znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 205/03-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Juraja Babjaka prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   BASTAV,   s.   r.   o.,   Hrabiny   1057,   Tisovec,   zastúpenej advokátom JUDr. I. M., Ž., ktorou namietala porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Revúca v konaniach vedených pod sp. zn. Cb 10/00 a Cb 103/00, a takto

r o z h o d o l :

1. Právo spoločnosti BASTAV, s. r. o., Hrabiny 1057, Tisovec, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. Cb 10/00 p o r u š e n é   b o l o.

2. Právo spoločnosti BASTAV, s. r. o., Hrabiny 1057, Tisovec, na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Revúca   pod   sp.   zn. Cb 103/00 p o r u š e n é   b o l o.

3.   Okresnému   súdu   Revúca p r i k a z u j e   vo   veciach   vedených   pod   sp.   zn. Cb 10/00 a Cb 103/00 konať bez zbytočných prieťahov.

4. Spoločnosti BASTAV, s. r. o., Hrabiny 1057, Tisovec, p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Revúca p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Revúca j e   p o v i n n ý   nahradiť spoločnosti BASTAV, s. r. o., Hrabiny   1057,   Tisovec,   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   8   796   Sk   (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť   slovenských   korún)   na   bankový   účet   advokáta JUDr. I. M. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2003 doručená   sťažnosť   spoločnosti   BASTAV,   s.   r.   o.,   Hrabiny   1057,   Tisovec   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. I. M., Ž., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom Revúca (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. Cb 10/00 a Cb 103/00.

Ústavný súd   25.   septembra   2003   prijal sťažnosť   sťažovateľky   na ďalšie   konanie uznesením č. k. III. ÚS 205/03-9.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   a   upustil   od   ústneho pojednávania,   pretože   vzhľadom   na   charakter   veci,   kde   je   rozhodujúci   prehľad   spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. júla 2003 uvádza, že žalobnými návrhmi z 10. novembra 1999 sa domáhala na vecne a miestne príslušnom súde od odporcu zaplatenia žalovaných súm. Okresný súd na základe uvedených návrhov vydal 20. decembra 1999 platobné rozkazy, proti ktorým odporca podal odpor.

Rozsudkom z 23. novembra 2000 sp. zn. Cb 10/00 okresný súd žalobnému návrhu sťažovateľky vyhovel. Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací   súd   uznesením   zo 6.   marca   2001   sp.   zn.   41   Cob   11/01   napadnutý   rozsudok okresného   súdu   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   opätovné   prejednanie.   Sťažovateľka   podala 24. marca   2003   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   predsedovi   okresného   súdu.   Predseda okresného súdu listom z 22. mája 2003 označil sťažnosť za odôvodnenú.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   výzvu   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti stanoviskom   doručeným   11.   novembra   2003.   Uviedol   v ňom,   že   sťažnosť   sťažovateľky považuje za odôvodnenú. Zároveň uviedol, že k tejto situácii došlo z objektívnych dôvodov, ktoré nie je možné ovplyvniť. Okresný súd je od svojho vzniku nedostatočne obsadený sudcami.   Z uvedeného   dôvodu   sa   množstvo   nevybavených   vecí   napriek   vysokému pracovnému úsiliu sudcov stále zvyšuje a nie je v ich silách túto situáciu zmeniť bez toho, aby súd nebol posilnený ďalšími sudcami, pričom uvedená situácia je už roky neúspešne avizovaná nadriadeným orgánom.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, vyjadrenia predsedu okresného súdu a najmä spisov okresného súdu sp. zn. Cb 10/00 a Cb 103/00 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. Cb 10/00

Sťažovateľka doručila 12. novembra 1999 okresnému súdu žalobu vo veci vydania platobného rozkazu   voči   žalovanému O.   K. –   PANORÁMA,   R.   (ďalej len   „odporca“), s povinnosťou   uhradiť   istinu   v sume   40   138   Sk   s príslušenstvom   z   titulu   neuhradených faktúr za prenájom nehnuteľnosti v sume 19 700 Sk a prenájom drobných a krátkodobých predmetov   a hmotného   investičného   majetku   v sume   300   Sk   v   lehote   3   dní   od právoplatnosti rozhodnutia. K návrhu boli zároveň pripojené prílohy preukazujúce nárok sťažovateľky.

Sťažovateľka zároveň doručila okresnému súdu 12. novembra 1999 návrh na vydanie platobného   rozkazu   o zaplatenie   8   875,20   Sk   s príslušenstvom   z dôvodu   neuhradených faktúr za telefónne hovory splatných v mesiacoch apríl 1999, máj 1999, jún 1999, august 1999   a   september   1999   spolu   s prílohami   preukazujúcimi   vyššie   uvedené   skutočnosti. Okresný súd zaslal sťažovateľke 22. novembra 1999 výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol v súdom stanovenej lehote uhradený.

Okresný súd vydal 20. decembra 1999 platobný rozkaz sp. zn. 1 Rob 611/99, ktorým uložil   odporcovi   do   15   dní   od   jeho   doručenia   zaplatiť   sťažovateľke   sumu   40   138   Sk s príslušenstvom a zároveň uhradiť trovy konania alebo podať odpor do 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

Okresný súd 20. decembra 1999 vydal platobný rozkaz sp. zn. 1 Rob 612/99, ktorým uložil odporcovi uhradiť sumu 8 875,20 Sk s príslušenstvom a uhradiť trovy konania alebo podať odpor do 15 dní od doručenia platobného príkazu.

Odporca doručil 4. januára 2000 okresnému súdu odpor voči platobnému rozkazu sp. zn.   1   Rob   611/99,   kde   uvádza,   že   k nezaplateniu   faktúr   za   nájom   došlo   z dôvodu neopravenia plynových kotlov, ktoré sťažovateľka sľúbila opraviť. Kotol bol opravený len v zadnej časti, v dôsledku čoho sa mohla prevádzkovať len predná časť objektu. Zároveň odporca podal 4. januára 2000 odpor voči platobnému rozkazu sp. zn. 1 Rob 612/99, kde uviedol,   že   neuhradené   faktúry   za   telefón   mieni   využiť   na   zápočet   pohľadávok so sťažovateľkou, pretože sa cíti byť jej konaním poškodený.

Okresný   súd   vyzval   10.   februára   2000 sťažovateľku,   aby   sa   k odporu   vyjadrila do 15 dní od doručenia výzvy, a odporca bol vyzvaný, aby zaplatil súdny poplatok za odpor v sume 1 604 Sk. Právny zástupca sťažovateľky výzvu prevzal 14. februára 2000, pričom lehota na vyjadrenie skončila 29. februára 2000.

Predseda okresného súdu   rozhodol   26. apríla 2000 uznesením č.   k. Cb 10/00-22 o spojení vecí sp. zn. Cb 9/00, sp. zn. Cb 10/00 a sp. zn. Cb 11/00 na spoločné konanie v zmysle   ustanovenia   §   112   Občianskeho   súdneho   poriadku,   pričom   jednotlivé   konania sa týkali prejednávania a rozhodovania nasledovných vecí:

-   sp   zn.   Cb   9/00   -   suma   25   240   Sk   s príslušenstvom   -   nárok   sťažovateľky   za poškodené a chýbajúce drobné a krátkodobé predmety,

- sp. zn. Cb 10/00 - suma 40 138 Sk s príslušenstvom - nárok sťažovateľky z titulu neuhradených   faktúr   za   prenájom   nehnuteľnosti   a prenájom   drobných   a krátkodobých predmetov a hmotného investičného majetku,

- sp. zn. Cb 11/00 - suma 8 875,20 Sk s príslušenstvom - nárok sťažovateľky z titulu neuhradených faktúr za telefónne hovory.

Právny zástupca sťažovateľky na výzvu okresného súdu z 10. februára 2000, ktorej doručenie bolo vykázané 14. februára 2000, odpovedal listom z 30. mája 2000, ktorý bol okresnému súdu doručený 12. júna 2000.

Okresný   súd   vyzval   26.   októbra   2000   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   aby do 21. novembra   2000   predložil   preberací   protokol   inventárneho   súpisu   drobných a krátkodobých   predmetov   z 18.   júla   1998   a odovzdávací   protokol   inventárneho   súpisu drobných a krátkodobých predmetov z 1. septembra 1999 a aktuálny výpis z obchodného registra   týkajúci   sa   sťažovateľky.   Právny   zástupca   sťažovateľky   predložil   požadované doklady   v stanovenej   lehote.   Zároveň   okresný   súd   26.   októbra   2000   stanovil   termín pojednávania na 23. november 2000.

Na pojednávaní 23.   novembra   2000   bol   vypočutý   právny   zástupca   sťažovateľky, ktorý   trval   na   pôvodnej   žalobe   v   plnom   rozsahu.   Odporca   trval   na   predchádzajúcich stanoviskách   vyjadrených   v odporoch   ku   jednotlivým   platobným   rozkazom.   Sudkyňa okresného súdu na pojednávaní uznesením č. k. Cb 10/00-1 vylúčila na samostatné konanie vedené   pod   sp.   zn.   Cb   103/00   návrh   sťažovateľky   na zaplatenie   sumy   25   420   Sk s príslušenstvom   z   titulu   vyfakturovania   chýbajúcich   a   poškodených   drobných a krátkodobých predmetov z dôvodu, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie vo veci v zmysle ustanovenia § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom v tejto veci bolo pojednávanie odročené na 9. január 2001. Pojednávanie vo veci sp. zn. Cb 10/00 bolo odročené na 27. november 2000 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Rozsudok   vo   veci   č.   k.   Cb   10/00-47   bol   vyhlásený   27.   novembra   2000   na pojednávaní bez účasti zástupcov oboch strán s tým, že odporca je povinný sťažovateľke uhradiť sumu 49 013,20 Sk s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vrátane trov konania.

Odvolanie   odporcu   voči   rozsudku   z   27.   novembra   2000   bolo   okresnému   súdu doručené   2.   januára   2001   právnou   zástupkyňou   odporcu   JUDr.   V.   B.   (splnomocnenie odporcu   z 29.   decembra   2000).   Okresný   súd   zaslal   5.   januára   2001   odvolanie   odporcu právnemu zástupcovi sťažovateľky, aby sa v lehote 5 dní od doručenia odvolania k nemu vyjadril. Okresný súd vyzval 5. januára 2001 odporcu, aby uhradil súdu poplatok za podané odvolanie do 5 dní od doručenia tohto uznesenia.

Okresný   súd   zaslal   8.   januára   2001   prípis   Mestskému   úradu   Revúca   (ďalej   len „mestský   úrad“),   aby   v lehote   5   dní   od   doručenia   tohto   prípisu   oznámil   súdu,   či sťažovateľka požiadala o súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 3 ods.   2   zákona   č.   116/1990   Zb.   o   nájme   a podnájme   nebytových   priestorov   v   znení neskorších   predpisov   a   či   mestský   úrad   udelil   súhlas   na   uzavretie   nájomnej   zmluvy. Mestský úrad listom doručeným okresnému súdu 16. januára 2001 oznámil, že sťažovateľka ani odporca nežiadali o udelenie súhlasu, preto mestský úrad takýto súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy neudelil.

Okresný súd zaslal 24. januára 2001 spis sp. zn. Cb 10/00 Krajskému súdu v Banskej Bystrici z dôvodu odvolania podaného právnou zástupkyňou odporcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici vydal 6. marca 2001 uznesenie sp. zn. 41 Cob 11/01, ktorým rozsudok okresného súdu z 23. novembra 2000 č. k. Cb 10/00-47 zrušil a v zmysle ustanovenia § 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku mu bola vec vrátená ako súdu prvého   stupňa   na   ďalšie   konanie   z dôvodu,   že   odporca   v odvolaní   namietol   neplatnosť nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov od začiatku, v dôsledku čoho nastala nová skutočnosť v konaní.

Okresný súd v úradnom zázname z 18. júna 2003 uviedol, že odporca 10. júla 2002 nastúpil   výkon   trestu   odňatia   slobody,   nachádza   sa   v Ústave   na   výkon   trestu   odňatia slobody v K. na základe odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Revúca sp. zn. 1 T 73/02 na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov.

Okresný súd prípisom z 19. júna 2003 požiadal Bytové hospodárstvo, s. r. o., Revúca (ďalej len „bytové hospodárstvo“) o vyjadrenie do 12 dní od doručenia prípisu, aká bola výška obvyklého nájomného za 1 m² za užívanie obdobných nebytových priestorov ako priestory, ktoré sťažovateľka prenajala odporcovi, v období od 1. júla 1998 do 31. augusta 1999.   Okresný   súd   zaslal   prípis   19.   júla   2003   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky,   aby v lehote 12 dní od doručenia prípisu oznámil výmeru prenajatých priestorov na základe nájomnej zmluvy z 18. júla 1998. Odpoveď bytového hospodárstva bola okresnému súdu doručená 24. júna 2003. Právny zástupca sťažovateľky doručil odpoveď na prípis okresného súdu v stanovenej lehote. Na základe úradného záznamu okresného súdu zo 14. novembra 2003 boli dopytom na bytové hospodárstvo zistené obdobné nebytové priestory, ako mal v prenájme odporca.

V úradnom zázname okresného súdu zo 14. novembra 2003 je uvedené, že odporca sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v K., kde si odpykáva úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Výkon trestu odňatia slobody odporca nastúpil 10. júla 2002. Zároveň okresný súd stanovil 14. novembra 2003 termín pojednávania na 8. január 2004.

Okresný   súd   zaslal   19.   novembra   2003   prípis   D.   R.,   nájomcovi   obdobných nebytových priestorov, ako mal prenajaté odporca, aby v lehote 12 dní od doručenia prípisu oznámil   súdu   výšku   čistého   mesačného   nájomného   v období   od   19.   júla   1998   do 1. septembra 1999. Odpoveď na prípis bola zaslaná v súdom stanovenej lehote. Okresný súd prípisom z 19. novembra 2003 požiadal Okresný úrad Revúca, odbor živnostenský, aby do 12 dní od doručenia prípisu zaslal opis živnostenského listu odporcu. Odpoveď bola zaslaná v súdom stanovenej lehote.

Okresný   súd   zaslal   spis   sp.   zn.   Cb   10/00   26.   novembra   2003   ústavnému   súdu. Ústavný súd vyššie uvedený spis zaslal 5. januára 2004 okresnému súdu z dôvodu vytýčenia termínu pojednávania na 8. január 2004.

Na   pojednávaní   8.   januára   2004   vypovedal   právny   zástupca   sťažovateľky,   že   sa domáha zaplatenia žalovanej sumy z právneho titulu bezdôvodného obohatenia, pretože odporca   užíval   prenajaté   nebytové   priestory   aj   telefónnu   stanicu.   Právna   zástupkyňa odporcu namietala výšku úrokov aj sumu za prenajatie drobných a krátkodobých predmetov a nebytových   priestorov.   Právny   zástupca   sťažovateľky   pristúpil   na   výšku   úrokov navrhnutých právnou zástupkyňou odporcu. Na základe vyššie uvedených výpovedí bol na pojednávaní vyhlásený čiastočný rozsudok č. k. Cb 10/00-99 v zmysle ustanovenia § 153 ods.   2 Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň okresný súd vyzval obe strany, aby sa vo zvyšnej časti sporu mimosúdne dohodli v lehote do 15 dní od pojednávania.

Právny zástupca sťažovateľky zaslal 15. januára 2004 právnej zástupkyni odporcu návrh na mimosúdnu dohodu, ktorú zároveň zaslal 4. februára 2004 faxom aj okresnému súdu. Okresný súd vyzval 4. februára 2004 právnu zástupkyňu odporcu, aby sa vyjadrila k písomnému návrhu sťažovateľky na dohodu mimosúdnym zmierom.

Okresný súd vyzval 5. marca 2004 právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril v lehote 7 dní od doručenia prípisu, či trvá na podanom návrhu ohľadom sumy, ktorá ostáva predmetom   konania.   Právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   bolo   8.   marca   2004   doručené faxové   vyjadrenie,   že   právna   zástupkyňa   odporcu   súhlasí   s   návrhom   na   uzavretie mimosúdnej dohody z 15. januára 2004.

Okresný súd stanovil 17. marca 2004 termín pojednávania na 3. jún 2004 za účelom schválenia zmieru týkajúceho sa predmetu sporu - sumy 39 538 Sk s príslušenstvom.

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. Cb 103/00

Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   12.   novembra   1999 návrh   na   vydanie platobného   rozkazu o zaplatenie   25   240   Sk   s príslušenstvom.   Sťažovateľka   vypovedala nájomnú   zmluvu   z   dôvodu   jej   opätovného   porušenia   a   vyfakturovala   za   chýbajúce a poškodené drobné a krátkodobé predmety sumu 25 240 Sk s príslušenstvom. K návrhu na vydanie   platobného   rozkazu   boli   zároveň   priložené   dokumenty   preukazujúce   výšku vyfakturovanej sumy a doklady preukazujúce relevantné skutočnosti.

Okresný súd vyzval 22. novembra 1999 sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku vo   veci   sp.   zn.   1   Rob   610/99,   ktorý   uhradila   v stanovenej   lehote.   Okresný   súd   vydal 20. decembra   1999   platobný   rozkaz   sp.   zn.   1   Rob   610/99,   ktorým   uložil   odporcovi do 15 dní   od   jeho   doručenia   zaplatiť   sťažovateľke   sumu   25   240   Sk   s príslušenstvom a uhradiť trovy konania alebo podať v rovnakej lehote odpor.

Odporca doručil 4. januára 2000 okresnému súdu odpor voči platobnému rozkazu sp. zn. 1 Rob 610/99, v ktorom uviedol, že vyfakturované položky nie sú opodstatnené. Okresný súd vyzval 10. februára 2000 sťažovateľku, aby sa vyjadrila k podanému odporu do 15 dní od doručenia výzvy. Právny zástupca sťažovateľky prevzal predmetnú výzvu 14. februára 2000.

Predseda   okresného   súdu   rozhodol   26.   apríla   2000   uznesením   č.   k.   Cb 10/00-22 o spojení vecí sp. zn. Cb 9/00, sp. zn. Cb 10/00 a sp. zn. Cb 11/00 na spoločné konanie v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho súdneho poriadku.

Okresnému   súdu   bolo   12.   júna   2000   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu sťažovateľky   k   podanému   odporu,   v ktorom   argumenty   odporcu   odmietol   ako neodôvodnené a uviedol ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Okresný súd na pojednávaní 23. novembra 2000 vylúčil uznesením č. k. Cb 10/00-43 na samostatné konanie vedené pod sp. zn. Cb 103/00 návrh sťažovateľky na zaplatenie sumy   25   420   Sk   s príslušenstvom   z   titulu   vyfakturovania   chýbajúcich   a   poškodených drobných a krátkodobých predmetov z dôvodu, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie vo veci v zmysle ustanovenia § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Pojednávanie v tejto veci bolo zároveň odročené na 9. január 2001.

Okresný   súd   vyzval   27.   novembra   2000   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   aby najneskôr   do   termínu   pojednávania   stanoveného   na   9.   január   2001   predložil   dôkazy preukazujúce výšku nadobúdacej ceny jednotlivých chýbajúcich a poškodených drobných a krátkodobých   predmetov   vyfakturovaných   odporcovi   na   faktúre   č.   300999-1 z 30. septembra   1999   a zároveň   originál   preberacieho   protokolu   z   18.   júla   1998 a odovzdávacieho protokolu z 1. septembra 1999.

Odporca splnomocnil 4. januára 2001 JUDr. V. B., aby ho zastupovala v konaní sp. zn.   Cb   103/00.   Okresnému   súdu   bola   5.   januára   2001 doručená   žiadosť   právnej zástupkyne odporcu   o odročenie   pojednávania z dôvodu   jej   účasti   na   inom   pojednávaní na okresnom súde.

Okresný   súd   odročil   8.   januára   2001   pojednávanie   na   20.   február   2001.   Právny zástupca sťažovateľky predložil 8. januára 2001 dokumenty požadované okresným súdom a ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   9.   januára   2001   z dôvodu   účasti   na   inom pojednávaní   na   Krajskom   súde   v   Žiline.   Okresný   súd   zaslal   8.   januára   2001   prípis mestskému   úradu,   aby   v lehote   5   dní   od   doručenia   prípisu   oznámil,   či   udelil   súhlas na uzavretie zmluvy o prenájme nebytových priestorov medzi sťažovateľkou a odporcom. Mestský úrad zaslal odpoveď v súdom stanovenej lehote.

Právny   zástupca   sťažovateľky   zaslal   faxom   19.   februára   2001   okresnému   súdu ospravedlnenie   svojej   neúčasti   na   pojednávaní   20.   februára   2001   z   dôvodu   účasti   na výsluchu   v   trestnej   veci   na   Okresnom   úrade   vyšetrovania   Policajného   zboru   v Žiline. Zároveň   uviedol,   že   konateľ   sťažovateľky   je   v uvedenom   termíne   na   služobnej   ceste v zahraničí.   Na   pojednávaní   20.   februára   2001   vypovedala   právna   zástupkyňa   odporcu. Pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   15.   marec   2001   za   účelom   doplnenia dokazovania.

Okresný   súd   vyzval   23.   februára   2001   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   aby sa vyjadril k pripojenej zápisnici z pojednávania 20. februára 2001 a najneskôr do 5 dní pred termínom pojednávania 15. marca 2001 doplnil dôkazy požadované súdom.

Okresný súd odročil 12. marca 2001 pojednávanie stanovené na termín 15. marca 2001 na neurčito z dôvodu nesplnenia prípisu okresného súdu z 23. februára 2001 právnym zástupcom sťažovateľky.

Okresný súd zaslal opätovne 6. apríla 2001 prípis právnemu zástupcovi sťažovateľky, ktorý neodpovedal na prípis z 23. februára 2001, aby sa vyjadril k zápisnici z pojednávania 20. februára 2001 a doplnil dôkazy v lehote 12 dní od doručenia prípisu. Právny zástupca sťažovateľky   požiadal   24.   apríla   2001 okresný   súd   o poskytnutie   primeranej   lehoty   na mimosúdne vysporiadanie súdneho sporu.

Okresný   súd   zaslal   8.   júna   2001   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   prípis,   aby v lehote 12 dní od doručenia prípisu   oznámil, či došlo k vyriešeniu sporu   mimosúdnou cestou,   a v   prípade   uzavretia   dohody   aby   ju   v opise   predložil   súdu.   Právny   zástupca sťažovateľky   v odpovedi   doručenej   okresnému   súdu   18.   júna 2001   uviedol,   že   nedošlo k mimosúdnej dohode a trvá na podanom návrhu.

Okresný súd v úradnom zázname z 18. júna 2003 uviedol, že odporca sa nachádza v Ústave   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   v K.   na   základe   odsúdenia   v trestnej   veci okresného   súdu   sp.   zn.   1   T   73/02   na   súhrnný   trest   odňatia   slobody   v trvaní   3   rokov a 6 mesiacov. Odporca nastúpil výkon trestu 10. júla 2002.

Okresný súd zaslal 19. júna 2003 prípis právnemu zástupcovi sťažovateľky, aby sa do 12 dní od doručenia prípisu vyjadril k neplatnosti nájomnej zmluvy medzi sťažovateľkou a odporcom   a   k   prípisu   z   23.   februára   2001,   na   ktorý   neodpovedal,   z dôvodu   pokusu o riešenie sporu mimosúdnou cestou. Právny zástupca sťažovateľky prevzal prípis 23. júna 2003.   Odpoveď   právneho   zástupcu   sťažovateľky   nebola   okresnému   súdu   v stanovenej lehote zaslaná, preto okresný súd urgoval zaslanie odpovede na prípis z 19. júna 2003. Právny zástupca sťažovateľa urgenciu prevzal 11. júla 2003.

Okresný súd stanovil 30. júla 2003 termín pojednávania na 25. september 2003. Okresnému   súdu   bolo   15.   augusta   2003   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu sťažovateľky,   že v prípade   neplatnosti   zmluvy   o prenájme ide   o bezdôvodné   obohatenie podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a požaduje vzhľadom na časový odstup peňažnú náhradu označených hnuteľných vecí ako ekonomickú protihodnotu toho, čo už v súčasnosti nie je možné vydať, žiada teda žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu.

Okresnému   súdu   bola   9.   septembra   2003   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne odporcu, ktorá požiadala o odročenie pojednávania vzhľadom na skutočnosť, že odporca je vo výkone trestu odňatia slobody a právna zástupkyňa v kúpeľoch. Okresný súd vyzval 10. septembra 2003 právnu zástupkyňu odporcu, aby obratom predložila dôkaz o svojom pobyte v kúpeľoch, pretože výkon trestu odňatia slobody odporcu nie je dôvod na odročenie pojednávania.

Okresnému súdu bolo 18. septembra 2003 doručené vyjadrenie právnej zástupkyne odporcu, v ktorom navrhla, aby pojednávanie prebehlo bez jej a odporcovej prítomnosti. Okresnému súdu bolo 25. septembra 2003 doručené faxové podanie právneho zástupcu sťažovateľky, v ktorom sa ospravedlnil za neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu kolízie viacerých   termínov   a   žiadal,   aby   súd   rozhodol   aj   v   jeho   neprítomnosti,   aby   nenastali prieťahy v konaní. Právny zástupca sťažovateľky zároveň uviedol, že trvá v plnom rozsahu na doterajších podaniach.

Pojednávanie na okresnom súde 25. septembra 2003 sa uskutočnilo v neprítomnosti oboch   strán   sporu.   Okresný   súd   na pojednávaní vyhlásil   rozsudok   č.   k.   Cb   103/00-81, ktorým   návrh   sťažovateľky   zamietol.   Rozsudok   bol   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky doručený   29.   septembra   2003.   Rozsudok   bol   právnej   zástupkyni   odporcu   doručený 30. septembra 2003. Okresnému súdu bolo 16. októbra 2003 doručené odvolanie právneho zástupcu   sťažovateľky   voči   rozsudku   okresného   súdu   z   25.   septembra   2003   č.   k. Cb 103/00-81.

Okresný súd zaslal 16. októbra 2003 odvolanie právnej zástupkyni odporcu, aby sa v lehote 5 dní od doručenia odvolania k nemu vyjadrila. V spise okresného súdu sp. zn. Cb 103/00 je uvedená na strane 94 poznámka sudkyne okresného súdu, aby bol uvedený spis   predložený   Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici   v súvislosti   s odvolaním   právneho zástupcu   sťažovateľky.   Listom   ústavného   súdu   z   2.   decembra   2003   bol   spis   sp.   zn. Cb 103/00 vyžiadaný z Krajského súdu v Banskej Bystrici kvôli rozhodnutiu vo veci.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, v zmysle ktorého každý má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie). Zároveň je potrebné uviesť, že ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného   dôvodu   nemožno   v obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 28/01).

Sťažovateľka   využila   právny   prostriedok,   ktorého   uplatnenie   sa   vyžaduje   pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť na opakované prieťahy listom z 24. marca 2003. Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi z 22. mája 2003 považoval sťažnosť za odôvodnenú a uviedol,   že   k   prieťahom   dochádza   z   objektívnych   príčin,   pretože   okresný   súd   je nedostatočne obsadený sudcami.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   správanie účastníkov súdneho   konania a postup samotného súdu.

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. Cb 10/00

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy právny a skutkový stav posudzovanej veci. Predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. Cb 10/00 je žaloba o zaplatenie sumy 40 138 Sk s príslušenstvom podaná kvôli neuhradeniu   faktúr   za   prenájom   nehnuteľnosti   a   prenájom   drobných   a   krátkodobých predmetov a hmotného investičného majetku a sumy 8 875,20 Sk s príslušenstvom týkajúcej sa neuhradených faktúr za telefónne hovory.

Konanie v predmetnej veci nie je možné pokladať za zložité z hľadiska právnej ani skutkovej   stránky   z dôvodu,   že   zo   zmluvy   uzavretej   medzi   sťažovateľkou   a   odporcom vyplývala   povinnosť   uhradiť   sumy   za   prenájom   nehnuteľnosti,   prenájom   drobných a krátkodobých predmetov a hmotného investičného majetku a faktúr za telefónne hovory za presne ustanovených podmienok.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. marca 2001 sp. zn. 41 Cob 11/01 bol   rozsudok   prvostupňového   súdu   z   23.   novembra   2000   č.   k.   Cb   10/00-47   vo   vyššie uvedenom konaní   zrušený   kvôli   argumentácii   odporcu   v odvolaní,   že   zmluva   uzavretá medzi ním a sťažovateľkou bola od začiatku neplatná z dôvodu, že mestský úrad neudelil na uzavretie zmluvy súhlas, čím nastala zmena v posudzovaní uvedenej veci po právnej stránke.   Krajský   súd   však   v   odôvodnení   predmetného   uznesenia   uviedol   právny   názor záväzný pre okresný súd v zmysle ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku, čím bol pre okresný súd vytýčený smer ďalšieho postupu v konaní a dokazovania vo veci.

Vyššie   uvedený   názor   ústavného   súdu   je   navyše   podporený   aj   skutočnosťou,   že po opätovnom prejednaní veci okresným súdom došlo hneď na prvom pojednávaní vo veci 8. januára 2004 k dohode medzi právnymi zástupcami sťažovateľky a odporcu ohľadom finančných nárokov vyplývajúcich z predmetu sporu týkajúcich sa úhrady finančnej sumy za   prenájom   drobných   a krátkodobých   predmetov   a   hmotného   investičného   majetku a úhrady faktúr za telefónne hovory.

Uvedenú   skutočnosť   potvrdil   aj   okresný   súd   vo   svojom   čiastočnom   rozsudku z 8. januára 2004 č. k. Cb 10/00-99. Vo zvyšnej časti nároku týkajúceho sa úhrady sumy za prenájom   nehnuteľnosti   sa   obe   strany   mimosúdne   dohodli   a   vo   veci   je   vytýčené pojednávanie na 3. jún 2004 za účelom schválenia zmieru okresným súdom.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že v správaní sťažovateľky a odporcu v danom konaní neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by prispeli k predlžovaniu konania.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd zistil, že okresný súd postupoval vo veci plynulo v období od 12. novembra 1999, keď boli návrhy sťažovateľky na vydanie platobných rozkazov okresnému súdu doručené, až do 26. apríla 2000, keď boli uznesením predsedu okresného súdu č. k. Cb 10/00-22 veci vedené pod sp. zn. Cb 9/00, sp. zn. Cb 10/00 a sp. zn. Cb 11/00 spojené na spoločné konanie v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho súdneho poriadku.

Okresný   súd   v   predmetnej   veci   neuskutočnil   žiadne   úkony   od   26.   apríla   2000 do 26. októbra 2000. Ústavný súd však v tejto súvislosti vzal do úvahy lehotu potrebnú na naštudovanie   a prípravu   spisov   v nadväznosti   na   uznesenie   predsedu   okresného   súdu z 26. apríla 2000 č. k. Cb 10/00-22 o spojení vecí na spoločné konanie a túto nečinnosť okresného súdu nepovažoval za zbytočné prieťahy v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa tejto oblasti (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 35/01, II. ÚS 21/01).

Okresný súd ďalej postupoval plynulo v konaní od 26. októbra 2000 do 2. apríla 2001. Ústavný súd ďalej zistil, že k zbytočným prieťahom v dôsledku nečinnosti okresného súdu v trvaní dvadsiatich šiestich mesiacov došlo v období od 2. apríla 2001 do 18. júna 2003. V tomto časovom úseku okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. Cb 10/00 vôbec nekonal. Okresný súd postupoval v predmetnej veci opäť plynulo od 18. júna 2003.

Ústavný súd po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 10/00 dospel k názoru, že v tomto konaní bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. Cb 103/00

V konaní vedenom pod sp. zn. Cb 103/00 je predmetom konania zaplatenie sumy 25 240   Sk   s   príslušenstvom   za   chýbajúce   a   poškodené   drobné   a krátkodobé   predmety z dôvodu vypovedania zmluvy o prenájme nehnuteľnosti. Konanie v posudzovanej veci nie je   z   hľadiska   právnej   stránky   zložité,   pretože   v danej   oblasti   je   vypracovaná   rozsiahla judikatúra. Po skutkovej stránke sa daná vec javí zložitejšia z dôvodu protichodnosti tvrdení oboch strán sporu. Táto skutočnosť však nemôže byť v žiadnom prípade ospravedlnením dĺžky konania v danej veci, pretože dôraznejším postupom okresného súdu bolo možné dospieť k rozhodnutiu vo veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z hľadiska uvedeného kritéria nemožno vysloviť   záver,   že   sťažovateľka   podstatne   prispela   k zdĺhavosti   predmetného   konania s výnimkou,   keď   právny   zástupca   sťažovateľky   nereagoval   na   výzvu   okresného   súdu z 23. februára 2001, aby sa písomne vyjadril k zápisnici z pojednávania 20. februára 2001, a to do 5 dní od doručenia prípisu, pričom doručenie bolo vykázané 28. februára 2001.

Z   dôvodu   nezaslania   vyjadrenia   právnym   zástupcom   sťažovateľky   okresný   súd odročil 12. marca 2001 termín pojednávania stanovený na 15. marec 2001 na neurčito. Okresný súd prípisom zo 6. apríla 2001 opätovne požiadal právneho zástupcu sťažovateľky o vyjadrenie,   pričom   na   tento   prípis   právny   zástupca   sťažovateľky   v súdom   stanovenej lehote   odpovedal.   Ústavný   súd   nezistil   ďalšie   skutočnosti   v správaní   sťažovateľky a odporcu, ktoré by prispeli k predlžovaniu konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku   postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky.

V posudzovanom konaní ústavný súd zistil, že okresný súd konal plynulo vo veci od 22. novembra 1999 až do 8. júna 2001. V období od 18. júna 2001 do 18. júna 2003 okresný súd v predmetnej veci vôbec nekonal, čím došlo k zbytočným prieťahom v dĺžke dvadsiatich štyroch mesiacov. V období od 18. júna 2003 okresný súd opäť postupoval v danej veci plynulo.

Ústavný súd po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 103/00 dospel k názoru, že v tomto konaní bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu 11. novembra   2003   ku   konaniam   vedeným   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   Cb   10/00 a Cb 103/00 uviedol, že k prieťahom v posudzovanom konaní došlo z objektívnych príčin. Ústavný súd v zmysle rozhodovacej činnosti v tejto oblasti poznamenáva, že „je vecou štátu a organizácie práce súdov, aby za situácie, keď tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní“ (napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 64/00 alebo I. ÚS 19/00).

Právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré   plynulo   smeruje   k odstráneniu   právnej   neistoty   osoby,   ktorá   sa   obrátila   na   súd v konkrétnej veci (rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   zároveň   pripomína,   že   v súlade   s medzinárodným štandardom   uplatňovania   dohovoru   je   ustálený   názor,   že   nadmerné   množstvo   vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 17/02, II. ÚS 120/02). Povahu objektívnych príčin možno priznať právnym udalostiam, ale uplatnenie ústavou zaručeného práva   sa   nemôže   zmariť   nenáležitým   správaním   štátnych   orgánov,   ktoré   v mene   štátu zabezpečujú plnenie práv zaručených ústavou (napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 145/02).

IV.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

V konkrétnych okolnostiach posudzovaných konaní vidí ústavný súd nemajetkovú ujmu sťažovateľky v pretrvávajúcej neistote týkajúcej sa oboch konaní (vyše troch rokov) ohľadom   možnosti   vysporiadať   svoje   právne   a   finančné   vzťahy   s   odporcom prostredníctvom súdu a zároveň aj vysokých finančných výdajoch spätých s uplatňovaním majetkových   práv   vyplývajúcich   z bežnej   podnikateľskej   činnosti,   čo   môže   mať v konečnom   dôsledku   vplyv   na   schopnosť   sťažovateľky   plniť   svoje   finančné   záväzky a následne samotnú existenciu sťažovateľky ako podnikateľského subjektu. Preto ústavný súd uznal za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000 Sk.

Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu 14. apríla 2004 vyčíslil trovy konania za tri právne úkony po 4 270 Sk a režijný paušál trikrát 128 Sk. V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde,   ktorý   zakotvuje   výnimku   z tejto   zásady,   ústavný   súd   priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že označené základné práva sťažovateľky boli porušené, a teda mala vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2003,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2002 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   12   811   Sk,   preto   ústavný   súd   priznal náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci,   každý   v   hodnote   4   270   Sk.   Ústavný   súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   19   ods.   3   vyhlášky č. 163/2002 Z. z., t. j. dvakrát 128 Sk. Ústavný súd nepriznal náhradu za úkon právneho zastúpenia, ktorý   spočíval   vo vypracovaní sťažnosti na postup súdu   z 24. marca   2003, pretože nešlo o úkon spojený so zastupovaním v konaní pred ústavným súdom.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 8 796 Sk, ktorú ústavný súd   zaviazal   uhradiť   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   okresný   súd   na   účet   právneho zástupcu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2004