ   vyhovel   iba požiadavke   ústavného   súdu na konkretizáciu   rozhodnutia,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje   („...   voči   rozhodnutiu Krajského súdu Bratislava z 31. 7. 2007“), a pripojil k nemu kópiu tohto rozhodnutia.

K sťažnosti   tiež   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na zastupovanie pred ústavným   súdom   podľa   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Sťažovateľ   však vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 19. mája 2008 viackrát zdôraznil, že žiada o pridelenie   ustanoveného   právneho   zástupcu   s tým,   že   potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch „Vám zašlem 11. 6. 2008 teda dodatočne, pretože ja si nemôžem z môjho čiastočného invalidného dôchodku ktorý činí sumu 5.000,- ks dovoliť cestovať z česka na Slovensko“.

Sťažovateľ ústavnému súdu 23. júna 2008 doručil podanie, v ktorom vysvetlil svoje majetkové pomery a pripojil k nemu potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch,   ako   ja   ďalšie   dôkazy   na   preukázanie   svojich   tvrdení   na   účely   ustanovenia právneho zástupcu.

II.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu   (do   základných   práv   alebo   slobôd   sťažovateľa).   Táto   lehota   sa   pri   opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   v   zmysle   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 29/02, I. ÚS 33/02, III.   ÚS 55/02, III.   ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v   lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   sťažovateľovej   sťažnosti   zistil, že napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   19.   októbra   2007. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy 27. decembra 2007 a toto svoje podanie odovzdal na poštovú prepravu 21. decembra 2007, teda už po uplynutí kogentne ustanovenej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť. Z tohto dôvodu ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

Nad   rámec   odôvodnenia   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné dodať,   že   napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   neobsahuje   akékoľvek   náznaky arbitrárnosti či svojvôle, ktorá by mohla vyvolávať pochybnosti o ústavnej udržateľnosti jeho   záverov.   Posúdenie   majetkových   pomerov   sťažovateľa   krajským   súdom   by   tak v zmysle   konštantnej   judikatúry   (napr.   I.   ÚS   13/00,   III.   ÚS   151/05,   III.   ÚS   344/06) nepodliehalo preskúmaniu ústavným súdom. Ustanovenie právneho zástupcu sťažovateľovi ústavným   súdom   by   preto   v okolnostiach   posudzovaného   prípadu   v žiadnom   prípade nemohlo   viesť   k prijatiu   sťažnosti   sťažovateľa   na   ďalšie   konanie,   pretože   sťažovateľ nespĺňa jednu z troch základných podmienok na ustanovenie právneho zástupcu, ktorou je požiadavka, aby uplatňovanie jeho ústavných práv nebolo zjavne bezúspešné (§ 30 a § 138 ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde).

Z týchto   dôvodov   a   v spojení   so   skutočnosťou,   že   sťažovateľ   k svojmu   podaniu nepripojil splnomocnenie na právne zastupovanie advokátom a toto podanie napriek výzve ústavného   súdu   neobsahuje   ani   ďalšie   požadované   náležitosti,   bolo   možné   sťažnosť odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júla 2008