znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 205/07-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   augusta   2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti M. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 29 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami SRZ, Ž., a Okresným súdom Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 24 S 11/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2004 doručená sťažnosť M. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 29 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   rozhodnutiami   SRZ,   Ž. (ďalej   len   „rybársky   zväz“), porušenia   jeho základného práva na preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa čl. 46 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 S 11/01.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že od   roku   1969   bol   registrovaný v rybárskom zväze ako jeho člen. Skutkový stav sťažovateľ popisuje takto: «Dňa 08. 12. 2000   bolo   sťažovateľovi   doručené   rozhodnutie   disciplinárnej   komisie   SRZ, Obvodnej organizácie Bratislava II zo dňa 06. 12. 2000, sp. zn. DIK - 2000 (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým bol trvalo vylúčený zo SRZ (Príloha č. 3). Ako dôvod vylúčenia bol v rozhodnutí uvedený   lov rýb   bez   platného   povolenia,   čím   mal   sťažovateľ   hrubo   porušiť   rybársky poriadok neoprávneným zásahom do rybárskeho práva.»

Ďalej   sťažovateľ   uviedol,   že   proti   tomuto   rozhodnutiu   podal   v   zákonnej   lehote odvolanie, a   to   disciplinárnej komisii   v   zmysle ustanovenia   §   8   bod   8   písm.   b)   Stanov rybárskeho   zväzu. Podaným   odvolaním   sa   domáhal zrušenia   rozhodnutia   disciplinárnej komisie o trvalom vylúčení z rybárskeho zväzu z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu, ako aj z dôvodov procesných pochybení. V odvolaní namietal, že „dôvody vylúčenia zo   SRZ   neboli   podložené   dôkazmi,   že   boli   vykonštruované   tak,   aby sťažovateľovi   bolo zabránené loviť ryby a aby bol poškodený natrvalo“.

Podľa sťažovateľa odvolací orgán - Prezídium Rady slovenského rybárskeho zväzu (ďalej   len   „prezídium   rady“)   „rozhodnutie   preskúmal   a podľa   §   24   disciplinárneho poriadku zväzu ho potvrdil a odvolanie   sťažovateľa   zamietol   -   Rozhodnutím   Prezídia Rady SRZ z 15. júna 2001, č. 1-318/2001“.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol, že 11. septembra 2001 podal proti rozhodnutiu prezídia   rady   z   15.   júna   2001   žalobu   podľa   §   250c   Občianskeho   súdneho   poriadku Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“),   ktorý uznesením zo 7. novembra   2001   postúpil   vec   okresnému   súdu   ako vecne   a   miestne   príslušnému. Okresný súd uznesením z 25. augusta 2004 rozhodol tak, že konanie zastavil, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodnil nedodržaním ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní   občanov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   združovaní občanov“), podľa   ktorého   ak   člen   združenia   považuje   rozhodnutie   niektorého   z   jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však   do 6 mesiacov   od   rozhodnutia   požiadať   okresný   súd   o   jeho   preskúmanie.   Podľa sťažovateľa sa tak stalo „opäť bez možnosti prerokovania veci v prítomnosti sťažovateľa, bez   možnosti   sťažovateľa   vyjadriť   sa   a   navrhnúť   relevantné   dôkazy   svedčiace   v   jeho prospech a dokazujúce jeho nevinu...“. Proti tomuto rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie, ktoré však sťažovateľ nepodal, pretože nemohol namietať dôvody v ňom uvedené (lehoty).

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukázal na to, že: „Podľa čl. 29 ods. 1 Ústavy SR právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. Podľa čl. 29 ods. 3 ústavy výkon tohto práva možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti   nevyhnutné   pre   bezpečnosť   štátu,   na   ochranu   verejného   poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných...“.

Sťažovateľ zastáva názor, že „konaním porušovateľa v I. rade uvedeným v čl. I tohto podania a Rozhodnutím disciplinárnej komisie SRZ, Obvodnej organizácie Bratislava II z 6. decembra 2000, sp. zn. D1K - 2000 v spojení s Rozhodnutím Prezídia Rady SRZ zo dňa 15. 06. 2001, č. I -318/2001 mu bolo a je bránené vo výkone práva slobodne sa združovať podľa čl. 29 ústavy“.

Sťažovateľ   tiež   upozornil   na   ustanovenie   čl.   46   ods.   2   ústavy,   pričom   tvrdí: „... uznesením   okresného   súdu   z   25.   augusta   2004   sp.   zn.   24   S   11/2001,   ktorým   bolo konanie zastavené, bolo porušovateľom porušené uvedené ustanovenie základného zákona štátu, a to tým, že vec týkajúca sa práva slobodne sa združovať upraveného čl. 29 ods. 1 ústavy nebola verejne prejednaná a nebolo rozhodnuté vo veci samej.“

Podľa sťažovateľa došlo v predmetnej veci aj k porušeniu jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom, pretože „V tomto konaní nemal sťažovateľ možnosť vyjadriť sa k dôkazom,   nemal   možnosť   navrhnúť   dôkazy   vo   svoj   prospech,   ani   vyvrátiť   tie,   ktoré svedčili v jeho neprospech, a to ani v rámci správneho konania,   ani v rámci súdneho konania...“.

V tejto   súvislosti   sťažovateľ   podotkol,   že žaloba proti   rozhodnutiu   prezídia   rady z 15. júna 2001 bola najvyššiemu súdu podaná 11. septembra 2001 a   okresný súd o tejto veci rozhodol až o tri roky neskôr uznesením z 25. augusta 2004, ktorým konanie zastavil. Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   týmto   postupom   okresného   súdu   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 24   S   11/2001   bolo   okrem   ustanovenia   čl.   48   ods.   2   ústavy   porušené   aj   právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pokiaľ ide o nevyčerpanie opravných prostriedkov proti uzneseniu okresného súdu z 25. augusta 2004, sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že v tomto prípade by sa malo aplikovať ustanovenie   §   53   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a ústavný súd by podľa jeho názoru nemal odmietnuť prijatie jeho sťažnosti pre nevyčerpanie opravných prostriedkov. Sťažovateľ odôvodnil svoje tvrdenie tak, že proti uzneseniu okresného súdu z 25.   augusta   2004   sp.   zn.   24   S   11/2001   sa   neodvolal,   lebo   podľa   neho   vzhľadom na zastavenie konania pre zmeškanie lehoty na podanie návrhu súdu, by odvolací súd jeho odvolanie zamietol.  

Sťažovateľ žiada aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk, ktoré odôvodnil tým, že trvalé vylúčenie z radov rybárskeho zväzu pociťuje ako psychickú ujmu, a tiež tým, že «mi nie je umožnené loviť ryby, a počas už troj-, štvor- ročného konania vynakladám nemalé finančné prostriedky na kúpu rýb a trpím, ak na „vlastnom pozemku“ vidím rybárov a ja chytať nemôžem, je to pre mňa trauma».

Sťažovateľ   uviedol,   že   ku   dňu   podania   sťažnosti   mu   vznikli   trovy   právneho zastúpenia v sume 14 010 Sk, ktoré žiada zaplatiť na účet svojho advokáta.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd po predbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby takto rozhodol:„SRZ Rozhodnutím disciplinárnej komisie SRZ, Obvodnej organizácie Bratislava II zo dňa 06.12.2000, sp. zn. DIK - 2000 v spojení s Rozhodnutím Prezídia Rady SRZ zo dňa 15.06.2001, č. I - 318/2001 porušil právo M. M. slobodne sa združovať zaručené v čl. 29 ods. 1 Ústavy SR.

SRZ Rozhodnutím disciplinárnej komisie SRZ, Obvodnej organizácie Bratislava II zo dňa 06.12.2000, sp. zn. DIK. - 2000 v spojení s Rozhodnutím Prezídia Rady SRZ zo dňa 15.06.2001, č. I - 318/2001 porušil právo M. M., aby sa jeho vec verejne prerokovala a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Ústavný   súd   SR   Rozhodnutie   disciplinárnej   komisie   SRZ,   Obvodnej   organizácie Bratislava II zo dňa 06.12.2000, sp. zn. DIK - 2000 ako aj Rozhodnutie Prezídia Rady SRZ zo dňa 15.06.2001, č. I - 318/2001 zrušuje a prikazuje SRZ, aby obnovil členstvo M. M. v SRZ, a to odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 24 S 11/2001 porušil právo M. M. na preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd zaručené v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

Okresný súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 24 S 11/2001 porušil právo M. M., aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručené   v čl. 6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

M. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Sk a náhradu trov   právneho   zastúpenia   vo   výške   14.010,-   Sk,   ktoré   je   SRZ   povinný   vyplatiť   na   účet advokáta JUDr. J. H., a to do 15 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu práv postupom rybárskeho zväzu

Podľa čl. 29 ods. 1 ústavy právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ustanovenie   čl.   29   ods.   1   ústavy   zaväzuje   štátnu,   resp.   verejnú   moc,   aby nezasahovala do slobody združovania, ktorá patrí súkromným osobám. Rovnako aj čl. 48 ods. 2 ústavy je záväzný pre štátne orgány. Uvedené vyplýva z podstaty základných práv a slobôd. Normatívne to vyplýva aj z čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Rybársky zväz ako občianske združenie je súkromnou osobou a nie je nositeľom verejnej   moci.   Vychádzajúc   zo   zákona   o   združovaní   občanov   ide   o   súkromnoprávnu právnickú   osobu,   do postavenia   a   činnosti   ktorej   môžu   štátne   orgány,   a   teda   aj   súdy, zasahovať   len   v medziach   zákona,   pričom   orgány   združenia   nemajú   zákonom   založenú právomoc   rozhodovať   o   právach   a   povinnostiach   fyzických   alebo   právnických   osôb v oblasti verejnej správy. Ústavný súd neprerokúva sťažnosti smerujúce proti súkromným osobám.   Spory   medzi   súkromnými   osobami   patria   do   právomoci   všeobecných   súdov, pričom špeciálnym prípadom tejto právomoci je aj § 15 zákona o združovaní občanov. Sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   možno   podať   len proti   orgánu   verejnej   moci   (porovnaj mutatis mutandis uznesenie II. ÚS 128/95 a nález III. ÚS 64/00).

V posudzovanom   prípade   mal   sťažovateľ   možnosť   podať   žiadosť   o   preskúmanie rozhodnutia orgánu združenia súdom podľa § 15 zákona o združovaní občanov, ktorú aj využil.

Ústavný súd z uvedených dôvodov sťažnosť v časti smerujúcej proti rozhodnutiam rybárskeho zväzu odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu práv uznesením okresného súdu sp. zn. 24 S 11/2001

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   §   53   ods.   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľ napáda uznesenie, ktorým okresný súd zastavil konanie o preskúmaní zákonnosti   rozhodnutí   rybárskeho   zväzu   z dôvodu,   že   žaloba   bola   podaná   oneskorene. Podľa   sťažovateľa,   keďže   okresný   súd   meritórne   nepreskúmal   návrh   týkajúci   sa   jeho základného   práva   na   slobodné   združovanie   sa   podľa   čl.   29   ods.   1   ústavy,   zastavením konania porušil jeho právo podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.   (Z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.)

Podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Sťažovateľ   sa   proti   uvedenému   prvostupňovému   rozhodnutiu   okresného   súdu neodvolal,   ale   v sťažnosti   požadoval,   aby   ústavný   súd   v tomto   prípade   aplikoval ustanovenie § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd nepovažuje dôvod uvedený sťažovateľom v sťažnosti „že odvolanie nepodal,   pretože   odvolací   súd   by   sa   aj   tak   nezaoberal   meritom   veci   a   odvolanie   by zamietol“ za taký, pre ktorý by bolo možné nesplnenie podmienky vyčerpania opravných prostriedkov   v posudzovanom   prípade   odpustiť.   Zároveň   ústavný   súd   pripomína,   že sťažovateľ   mohol   uplatniť   svoje   argumenty   týkajúce   sa   verejnosti   konania   a   jeho prítomnosti na konaní v odvolacom konaní.

Keďže   ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   nezistil,   že   by   k   nesplneniu   podmienky prípustnosti   sťažnosti   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   došlo   zo   strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú pre nevyčerpanie opravných prostriedkov.

K   namietanému   porušeniu   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 24 S 11/01

V   čase   podania   sťažnosti   bolo   už   namietané   konanie   v   jeho   meritórnej   časti skončené. Uznesenie okresného súdu č. k. 24 S 11/01-20 nadobudlo vo výroku, ktorým sa zastavuje konanie, právoplatnosť 12. októbra 2004. Sťažnosť bola ústavnému súdu odoslaná 24. novembra 2004 a doručená 26. novembra 2004.

V rámci ustálenej judikatúry ústavného súdu sa v tejto oblasti ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje len vtedy,   ak   bola   na   ústavnom   súde   uplatnená   v   čase,   keď   porušenie   ešte   trvalo (napr. rozhodnutie III. ÚS 20/00, III. ÚS 315/06).

Ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   sťažnosť   je   zjavne neopodstatnená,   ak   stav   právnej   neistoty   už   netrvá.   V posudzovanom   prípade   bol odstránený   stav   právnej   neistoty   sťažovateľa   momentom   právoplatného   skončenia napadnutého   súdneho   konania,   t.   j.   12.   októbra   2004.   Za   tohto   stavu   nie   je   možné konštatovať porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. augusta 2007