znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 205/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Michaličkom, Vajslova 2452/11,Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konanívedenom pod sp. zn. 5 S 2617/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t aako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 2617/2012 (ďalej aj„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 20. decembra 2012 na krajskom súdežalobu„o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského lesného úradu v Bratislave č. 203/4/2012“(ďalej len „žaloba o preskúmanie zákonnosti“), ku ktorej pripojil aj návrhna odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

K priebehu napadnutého konania sťažovateľ uviedol:„1. Návrh na odklad vykonateľnosti bol Krajskému súdu doručený dňa 20.12.2012, napriek tomu Krajský súd o odklade vykonateľnosti rozhodol dňa 02.10.2013, čo predstavuje obdobie viac ako 9 mesiacov. Súd počas tohto obdobia nepotreboval pre rozhodnutie o odklade vykonateľnosti akékoľvek ďalšie doplnenie alebo inú súčinnosť účastníkov konania...

2. Súd mal k dispozícii vyjadrenie žalobcu k veci od 28.3.2013. Vyjadrenie žalovaného mal súd k dispozícii od 02.04.2013. Súd mal zároveň k dispozícii súhlasy oboch účastníkov konania s tým, že účastníci netrvajú na nariadení pojednávania a súd môže rozhodnúť bez jeho nariadenia. Až do dňa 03.02.2014, kedy žalobca doručil žiadosť o nariadenie pojednávania, súd mohol rozhodnúť bez jeho nariadenia a verejne vyhlásiť rozsudok...

3. Súd prvé pojednávanie vo veci nariadil na deň 09.09.2014, pričom pri príprave pojednávania súd konal neefektívne a svojim nezákonným konaním zmaril možnosť pojednávania. Súd spôsobil ďalšie prieťahy tým, že musel pojednávanie odročiť na neurčito, nakoľko súd nepoznal ustanovenia zákona, konkrétne §2 ods. 5 a §9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov...

4. Druhé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 27.10.2015, čo je viac ako 13 mesiacov od posledného úkonu súdu voči sťažovateľovi, resp. žalobcovi. Napriek tomu, že žalovaný pred pojednávaním súdu doručil súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, súd dňa 27.10. 2015 opätovne odročil pojednávanie, napriek tomu, že obaja účastníci súhlasili s rozhodnutím vo veci. Pojednávania sa sťažovateľ riadne zúčastnil. Súd pritom dňa 27.10.2015 odročil pojednávanie bezdôvodne a prekvapujúco, nakoľko súd žiadny dôvod na odročenie pojednávania nemal...“

Ďalej ústavný súd zo súvisiaceho spisového materiálu (ktorý si v rámci prípravypredbežného prerokovania veci vyžiadal z krajského súdu), zistil že na pojednávaníuskutočnenom 26. januára 2016 krajský súd vo veci rozhodol tak, že zrušil žalobounapadnuté rozhodnutie Krajského lesného úradu v Bratislave (ďalej len „žalovaný“), ako ajrozhodnutie Obvodného lesného úradu v Malackách (predchádzajúce prvostupňovérozhodnutie) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol aj o trovách konania.

Sťažovateľ v dôsledku nečinnosti krajského súdu navrhuje, aby ústavný súdrozhodol, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.5 S 2617/2012 porušené bolo. Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučineniav sume 1 500 € a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie(I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K inýmdôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patríaj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovanáv kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je námietka porušenia jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote postupom krajského súdu v napadnutomkonaní.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola prejednanáv primeranej lehote.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru osvojil judikatúruEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právona prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný súd z predloženého spisu krajského súdu zistil, že žaloba o preskúmaniezákonnosti spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutiabola doručená krajskému súdu 20. decembra 2012. Dňa 18. januára 2013 vyzval krajský súdžalovaného na vyjadrenie k pripojenej žalobe a na predloženie administratívnych spisov.Zároveň vyzval sťažovateľa na vyjadrenie, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadeniapojednávania. Predmetné vyjadrenia boli krajskému súdu kompletne predložené v apríli2013. Prípisom z 2. októbra 2013 krajský súd sťažovateľovi oznámil, že jeho návrhuna odklad vykonateľnosti nebolo vyhovené a zároveň mu zaslal na vedomie vyjadreniežalovaného. Dňa 25. februára 2014 nariadil krajský súd termín pojednávaniana 9. september 2014, ktoré sa uskutočnilo iba za prítomnosti právneho zástupcusťažovateľa a bolo z dôvodu nedoručenia predvolania žalovaného odročené na neurčito.Podaním doručeným krajskému súdu 6. októbra 2014 sťažovateľ oznámil zmenu v osobežalovaného, ktorým sa stal Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referátpôdohospodárstva, a to z dôvodu právneho nástupníctva zo zákona, a preto mu bola žalobao preskúmanie zákonnosti zaslaná 22. januára 2015 na vyjadrenie, pričom žalovaný sa k nejvyjadril podaním doručeným krajskému súdu 5. februára 2015. Dňa 7. júla 2015 nariadilkrajský súd termín pojednávania na 27. október 2015, ktoré sa uskutočnilo ibaza prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa, pričom žalobca sa ospravedlnil a súhlasils vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Pojednávanie bolo odročené na 26. január2016. Na pojednávaní uskutočnenom 26. januára 2016 krajský súd vo veci rozhodol tak, žezrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceprvostupňové rozhodnutie. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania.

Ústavný súd s poukazom na priebeh konania konštatuje, že hoci skutočnostiuvádzané sťažovateľom sú dôvodné, ako to vyplýva aj z odpovede predsedu krajského súduna jeho sťažnosť na prieťahy z 8. decembra 2015, ale na druhej strane celková doba konaniapred krajským súdom tri roky (ak navyše po podaní žaloby v januári 2013 vykonávalkrajský súd niektoré procesné úkony a tiež nariadil vo veci viacero pojednávaní) jena hranici ústavnej akceptovateľnosti. Predseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosťsťažovateľa mu navyše oznámil, že jeho vec bude prevedená do režimu sledovania až do jejprávoplatného skončenia pre účely zabránenia vzniku ďalších prieťahov. Za vzniknutéprieťahy sa predseda krajského súdu ospravedlnil a ich vznik odôvodnil okrem iného ajokolnosťami objektívnej povahy so zreteľom na množstvo vecí pridelených na vybaveniedo senátu 5 S, spôsobom ich vybavovania podľa poradia zodpovedajúceho pridelenýmčíslam spisových značiek, tak ako napádajú na krajský súd, ako aj personálnouvyťaženosťou sudcov. Taktiež predsedníčka senátu 5 S bola informovaná o spôsobevybavenia sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní a navyše bola predsedom krajskéhosúdu oboznámená s tým, že je potrebné vykonať také úkony, aby bolo konanie vedenéplynulo a bezprieťahovo, čo napokon vyústilo do rozhodnutia vo veci samej na pojednávaníuskutočnenom 26. januára 2016.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdoch“), sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedoknápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a aj ho využil ešte pred podaním sťažnostiústavnému súdu.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavymusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej mocido základných práv sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosťna prieťahy adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnufunkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo(napr. m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Je nesporné, že po podaní sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní adresovanejpredsedovi krajského súdu, po prijatí príslušných opatrení krajský súd pripravilpojednávanie nariadené na 26. január 2016 tak, že v napadnutej veci rozhodol rozsudkomč. k. 5 S 2617/2012-196, teda podaná sťažnosť bola efektívna, čím došlo k odstráneniuprávnej neistoty sťažovateľa zapríčinenej dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnoučinnosťou krajského súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľana ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016