znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 204/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/15/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/15/2006.

Sťažovateľ   uviedol,   že   je   účastníkom   konania   vedeného   na   okresnom   súde, predmetom ktorého je žaloba, ktorú podal 30. januára 2006.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd porušoval pri vedení tohto konania jeho označené   základné   práva   na   súdnu   ochranu   a na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, pretože „okrem pár obštrukčných a šikanóznych úkonov“ vo veci nekonal. Na základe toho v októbri 2008 podal predsedníčke okresného súdu aj sťažnosť na zbytočné prieťahy.

Sťažovateľ   zároveň   žiada   ústavný   súd,   aby   mu   na   jeho   zastupovanie   ustanovil v konaní právneho zástupcu.

V závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že:„II.A. Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru. II.B. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 3.000 Eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia Nálezu ÚS SR, pre hrubú nečinnosť. II.C. Ústavný   súd   SR   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   I   konať   bez   ďalších prieťahov   a za   dodržiavania   zákonov   a spravodlivosti,   bez   náznakov   pomstychtivosti a nadutosti.

II.D. Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   zaplatiť   trovy   konania   advokátovi aj sťažovateľovi v lehote 15 dní, od dňa doručenia nálezu ÚS SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ   v sťažnosti   tvrdí,   že   okresný   súd   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 7 C/15/2006 svojou nečinnosťou porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V právnej veci sťažovateľa si ústavný súd vyžiadal z okresného súdu súdny spis, z ktorého zistil tento priebeh konania:

Dňa 30. januára 2006 podal sťažovateľ na okresnom súde návrh „o náhradu škody a nemajetkovú ujmy“ proti Slovenskej republike (Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej republiky).

Okresný   súd   uznesením   zo 6. apríla 2006 vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov podania a žiadal ho, aby upresnil petit návrhu. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené   20.   apríla   2006   a   26.   apríla   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie sťažovateľa,   ktorý   na   základe   výzvy   okresného   súdu   a   jeho   poučenia   doplnil   návrh na začatie konania.

Okresný súd uznesením z 13. júla 2006 odmietol návrh sťažovateľa, pretože z jeho obsahu   sa   nedalo   zistiť,   čoho   sa   domáha.   Z odôvodnenia   rozhodnutia   okresného   súdu vyplýva, že „predmetné podanie je absolútne nejasné, chaotické a netýka sa návrhu vo veci samej“.

Dňa 7. augusta 2006 podal sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu odvolanie. Dňa   16.   augusta   2006   mu   okresný   súd   uznesením   uložil   poriadkovú   pokutu   za hrubo urážlivé podanie, proti ktorému podal 4. septembra 2006 odvolanie.

Dňa 12. septembra 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 27. júla 2007 krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu, ktorým odmietol návrh   sťažovateľa   a potvrdil   uznesenie   okresného   súdu,   ktorým   sťažovateľovi   uložil poriadkovú pokutu.

Dňa 10. augusta 2007 odvolací súd vrátil spis okresnému súdu, ktorý rozhodnutie krajského súdu doručil sťažovateľovi 3. apríla 2008.

Dňa 5. mája 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť Okresnej prokuratúry B. (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   o   zapožičanie   súdneho   spisu   z dôvodu,   že sťažovateľ podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania v jeho veci. Dňa 6. augusta 2008 bol spis okresnému súdu vrátený z Krajskej prokuratúry v B.

Dňa 28. októbra 2008 okresný súd dal návrh sťažovateľa na vyjadrenie odporcovi, ktorý mu svoje stanovisko doručil 2. decembra 2008.

Dňa   20.   januára   2009   okresný   súd vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   dokladov o jeho   osobných   a   majetkových   pomeroch   (k jeho   žiadosti   o   oslobodenie   od   platenia súdneho   poplatku).   Vyjadrenie   doručil   sťažovateľ   všeobecnému   súdu 9.   februára   2009 a 17. februára 2009 okresný súd dal pokyn na doručenie vyjadrenia odporcu sťažovateľovi, na prípravu „uznesenia o ustanovení právneho zástupcu navrhovateľovi z radov advokátov“ a na predloženie veci 16. marca 2009 sudcovi na určenie termínu pojednávania.

Dňa 26. februára 2009 bol spis doručený ústavnému súdu.

Z obsahu   sťažnosti   a zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/15/2006.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 71/05).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04, II. ÚS 57/01) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov,   a   tým   ani   porušenie základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy“ (II.   ÚS   109/03),   „argumenty   v sťažnosti sťažovateľa   nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia   základného práva   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie“ (II. ÚS 93/03),   resp.   že „na   základe   skutočností   uvedených   v sťažnosti   nemožno postup súdu   považovať   za   taký,   ktorý   by   signalizoval   pri   predbežnom   prerokovaní   možné porušenie   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy“   (II.   ÚS   131/03). To primerane platí aj pre ďalšie namietané porušenie práv sťažovateľa.

Vychádzajúc z uvedeného, z predloženej sťažnosti, vyjadrení účastníkov a zo spisu okresného   súdu   sp. zn.   7 C/15/2006   ústavný   súd   zistil,   že   napadnuté   konanie   začalo 30. januára   2006,   keď   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   vo   veci   sťažovateľa „o náhradu škody a nemajetkovú ujmu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.“.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné vzhľadom najmä na doterajšiu dĺžku konania   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v zmysle   citovaných   článkov   ústavy a dohovoru. V postupe okresného súdu možno síce zistiť aj prieťah (obdobie od vrátenia spisu z krajského súdu – od augusta 2007 do októbra 2008), keď dal návrh na vyjadrenie odporcovi,   ktorý   ústavný   súd   kvalifikuje   ako   ojedinelý   prieťah,   ktorý   bol   následnými úkonmi zo strany okresného súdu napravený. Navyše, spis bol v tomto období zapožičaný na tri mesiace okresnej prokuratúre, ktorá vybavovala podnet sťažovateľa.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   [čl.   6   ods.   1   dohovoru   (napr.   I.   ÚS   46/01,   II.   ÚS   57/01, IV. ÚS 203/03, III. ÚS 359/08)].

Ústavný   súd   súčasne   zobral   do   úvahy   aj   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka konania,   ktorý   svojím   správaním   môže   tiež   prispieť   k   zbytočným   prieťahom,   pretože ak na jednej strane je sťažovateľ ako účastník konania oprávnený využiť na svoju obranu všetky procesné prostriedky dané mu príslušným procesným kódexom, na druhej strane musí počítať s tým, že ich včasné nevyužitie môže mať za nevyhnutný dôsledok spomalenie postupu všeobecného súdu pri prerokovaní veci samej, a tým aj predĺženie súdneho konania, a že tento dôsledok (predĺženie konania) nemôže v sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy následne úspešne pričítať výlučne postupu konajúceho súdu a len z tohto dôvodu vyvodzovať porušenie svojich označených práv (obdobne napr. IV. ÚS 41/05).

A fortiori to platí v prípade akéhokoľvek podania sťažovateľa adresovaného súdu spôsobom,   ktorý   musí   byť   zrozumiteľný   a v súlade   s   príslušným   procesným   kódexom. Za takéto „správanie“ pričítateľné podľa okolnosti veci na ťarchu účastníka konania možno považovať   aj   neúplný   návrh   na   začatie   konania,   v dôsledku   čoho   okresný   súd   musel odstraňovať jeho nedostatky, uloženie poriadkovej pokuty za nevhodné výrazy na adresu okresného súdu a podobne.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh ďalej zistil, že sťažovateľ 20. októbra 2008 doručil   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   na   ktorú   mu odpovedala vyjadrením sp. zn. Spr. 2283/08 zo 4. novembra 2008. V tomto podaní okrem iného uviedla:

«V zmysle ustanovenia § 64 zákona č. 757/2004 Zb..., prešetrila som Vašu sťažnosť v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 zákona... konštatujem, že Vaša sťažnosť je dôvodná... S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že odo dňa 11.   09.   2006 sa predmetný spis nachádzal   na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu   rozhodovania   o   odvolaní   navrhovateľa,   o   ktorom   bolo   rozhodnuté   uznesením zo dňa 27.   07.   2007. Nepatrí   do   kompetencie   predsedu   Okresného   súdu   Bratislava   I hodnotiť, či v období, keď sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave bolo predmetné konanie poznačené prieťahmi. Od vrátenia predmetného spisu tunajšiemu súdu a vyhotovenia   žiadosti   o   zapožičanie   spisov   tunajšieho   súdu   ku   konaniu   vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 7 C 15/2006 a vyhotovenia pokynu na doručenie rozhodnutia   Krajského   súdu   v   Bratislave   o   odvolaní   navrhovateľa,   dňa 16.   08.   2007 do 15. 05. 2008 súd vo veci nevykonal žiadny procesný úkon, a preto je predmetné konanie poznačené prieťahmi, ktoré boli spôsobené predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu   ako   aj   nedostatočným   personálnym obsadením   sudcov   na   civilnom   úseku   tunajšieho   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad v oddelení „7 C“ a   pretrvávajúci   veľký   počet   nevybavených   vecí   v   oddelení 7 C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili. Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   môžem   konštatovať,   že   vznikol   objektívny   prieťah v predmetnom   konaní,   a   preto   som vyhodnotila   Vašu   sťažnosť   za   dôvodnú   a   zároveň mi dovoľte, aby som sa Vám za spôsobený prieťah v mene súdu ospravedlnila. Subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnancov súdu, zistené nebolo. Zároveň Vám oznamujem, že som vyzvala zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie veci budem priebežne sledovať, tak aby k zbytočným prieťahom v konaní so strany súdu nedochádzalo...»

Vychádzajúc z týchto okolností   ústavný súd   konštatuje že   sťažnosť bola podaná v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytoval, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ, pretože predsedníčka okresného súdu primerane reagovala a sama urobila nápravu, teda odstránila protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Svedčí o tom to, že po 4. novembri 2008 okresný súd začal v jeho veci opätovne konať (20.   januára   2009 vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   dokladov   o   jeho   osobných a majetkových pomeroch, 17. februára 2009 dal pokyn na doručenie vyjadrenia odporcu sťažovateľovi a na prípravu „uznesenia o ustanovení právneho zástupcu navrhovateľovi z radov advokátov“ a v súčasnosti má určiť termín pojednávania).

Preto ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/15/2006 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť. To ale neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením označených práv sťažovateľa v uvedenej veci, ak okresný súd nebude ďalej konať o podanom návrhu a sťažovateľ   zároveň   splní   všetky   zákonné   predpoklady   a náležitosti   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009