znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 205/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného   súdu   Bratislava   IV   z 19.   januára   2009   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 0 Tp/224/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) z 19. januára 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp/224/2008.

Sťažovateľ v sťažnosti   z 12.   februára 2009 označil   za porušovateľa svojich   práv okresný súd, resp. sudcu okresného súdu JUDr. I. A., „ktorý porušoval základné ľudské právo   spôsobom KRIMINÁLNEHO   VÝKONU   SÚDNICTVA,   keď   napriek   tomu,   že bol senátom Krajského súdu Bratislava v konaní 2 Nto/2/07 zo dňa 15. 03. 2007 vo veci P. vylúčený...

... do   konania   zasahuje   a to   rýdzo MAFIÁNSKYM   SPÔSOBOM...   konkrétne uznesením 0 Tpo/224/2008 zo dňa 19. 01. 2009...

JUDr.   I.   A.   doručil   uznesenie   už   s vyznačením   právoplatnosti... MAFIÁNSKY, SVOJVOĽNE   ZMARIL základné   právo   garantované   čl.   13   –   právo   na   účinný   opravný prostriedok   medzinárodným   dohovorom.   Okrem   toho   porušil   čl.   6   ods.   1   –   právo na spravodlivé konanie...“.

Ďalej   v sťažnosti   uviedol,   že   aj   napriek   tomu,   že   už   v roku   1994   podal   podnet na trestné   stíhanie   proti „P.“, orgány   činné   v trestnom   konaní   začali   trestné   stíhanie až v roku 2002.

Okresný   súd „predtým   2 x   prikázal   dozorujúcej   prokurátorke... ZABEZPEČIŤ NÁROKY   POŠKODENÉHO,   čo   sa   nestalo.   Sťažovateľ   podal   sťažnosť   proti   nečinnosti a odmietnutiu vykonať úkon prokurátorom A. O.

Túto sťažnosť ŽIVEL, MAFIÁN JUDr. I. A. zamietol hnusným, drzým, protizákonným spôsobom.“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd porušil jeho práva zaručené čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, a rozhodol o zrušení uznesenia okresného súdu sp. zn. 0 Tp/224/2008 z 19. januára 2009.

Zároveň sa domáhal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 50 000 €, a žiadal, aby okresný súd konal vo veci „P.“ bez zbytočných prieťahov.V sťažnosti   sa   tiež   domáha,   aby   mu   ústavný   súd   ustanovil   v   konaní   právneho zástupcu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“) každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   z   12.   februára   2009   obsahuje hrubo urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené   obvinenia   adresované   sudcovi pôsobiacemu na okresnom súde.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom označujú sudcu všeobecného súdu za „mafiána“, obviňujú ho z „mafiánskych spôsobov“ a nespravodlivého rozhodovania vo vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú aj jeho zaujatosť pri rozhodovaní.

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k predmetnému   správaniu   účastníka   konania   poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená   na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonného sudcu okresného súdu, súdy, ale i iné úrady, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť i v rámci trestnoprávneho konania, kde vystupuje sťažovateľ ako poškodený, rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva aj požiadavka, aby účastníci konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov   konania, ale aj samotného   vo   veci   konajúceho   súdu   tak   vo   svojich   písomných,   ako i verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   samotného rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na   záver   ústavný   súd   pripomína,   že   súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí návrhu   na   začatie   konania   podaného   ústavnému   súdu   je   aj   primeraná   slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 52/06 zo   14.   februára   2006   upozornený,   avšak   napriek   tomu   vo   svojom   podaní   tieto   výroky opätovne použil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009