SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 206/08-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., J., Č., vo veci namietaného porušenia jeho bližšie neoznačených základných ľudských práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2007 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 132/07 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra 2007 doručená sťažnosť J. Š., J., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných ľudských práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 31. júla 2007 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 132/07. Uvedeným rozhodnutím krajský súd ako súd odvolací potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 21 C 127/06-89 z 5. februára 2007, ktorým nebolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o náhrade škody.
Predložená sťažnosť sťažovateľa neobsahovala náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a preto ho ústavný súd 28. apríla 2008 vyzval, aby svoju sťažnosť doplnil o chýbajúce náležitosti, pričom ho poučil, aké náležitosti musí obsahovať kvalifikovaná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Na jej doplnenie určil ústavný súd vo svojej výzve sťažovateľovi 21-dňovú lehotu.
Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 19. mája 2008. V uvedenom podaní sťažovateľ vyhovel iba požiadavke ústavného súdu na konkretizáciu rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje („... voči rozhodnutiu Krajského súdu Bratislava z 31. 7. 2007“), a pripojil k nemu kópiu tohto rozhodnutia.
K sťažnosti tiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ však vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 19. mája 2008 viackrát zdôraznil, že žiada o pridelenie ustanoveného právneho zástupcu s tým, že potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch „Vám zašlem 11. 6. 2008 teda dodatočne, pretože ja si nemôžem z môjho čiastočného invalidného dôchodku ktorý činí sumu 5.000,- ks dovoliť cestovať z česka na Slovensko“.
Sťažovateľ ústavnému súdu 23. júna 2008 doručil podanie, v ktorom vysvetlil svoje majetkové pomery a pripojil k nemu potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, ako ja ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení na účely ustanovenia právneho zástupcu.
II.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 29/02, I. ÚS 33/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.
Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažovateľovej sťažnosti zistil, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 19. októbra 2007. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy 27. decembra 2007 a toto svoje podanie odovzdal na poštovú prepravu 21. decembra 2007, teda už po uplynutí kogentne ustanovenej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť. Z tohto dôvodu ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné dodať, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu neobsahuje akékoľvek náznaky arbitrárnosti či svojvôle, ktorá by mohla vyvolávať pochybnosti o ústavnej udržateľnosti jeho záverov. Posúdenie majetkových pomerov sťažovateľa krajským súdom by tak v zmysle konštantnej judikatúry (napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06) nepodliehalo preskúmaniu ústavným súdom. Ustanovenie právneho zástupcu sťažovateľovi ústavným súdom by preto v okolnostiach posudzovaného prípadu v žiadnom prípade nemohlo viesť k prijatiu sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, pretože sťažovateľ nespĺňa jednu z troch základných podmienok na ustanovenie právneho zástupcu, ktorou je požiadavka, aby uplatňovanie jeho ústavných práv nebolo zjavne bezúspešné (§ 30 a § 138 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde).
Z týchto dôvodov a v spojení so skutočnosťou, že sťažovateľ k svojmu podaniu nepripojil splnomocnenie na právne zastupovanie advokátom a toto podanie napriek výzve ústavného súdu neobsahuje ani ďalšie požadované náležitosti, bolo možné sťažnosť odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júla 2008