znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 206/04-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   augusta   2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka   prerokoval   sťažnosť   Ladislava   Hudeca,   bytom   S.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. G. K., Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. E 168/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Právo Ladislava Hudeca na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. E 168/00 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Partizánske   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   E   168/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ladislavovi Hudecovi p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Partizánske p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Partizánske j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia Ladislava Hudeca na účet advokátky JUDr. G. K., Advokátska kancelária, N., vo výške 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Ladislava Hudeca vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2004 doručená   sťažnosť   Ladislava   Hudeca,   bytom   S.   (ďalej   aj   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou   JUDr.   G.   K.,   Advokátska   kancelária,   N.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Partizánske   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní oprávneného Ladislava Hudeca (pred ústavným súdom sťažovateľa) proti povinnej A. K., bytom S., o výkon rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti a prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave vedenom pod sp. zn. E 168/00.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   po   právoplatnom   skončení   súdneho konania   o zrušení   podielového   spoluvlastníctva   vedeného   pod   sp.   zn.   11   C   134/92 na Okresnom súde Topoľčany a pod sp. zn. 6 Co 155/99 na Krajskom súde v Nitre, ktorý rozsudkom   z 13.   septembra   1999   (právoplatnosť   nadobudol   8.   októbra   1999)   potvrdil prvostupňový   rozsudok,   bolo   zrušené   podielové   spoluvlastníctvo   k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území S. Išlo o nehnuteľnosti zapísané na LV č. 623, a to parcelu   č.   278   –   záhradu   o výmere   1341   m2.   Podielové   spoluvlastníctvo   bolo vyporiadané tak, že do sťažovateľovho výlučného vlastníctva bola prikázaná novovytvorená parcela č.   549 – záhrada o výmere 201 m2 a do   výlučného vlastníctva   A.   K. (povinnej v konaní o výkon rozhodnutia) bola prikázaná parcela č. 550/1 – záhrada o výmere 1164 m2. Keďže povinná v lehote stanovenej rozsudkami svoju povinnosť nesplnila ani neodstránila oplotenie,   ktoré   bráni   vo   výkone   sťažovateľovho   vlastníckeho   práva,   podal   sťažovateľ návrh   na   výkon   rozhodnutia   vyprataním   nehnuteľnosti   a prikázaním   pohľadávky   z účtu v peňažnom   ústave.   Zo   strany   konajúceho okresného   súdu   došlo   podľa   sťažovateľa   iba k zaslaniu dvoch výziev na zaplatenie súdneho poplatku.

Porušenie   základných   práv   a   slobôd   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že konanie začaté v roku 2000 nie je doteraz právoplatne skončené.

Sťažovateľ sa sťažnosťou z 28. júna 2002 podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a   o   voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátne   správe   súdov)   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   štátnej   správe   súdov“)   sťažoval,   že   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. E 168/00 dochádza k zbytočným prieťahom a vec nie   je   doteraz   právoplatne   skončená.   Predsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi z 15. novembra 2002 konštatovala, že sťažnosť je odôvodnená a pri vybavovaní veci došlo k prieťahom. Sťažnosť však podľa názoru sťažovateľa neviedla k náprave, pričom konajúci sudca odôvodňoval svoju nečinnosť podaním dovolania zo strany povinnej Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktoré však bolo rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 68/2000 z 30. januára 2001 zamietnuté.

Sťažovateľ   považuje   za   primerané,   aby   mu   v tejto   veci   bolo   priznané   finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk, ktoré odôvodnil tým, že jeho právna vec nie je doteraz právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1.   Okresný   súd v Partizánskom   svojím   postupom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. E 168/00   porušil   zákonné   právo   Ladislava   Hudeca   na   prerokovanie   jeho   veci   bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   v Partizánskom   sa   zakazuje   pokračovať   v porušení   práva Ladislava Hudeca na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vo veci vedenej pod sp. zn.: E 168/00 a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal.

Ladislavovi Hudecovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 100.000,- Sk (slovom stotisíc Slovenských korún).“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu,   ktorá   vo   svojom   vyjadrení   z 26.   júla   2004   uviedla   prehľad   úkonov   vykonaných v danej právnej veci a poukázala na objektívne dôvody stavu v tejto veci, ktoré spočívajú najmä v tom, že okresný súd od jeho vzniku 1. januára 1997 nie je dostatočne personálne vybavený a sudca, ktorému bola vec podľa rozvrhu práce pridelená na vybavenie, vybavuje agendu T, polovicu nápadu agendy D a do 31. decembra 2003 vybavoval aj štvrtinu nápadu vecí E a Er. Tieto skutočnosti mali vplyv na konanie v predmetnej právnej veci.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 26.   júla   2004   súhlasila s upustením   od   ústneho   pojednávania.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   z 14.   júna   2004 súhlasil taktiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 206/04-7 z 23. júna 2004 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého v konaní o každom návrhu pred ústavným súdom, v ktorom navrhovateľ namieta porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   (inú   právnu)   ochranu,   ako   aj   práva   na spravodlivý   proces   z toho   dôvodu,   že   všeobecný   súd   nekonal   spôsobom   ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Sťažovateľ sa sťažoval na prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. E 168/00 podľa zákona o štátne správe súdov, pričom táto sťažnosť neviedla podľa jeho názoru k náprave.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   E   168/00   o výkon   rozhodnutia vyprataním   nehnuteľnosti   a prikázaním   pohľadávky   z účtu   v peňažnom   ústave,   v rámci ktorého sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, nemožno hodnotiť ako konanie zložité.

Zo spisu sp. zn. E 168/00 v konaní vedenom na okresnom súde o výkon rozhodnutia ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa   6.   apríla   2000   bol   Okresnému   súdu   Topoľčany   podaný   návrh   na   výkon rozhodnutia. Vec bola zapísaná pod sp. zn. Nc 1545/00.

Dňa 13. apríla 2000 bola vec postúpená okresnému súdu a bola zapísaná pod sp. zn. Nc 1456/00.

Dňa   17.   apríla   2000   bol   oprávnený   vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za pomoc súdu pred nariadením výkonu rozhodnutia.

Dňa 28. apríla 2000 bol súdny poplatok zaplatený.Dňa 9. mája 2000 bola povinná vyzvaná, aby uviedla, v ktorom peňažnom ústave má účet a jeho číslo.

Dňa 18. mája 2000 sa na okresný súd dostavila povinná, ktorá prehlásila, že nemá účet v banke a je poberateľkou starobného dôchodku.

Dňa   8.   júna   2000   bol   spis   predložený   konajúcemu   sudcovi   vzhľadom   na   to,   že povinná nemá účet v peňažnom ústave a výkon rozhodnutia odpísaním z účtu nie je možný.Dňa 23. augusta 2000 dal sudca pokyn na prevedenie veci do registra E.

Dňa 8. septembra 2000 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne oprávneného o podanie správy o stave veci.

Dňa 22. januára 2001 bola okresnému súdu doručená žiadosť o konanie vo veci.Dňa 5. decembra 2001 sa na okresný súd dostavil oprávnený. Bol spísaný úradný záznam,   v ktorom   sa   uvádza,   že naďalej   trvá   na   svojom   návrhu   na výkon   rozhodnutia a žiada, aby sa pokračovalo v konaní.

Dňa   2.   septembra   2002   bol   spísaný   úradný   záznam,   v ktorom   sa   uvádza,   že oprávnený trvá na výkone rozhodnutia, pretože povinná svoje povinnosti dosiaľ nesplnila.Dňa   2.   septembra   2002   bol   kancelárii   daný   pokyn   na   vyzvanie   oprávneného   na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na výkon rozhodnutia.

Dňa   14.   októbra   2002   bol   kancelárii   opäť   daný   pokyn   na   zaslanie   výzvy   na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na výkon rozhodnutia.

Dňa 31. októbra 2002 bol súdny poplatok zaplatený.Dňa   2.   júla   2004   bolo   okresným   súdom   vydané   uznesenie   o nariadení   výkonu rozhodnutia.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. E 168/00 došlo k prieťahom od 23. augusta 2000 (pokyn na prevedenie veci do registra E) do 2. septembra 2002 (pokyn kancelárii na zaslanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku), teda v trvaní 24 mesiacov. V období od 31. októbra 2002 (oprávnený zaplatil súdny poplatok) do 2. júla 2004   (vydané   uznesenie   o nariadení   výkonu   rozhodnutia)   došlo   k prieťahom   v trvaní 20 mesiacov. Celkové prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. E 168/00 sú v trvaní 3 rokov a 8 mesiacov. Preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. E 168/00 (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   citovaného   zákona   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v konaní vedenom na okresnom súde sp. zn. E 168/00 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 30 000 Sk ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu (bod 3 výroku nálezu).

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,   písomné   podanie   okresnému   súdu   z 28.   júna   2002,   ktorým   bolo   požiadané o urýchlené   konanie   vo   veci,   a   písomné   podanie   ústavnému   súdu   –   sťažnosť),   pričom za jeden úkon si uplatnila odmenu vo výške 3 650 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk, čo spolu predstavuje sumu 11 350 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnou   zástupkyňou sťažovateľa vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ bol sčasti vo veci úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie   pred   ústavným   súdom,   ak   predmet   sporu   nie   je   oceniteľný   peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   -   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk. Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila trovy jeho právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci. Pod bodom 2 označila písomné podanie okresnému súdu z 28. júna 2002, ktorým bolo žiadané o urýchlené konanie vo veci.

Ústavný súd v tejto veci považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o trovách požadovaných   sťažovateľom   podľa   ustanovenia   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde sa viaže   na   úplnú   alebo   sčasti   určenú   úhradu   trov   konania   viažucu   sa   na   prebiehajúce konanie, a nie konanie, ktoré mu predchádzalo.

Ústavný súd preto priznal odmenu za dva úkony právnej pomoci,   a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po zaokrúhlení podľa   §   25   vyhlášky   č.   163/2002   Z.   z.   vo   výške   9   340   Sk   (odmena   za   jeden   úkon je 4 534 Sk plus režijný paušál 136 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2004