znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  III. ÚS 204/02-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2004 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Klučku   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Eduarda   Báránya prerokoval   sťažnosť   J.   R.,   bytom   B.,   zastúpenej   advokátkou   Mgr.   Z.   D.,   B.,   (pôvodne zastúpenej advokátom JUDr. J. H. B. B.), ktorou namietala porušenie svojich práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Obvodného oddelenia   Policajného   zboru   Bratislava   Staré   Mesto   –   východ   9.   novembra   2001 v priestoroch Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Staré Mesto – východ, a takto

r o z h o d o l :

1. Právo J. R. na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, osobná sloboda   podľa čl. 17 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a právo   na   ochranu   pred   neoprávneným   zhromažďovaním   údajov   o svojej   osobe   podľa čl. 19   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Obvodného   oddelenia   Policajného zboru Bratislava Staré Mesto – východ   p o r u š e n é   b o l i.

2.   Obvodnému   oddeleniu   Policajného   zboru   Bratislava   Staré   Mesto   –   východ p r i k a z u j e   obnoviť stav pred porušením práva a zničiť neoprávnene zhromaždené údaje o J. R. získané zisťovaním telesných znakov, vykonaním merania tela a vyhotovením obrazových záznamov.

3. J. R.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave   p o v i n n é   vyplatiť navrhovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave   j e   p o v i n n é   uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. J. H., B. B., vo výške 7 048 Sk (slovom sedemtisícštyridsaťosem slovenských korún).

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára 2002 doručená sťažnosť J. R., bytom B. (ďalej len „navrhovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B. B., ktorou namietala porušenie svojich práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 19 ods.   3 Ústavy Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom Obvodného oddelenia   Policajného   zboru   Bratislava   Staré   Mesto   –   východ   (ďalej   len   „obvodné oddelenie“) 9. novembra 2001 v priestoroch obvodného oddelenia.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 17. decembra   2002   a podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácií Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ju prijal na ďalšie konanie.

Pri posudzovaní prijateľnosti sťažnosti ústavný súd zistil, že v doterajšej právnej úprave nie je zakotvený účinný prostriedok nápravy, prostredníctvom ktorého by v danom prípade bolo možné dosiahnuť na všeobecnom súde nápravu v oblasti namietaného zásahu do   nedotknuteľnosti   osoby,   ale   aj   obmedzenia   osobnej   slobody   a neoprávneného zhromažďovania údajov o navrhovateľke. Navrhovateľka bola oprávnená podať sťažnosť na základe § 3 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, ktorou by sa domáhala ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, v prípade, ak došlo k ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. Avšak na základe § 19 ods. 3 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach sťažnosť sa považuje za vybavenú, ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti a ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. V prípade, ak došlo k zásahu, resp. porušeniu vyššie uvedených základných práv a slobôd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru, inšpekčný odbor Bratislava (ďalej len „úrad   inšpekčnej   služby“),   ktorý   je   kompetentný   na   riešenie   sťažnosti,   nedisponuje právomocou rozhodnúť o porušení označených základných práv a slobôd a prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody, obnovil stav pred ich porušením. Ak by kompetentný orgán na základe sťažnosti zistil, že došlo k porušeniu, resp. zásahu do základných práv a slobôd, mohol by prijať opatrenia len voči policajtom. Prijaté opatrenia by nebolo možné považovať za primeraný prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa ústavy alebo medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc   z vyššie   uvedeného   ústavný   súd   neodmietol   prijatie   sťažnosti   na základe § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a vzhľadom na okolnosti prípadu odpustil splnenie podmienky týkajúcej sa vyčerpania opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania.

Preto   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   31   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde a upustil od ústneho pojednávania, ktoré vzhľadom na charakter konania nemohlo prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

Z podanej   sťažnosti   vyplýva,   že   navrhovateľka   spolu   so   svojím   priateľom 9. novembra   2001   sledovala   zhromaždenie   občanov,   ktorého   cieľom   bolo   upozorniť   na problémy kapitalizmu a globalizácie. Zhromaždenie sa konalo pred budovou Burzy cenných papierov na Vysokej ulici v Bratislave. Na Vysokú ulicu prišla navrhovateľka približne o 12.10 h a dianie sledovala z chodníka oproti budove Burzy cenných papierov v menšom dave. Konanie zhromaždenia nebolo v zmysle zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve   riadne   oznámené   príslušnému   orgánu.   Na   miesto   zhromaždenia   prišli   príslušníci Policajného   zboru   (ďalej   len   „policajti“)   na   základe   upozornenia   zamestnancov   Burzy cenných papierov. Policajti po tom, ako naložili do áut dvoch aktivistov, ktorí sa pokúsili vyvesiť transparent s heslom proti kapitalizmu na fasádu budovy Burzy cenných papierov, začali vyzývať aktivistov,   ktorí   predtým   držali plagáty,   aby išli s nimi   na oddelenie   za účelom podania vysvetlenia.

Navrhovateľka spolu s priateľom chcela odísť z miesta, keď ich jeden z policajtov vyzval, aby išli s ním na obvodné oddelenie. Navrhovateľka a jej priateľ bez akéhokoľvek odporu   nasledovali   policajta,   ktorý   ich   spolu   s ďalším   aktivistom   dopravil   na   obvodné oddelenie. Na obvodné oddelenie bola navrhovateľka prepravená medzi 13.45 až 14.00 h Pri vstupe do budovy prevzali navrhovateľku iní policajti.

Navrhovateľka   bola   odvedená   na   tretie   poschodie   spolu   s ostatnými   osobami privezenými políciou   z miesta   konania zhromaždenia. Všetci   museli odovzdať preukazy totožnosti   a vyložiť   všetko   z vreciek,   osobné   veci   nechať   na   dlážke   chodby. U navrhovateľky a ďalších dvoch   žien   bola dvoma policajtkami vykonaná bezpečnostná prehliadka. Všetky ženy sa museli vyzliecť do naha a policajtky im skontrolovali všetky veci.   Po   prehliadke   bola   navrhovateľka   spolu   s ostatnými   ženami   premiestnená   do tzv. miestnosti pre predvedených. Navrhovateľka sa dožadovala vysvetlenia, čo je dôvodom obmedzenia jej osobnej slobody, ale dôvod jej oznámený nebol. Až po dlhšom čakaní bola navrhovateľka predvedená a policajt jej oznámil, že má podať vysvetlenie k trestnému činu alebo priestupku, ktorý   sa   stal   na Vysokej   ulici. Po   podaní vysvetlenia   asi okolo 17 h odviedli navrhovateľku spolu s ďalšou osobou na oddelenie kriminalistickej techniky za účelom snímania identifikačných znakov. Policajný technik zmeral výšku navrhovateľky, zaznamenal farbu očí, vlasov, chrup, výslovnosť písmena R, pýtal sa na zvláštne znamenia a vyhotovil   obrazové   záznamy   s tabuľkou   s číslom.   Po   snímaní   identifikačných   znakov odviedli navrhovateľku späť do miestnosti pre predvedených bez akejkoľvek informácie o ďalšom postupe polície. Navrhovateľka bola prepustená okolo 19.45 h.

Navrhovateľka   namieta,   že   postupom   obvodného   oddelenia   došlo   k porušeniu   jej základných práv a slobôd, ktoré zdôvodňuje nasledovne:

K porušeniu   čl.   16   ods.   1   ústavy   uvádza,   že   policajti   vykonaním   osobnej,   resp. bezpečnostnej   prehliadky   hrubo   zasiahli   do   jej   osobnej   integrity,   ako   aj   súkromia. Navrhovateľka   uvádza,   že policajti nemali právo   v zmysle Trestného   poriadku   vykonať osobnú prehliadku navrhovateľky. Neexistovalo podozrenie, že navrhovateľka má pri sebe vec   dôležitú   pre   trestné   konanie,   a navrhovateľka   nebola   v zmysle   Trestného   poriadku zadržaná, zatknutá alebo braná do väzby. Ďalej poukázala na to, že na osobnú prehliadku neexistoval   príkaz   príslušného   orgánu   a neexistovali   dôvody   oprávňujúce   policajtov vykonať osobnú prehliadku bez príkazu.

K porušeniu čl. 17 ods. 2 ústavy uvádza, že „Policajný zákon upravuje obmedzenia osobnej slobody fyzickej osoby formou zaistenia a formou predvedenia za účelom zistenia totožnosti fyzickej osoby a predvedenia za účelom podania vysvetlenia. Navrhovateľke bola postupom obvodného oddelenia... obmedzená osobná sloboda medzi 13:45 až 19:00 h na dobu   cca.   7   hodín.   Na   túto   dobu  ...bola   sťažovateľka   umiestnená   v tzv. miestnosti   pre predvedených.   Ide   o priestor   uzamknutý   mrežou,   neumožňujúci   voľný   pohyb   čo   i len v budove   odvodného   oddelenia“.   Navrhovateľka   tvrdí,   že   vzhľadom   na   to,   že   voči   nej nebolo vznesené obvinenie a ani nebola podozrivá zo spáchania trestného činu, policajný orgán nebol oprávnený na obmedzenie osobnej slobody inštitútmi upravenými Trestným poriadkom.   Postup   obvodného oddelenia   podľa   názoru   navrhovateľky   „nebol   intenzitou a trvaním v súlade s § 17 zákona o policajnom zbore“. Ako obvyklý postup pri podávaní vysvetlenia   nie   je   možné   v žiadnom   prípade   hodnotiť   obmedzenie   osobnej   slobody   na sedem hodín bez akéhokoľvek zákonného podkladu, a preto došlo k zásahu do jej osobnej slobody.

K porušeniu   čl.   19   ods.   3   ústavy   navrhovateľka   uviedla,   že   vzhľadom   na   to,   že nebola osobou zaistenou, zadržanou, zatknutou ani obvinenou z úmyselného trestného činu, obvodné oddelenie zhromažďovalo bez zákonného podkladu a v rozpore s ustanoveniami zákona   č.   52/1998   Z.   z.   o ochrane   osobných   údajov   v informačných   systémoch a Občianskeho   zákonníka   jej   osobné   údaje.   Navrhovateľka   bola   na   obvodnom   oddelení podrobená   bez   jej   súhlasu   (dokonca   napriek   jej   protestom)   vyhotoveniu   obrazových záznamov,   vonkajšiemu   meraniu   tela,   ako   aj   zisťovaniu   zvláštnych   telesných   znamení (výslovnosť R). Týmto postupom obvodného oddelenia došlo podľa jej názoru k porušeniu jej práva garantovaného čl. 19 ods. 3 ústavy.

Navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd po vykonaní dokazovania vyniesol nález, ktorým vysloví, že:

1.   Postupom   obvodného   oddelenia   z 9.   novembra 2001   – vykonaním nezákonnej osobnej   prehliadky,   nezákonným   obmedzením   osobnej   slobody   a neoprávneným zhromažďovaním údajov o nej boli porušené jej práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 19 ods. 3 ústavy.

2. Obvodné oddelenie je povinné do siedmich dní od doručenia nálezu ústavného súdu zničiť neoprávnene zhromaždené údaje o navrhovateľke.

3. Obvodné oddelenie je povinné prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od doručenia nálezu ústavného súdu zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk.

4. Obvodné oddelenie je povinné prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do siedmich dní od doručenia nálezu ústavného súdu nahradiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu trovy konania.

II.

Z priestupkového spisu obvodného oddelenia sp. zn. ČTS/P-ORP-2814/SMv-2001 ústavný súd zistil, že jeho súčasťou je zápisnica o podaní vysvetlenia, ktorú vyhotovilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej   kriminality,   pod   č.   p.:   ORP-2814/KP-3-2001.   Zápisnica   bola   spísaná v Bratislave 9. novembra 2001 o 15.40 h v zmysle § 17 ods. 1 až 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znesení neskorších predpisov (ďalej   len   „zákon   o Policajnom   zbore“).   Zo   zápisnice   vyplýva,   že   vysvetlenie   bolo požadované   vo   veci   protestnej   akcie   v Bratislave   na   Vysokej   ulici   9.   novembra   2001. Z podaného   vysvetlenia   vyplýva,   že   navrhovateľka   sa   spolu   so   svojím   priateľom   asi o 12.00 h zdržiavala na Vysokej ulici pred budovou, kde sa predávajú CD nosiče, odkiaľ pozorovala protestnú akciu proti zasadnutiu Svetovej obchodnej organizácie. O tejto akcii sa dozvedela od svojho brata J. R., ktorý je žurnalista a bol pozvaný na túto akciu ako fotograf. Navrhovateľka nevedela uviesť, kto akciu organizoval a kedy sa aktivisti stretávajú ani kedy sa najbližšie stretnú. O týchto ľuďoch vedela, že protestujú proti kapitalizmu. Z týchto ľudí navrhovateľka pozná M. H., ktorý bol jej spolužiak na bilingválnom gymnáziu. Keď prišla na Vysokú ulicu okolo obeda, videla, že na budove Burzy cenných papierov držia veľký plátenný transparent dvaja muži, z ktorých jeden bol M. H. Navrhovateľka nepočula žiadne nadávky   ani   výkriky,   na   akcii   nemal   nikto   prejav.   Navrhovateľka   neskandovala,   nič nekričala   proti   policajtom   ani   ich   nijako   neurážala,   neohovárala   ani   na   nich   fyzicky neútočila.   K príprave   akcie   nevedela   nič   uviesť,   pretože   sa   jej   nezúčastnila.   Zápisnicu o podanom vysvetlení na znak súhlasu s jej obsahom navrhovateľka podpísala o 16.25 h.

V zázname, ktorý je tiež obsahom priestupkového spisu, je okrem iného uvedené, že voči   osobám   bolo   vykonané   oprávnenie   podľa   §   22   zákona   o Policajnom   zbore s negatívnym   výsledkom,   a   to   nstrm.   S.   Ďalej   zo   záznamu   vyplýva,   že   osobám   bola obmedzená   osobná   sloboda   o 13.10   h.   Osoby,   medzi   nimi   aj   navrhovateľka,   boli predvedené   na   obvodné   oddelenie   o 13.40   h   a po   spísaní   záznamu   boli   odovzdané k ostatným   úkonom   o 15.45   h.   V spise   sa   taktiež   nachádza   záznam   o prepustení navrhovateľky a ďalších šiestich osôb o 19. 45 h.

Okresné riaditeľstvo vo vyjadrení na výzvu ústavného súdu, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 7. februára 2003, vyjadrilo nesúhlas s tvrdením navrhovateľky, že neexistuje žiadny spôsob, ako možno namietať postup obvodného oddelenia na súde, prípadne na inom štátnom orgáne. Ďalej okresné riaditeľstvo oznámilo, že po doručení výzvy na vyjadrenie k prijatému   oznámeniu   bola   vec   postúpená   úradu   inšpekčnej   služby   na prešetrenie podozrenia   zo   spáchania   trestného   činu   podľa   §   158   Trestného   zákona   zakročujúcimi policajtmi.   Z uvedeného dôvodu   navrhlo, aby do   ukončenia šetrenia   úradom   inšpekčnej služby a zaslania ich vyjadrenia ústavný súd vo veci nekonal.

Úrad inšpekčnej služby na základe výzvy ústavného súdu, ktorou žiadal oboznámiť ho   s výsledkami   šetrenia   vo   veci   porušenia   práv   navrhovateľky   postupom   obvodného oddelenia   9. novembra   2001,   oznámil,   že   z preštudovaného   spisového   materiálu nevyplývalo podozrenie z trestnej činnosti príslušníka Policajného zboru, čo by zakladalo vecnú príslušnosť úradu inšpekčnej služby.

Okresné riaditeľstvo sa aj napriek výzve ústavného súdu nevyjadrilo k namietanému porušeniu základných práv a nevyužilo možnosť vyjadriť sa k meritu veci. Po oznámení výsledku šetrenia úradom inšpekčnej služby v liste, ktorý bol ústavnému súdu doručený 29. mája 2003, iba uviedlo, že navrhovateľka nevyužila právo podať sťažnosť v zmysle zákona   č.   152/1998   Z.   z.   o sťažnostiach,   ktorá   podľa   názoru   okresného   riaditeľstva   je riadnym opravným prostriedkom, ktorý jej zákon na ochranu práva poskytuje. Na základe toho navrhlo ústavnému súdu, aby sťažnosť odmietol, pretože na jej prerokovanie nie je príslušný.

III.

Navrhovateľka bola v priestoroch obvodného oddelenia v pozícii osoby podávajúcej vysvetlenie.   Časť   zásahov   do   základných   práv   a slobôd,   ktorým   bola   navrhovateľka vystavená,   je   voči   osobe   podávajúcej   vysvetlenie   neprípustná,   lebo   pre   ne   neexistoval zákonný základ a naviac neboli potrebné pre dosiahnutie účelu podania vysvetlenia. Ide hlavne o jej   uzavretie   v zamrežovanej časti   chodby   a o zisťovanie   jej   telesných   znakov, meranie tela etc. Ďalšie zásahy do jej základných práv a slobôd boli neprípustné v rozsahu a intenzite, ako boli uplatnené, lebo ich rozsah a intenzita nemali zákonný základ a neboli potrebné   pre   dosiahnutie   účelu   podania   vysvetlenia.   Ide   hlavne   o spôsob   vykonávania osobnej prehliadky a držanie v priestoroch obvodného oddelenia aj po samotnom podaní vysvetlenia.

K   porušeniu čl. 16 ods. 1 ústavy

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa   čl.   16   ods.   1   ústavy   nedotknuteľnosť   osoby   a jej   súkromia   je   zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 82 ods. 3 Trestného poriadku osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie.

Podľa   §   82   ods.   4   Trestného   poriadku   u osoby   zadržanej   a u osoby,   ktorá   bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.

Podľa § 83b ods. 1 Trestného poriadku osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť sudca   alebo   predseda   senátu   a v prípravnom   konaní   prokurátor   alebo   s jeho   súhlasom vyšetrovateľ alebo policajný orgán.

Podľa § 83b ods. 2 Trestného poriadku ak osobnú prehliadku nevykoná orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz policajný orgán.

V ods. 4 toho istého paragrafu je uvedené, že bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo policajný orgán vykonať osobnú prehliadku len vtedy, ak   príkaz   alebo   súhlas nemožno   vopred   dosiahnuť a vec   neznesie   odklad   alebo   ak   ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať prehliadku v prípadoch uvedených v § 82 ods. 4.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň (§ 14 ods. 3), a ak ju má, odňať ju.

Podľa   ods.   2   toho   istého   ustanovenia   policajt   vykonávajúci   službu   pri   ochrane strážených objektov má oprávnenia podľa odseku 1 aj voči osobe, ktorá vstupuje do týchto objektov alebo z nich odchádza. Za tým účelom je policajt oprávnený vyzvať osobu, aby sa podrobila kontrole batožiny, kontrole motorového alebo iného vozidla, prípadne pri vstupe do stráženého objektu alebo pri odchode z neho prešla zariadením na zisťovanie predmetov.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že osobitným zásahom do nedotknuteľnosti osoby je osobná prehliadka, resp. aj oprávnenie policajta presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej sa vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň.

Vzhľadom   na   to,   že   navrhovateľka   bola   požiadaná   o podanie   vysvetlenia a v priestupkovom spise sa nachádza zápisnica o podaní vysvetlenia, policajti si boli vedomí toho, že navrhovateľka nie je osobou, voči ktorej bude začaté, resp. sa už začalo trestné stíhanie, a preto nie sú oprávnení na vykonanie osobnej prehliadky. Taktiež nemali príkaz ani súhlas na jej vykonanie.

Zo záznamu obsiahnutého v priestupkovom spise ústavný súd zistil, že nstrm. S. na základe § 22 zákona o Policajnom zbore sa presvedčila, či osoby, ktoré boli predvedené na podanie vysvetlenia, nemajú pri sebe zbraň. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti,   za   akých   došlo   k výkonu   oprávnenia   vyplývajúceho z § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, teda že navrhovateľke bolo nariadené vyzliecť sa do naha a potom jej boli skontrolované všetky veci, bolo zasiahnuté do jej nedotknuteľnosti a súkromia. K porušeniu navrhovateľkinho práva podľa čl. 16 ods. 1 ústavy došlo hrubou neprimeranosťou tohto zásahu k okolnostiam prípadu.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že účelom ústavou priznaného práva na súkromie je nielen poskytnúť ochranu práv priznaných podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,   ale zároveň   zabrániť štátnym   orgánom   i orgánom   územnej   samosprávy,   aby zasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a príliš neprimerane riadili jeho súkromný život ( II. ÚS 94/95).

Právo   na   súkromie   sa   zaručuje   podľa   čl.   17   ods.   1   Medzinárodného   paktu o občianskych   a politických   právach,   ako   aj   podľa   čl.   8   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). V rozhodnutiach aplikujúcich čl. 8 Dohovoru sa opakovane zdôrazňuje, že účelom práva na súkromný a rodinný život je ochrana jednotlivca proti svojvoľným zásahom verejnej moci (Belgian Linguistic Case A: 1968, č. 6, s. 33, 7).

K   porušeniu čl. 17 ods. 2 ústavy

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa   §   17   ods.   1   zákona   o Policajnom   zbore   policajt   je   oprávnený   požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie   priestupku   na   zistenie   jeho   páchateľa,   ako aj na vypátranie   hľadaných   alebo nezvestných osôb a vecí. V prípade potreby je policajt oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona zápisnica o podaní vysvetlenia musí byť s osobou spísaná ihneď po jej predvedení.

Podľa   §   17   ods.   7   cit.   zákona   policajt   je   povinný   predvedenú   osobu   odovzdať orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak zistí, že sú dôvody na   jej   odovzdanie,   inak   musí   osobu   ihneď   prepustiť,   čo   vyznačí   v úradnom   zázname o predvedení.

Z priestupkového   spisu   vyplýva,   že   navrhovateľka   bola   na   obvodné   oddelenie predvedená   o 13.40   h   a umiestnená   do   uzamknutej   miestnosti   pre   predvedených. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia vyplýva, že spísanie zápisnice bolo ukončené o 16.25 h. Z obvodného oddelenia však bola prepustená až o 19.45 h, pretože po spísaní zápisnice bola navrhovateľka   odvedená   na   oddelenie   kriminalistickej   techniky   za   účelom   snímania identifikačných znakov a po týchto úkonoch bola znovu umiestnená späť do miestnosti pre predvedených bez akejkoľvek informácie o ďalšom postupe polície.

Z vyššie   citovanej   právnej   úpravy   jednoznačne   vyplýva,   že   zápisnica   o podaní vysvetlenia mala byť s navrhovateľkou spísaná ihneď po jej predvedení, navrhovateľka nemala byť umiestnená do uzamknutej miestnosti a vzhľadom na to, že účelom predvedenia bolo iba podanie vysvetlenia na základe § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajti neboli oprávnení na snímanie identifikačných znakov podľa § 20a zákona o Policajnom zbore   a naviac   aj   po   vykonaní   týchto   úkonov   naďalej   obmedzovať   osobnú   slobodu navrhovateľky jej umiestnením do uzamknutej miestnosti.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že „osobná sloboda podľa čl. 17 Ústavy SR zabezpečuje voľnosť človeka od vonkajších prekážok a obmedzení jeho pohybu. Povinnosť dostaviť sa pred štátny orgán bez ohľadu na to, či ide o orgán zákonodarnej, výkonnej alebo súdnej moci, vyčkať v priestore na to určenom, dokiaľ tento orgán nevyzve občana, aby urobil výpoveď, ako aj samotné poskytnutie svedeckej výpovede obmedzuje správanie človeka s intenzitou a v trvaní, ktoré pri dodržaní obvyklého postupu na strane štátneho orgánu ukladajúceho povinnosť svedčiť netrvajú tak dlho, aby ich bolo možné hodnotiť ako zásah do osobnej slobody, ktorý nie je v súlade s podstatou a zmyslom práva na osobnú slobodu“.

Pod osobnou slobodou sa rozumie voľný, ničím neobmedzený pohyb človeka, ktorý sa môže podľa vlastného rozhodnutia zdržiavať na určitom mieste alebo slobodne z tohto miesta odísť.

Vychádzajúc zo znenia čl. 17 ods. 2 ústavy, ktorý predpokladá zásah do osobnej slobody z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, a z doterajšej judikatúry ústavného súdu, policajti by boli konali v súlade s podstatou a zmyslom práva na osobnú slobodu, ak by boli navrhovateľku predviedli na obvodné oddelenie a aj keby bola navrhovateľka určitú dobu čakala za podaním vysvetlenia, ale za zásah do osobnej slobody navrhovateľky možno považovať   tú   skutočnosť,   že   bola   umiestnená   do   uzamknutej   miestnosti   a držaná   na obvodnom   oddelení   dlhšie,   ako   bolo   nevyhnutné   pre   podanie   vysvetlenia   a spísanie zápisnice   o podaní   vysvetlenia.   Hrubá   neprimeranosť   obmedzenia   osobnej   slobody navrhovateľky   účelu   sledovanému   podaním   vysvetlenia   podľa   §   17   ods.   1   zákona o Policajnom zbore znamená v okolnostiach prípadu, že na toto obmedzenie neexistoval zákonný základ, a teda je aj porušením jej práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy.

K   porušeniu čl. 19 ods. 3 ústavy

Podľa   čl.   19   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa § 20a zákona o Policajnom zbore policajt je oprávnený osobe predvedenej podľa   §   18   ods.   3   a 4,   ak   na   základe   oznámených   údajov   ani   v evidencii   obyvateľov nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej podľa § 19 ods. 1 a 2, osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať meranie tela, vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky biologických materiálov....

Podľa § 20 ods. 2 zákona o Policajnom zbore zisťovanie telesných znakov a meranie tela podľa odseku 1 vykonáva policajt rovnakého pohlavia alebo na jeho písomnú žiadosť odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník;

Zhromažďovanie   údajov   o fyzickej   alebo   právnickej   osobe   musí   byť   oprávnené. Oprávnené   je   zhromažďovanie   takých   údajov,   s ktorými   daná   fyzická   alebo   právnická osoba súhlasila alebo ktoré vyplývajú zo zákona.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   zhromažďovanie   údajov   o navrhovateľke   tým,   že policajný   technik   zmeral   výšku   navrhovateľky,   zaznamenal   farbu   očí   a   vlasov,   urobil záznam   o chrupe   navrhovateľky   a   výslovnosti   písmena   R,   informoval   sa   na   zvláštne znamenia a vyhotovil obrazové záznamy, bolo uskutočnené v rozpore so zákonom, pretože toto oprávnenie môže policajt realizovať iba voči osobám, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 20a   zákona o Policajnom   zbore.   Navrhovateľku   nemožno   zaradiť   do   tohto   výpočtu, pretože ona bola predvedená na policajné oddelenie za účelom podania vysvetlenia, podľa § 17 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Zo sťažnosti taktiež vyplýva, že navrhovateľka nesúhlasila so snímaním jej identifikačných znakov.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   snímanie identifikačných   znakov   navrhovateľky v rozpore s § 20a zákona o Policajnom zbore a bez súhlasu navrhovateľky bolo zásahom do práva na ochranu osobných údajov navrhovateľky podľa čl. 19 ods. 3 ústavy.

Aj Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku aplikujúcom čl. 8 Dohovoru vo veci Amann v. Švajčiarsko zo 16. februára 2000 konštatoval, že „uchovávanie dát týkajúcich sa súkromného života jednotlivca štátnym orgánom znamená zasahovanie v zmysle článku 8“.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Vzhľadom na to, že obvodné oddelenie zhromaždilo osobné údaje o navrhovateľke v rozpore so zákonom, ústavný súd prikázal, aby obvodné oddelenie obnovilo stav pred porušením   základných   práv   a slobôd   a nezákonne   zhromaždené   údaje   o navrhovateľke zničilo.

Navrhovateľka   v petite   sťažnosti   žiada,   aby   jej   ústavný   súd   okrem   vyslovenia porušenia základných práv a slobôd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk. Primerané   finančné   zadosťučinenie   zdôvodňuje   tým,   že   rozsah   a spôsob   zásahu   do   jej základných práv a slobôd bol mimoriadne závažný. Obvodné oddelenie svojím postupom podrobilo nezákonne navrhovateľku procesným úkonom hrubo zasahujúcim do osobnosti a súkromia navrhovateľky. Podľa jej tvrdenia značne traumatizujúce následky na ňu mala osobná prehliadka s vyzlečením do naha, doba siedmich hodín strávených v policajnej cele a ponižujúce   zisťovanie   identifikačných   znakov   a ich   zanesenie   do   policajnej   kartotéky. Tento zásah do osobnosti a súkromia navrhovateľky nie je možné už nijako odčiniť a veci uviesť   do   pôvodného   stavu.   Nález   ústavného   súdu   bude   morálnou   satisfakciou   pre navrhovateľku, ale zásah do   ústavou garantovaných práv bol takej intenzity, že sa javí potrebné, aby jej bolo ako náhrada nemajetkovej ujmy ústavným súdom priznané finančné zadosťučinenie.

Článok   127   ods.   3   ústavy   ustanovuje:   „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Na   základe   §   50   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde:   „Ak   sa   sťažovateľ   domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.“ Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde má primerané finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Pre nápravu porušenia základných práv a slobôd urobil ústavný súd tieto opatrenia: Rozhodol o porušení základných práv a osobnej slobody. Prikázal obvodnému oddeleniu zničiť   nezákonne   zhromaždené   údaje   o navrhovateľke.   Významnou   súčasťou zadosťučinenia navrhovateľky je už samotné deklarovanie porušenia jej základných práv a slobôd podľa čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 2 a čl. 19 ods. 3 ústavy ústavným súdom. V danom prípade   ho   však   nemožno   považovať   za   dostatočné,   pretože   zásah   do   nedotknuteľnosti osoby   vykonaním   osobnej   prehliadky   a obmedzenie   osobnej   slobody   nad   zákonom dovolený rozsah sa už nedá napraviť ani odstrániť, a preto ústavný súd priznal aj primerané finančné zadosťučinenie.

V konkrétnych   okolnostiach   prípadu   vidí   ústavný   súd   nemajetkovú   ujmu navrhovateľky   v   pocitoch   neistoty,   krivdy   a   poníženia,   ktoré   boli   vyvolané   postupom obvodného oddelenia po jej predvedení na podanie vysvetlenia.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru, aplikovaných na fakty prípadu.

Ústavný súd vyslovil porušenie základných práv a slobôd obvodným oddelením, ale zaplatením   finančného   zadosťučinenia   zaviazal   Krajské   riaditeľstvo   Policajného   zboru v Bratislave, pretože obvodné oddelenie je v organizačnej štruktúre Policajného zboru jeho základným útvarom, ale nie je rozpočtovou organizáciou. Obvodné oddelenie nie je svojimi príjmami a výdavkami zapojené do štátneho rozpočtu. Podľa § 21 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov boli krajské riaditeľstvá zriadené ako rozpočtové organizácie. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zriadilo zriaďovacou listinou Č. p.: SH-776-1/6-96 z 8. októbra 1996 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako rozpočtovú organizáciu.

Navrhovateľka žiadala, aby jej boli uhradené trovy konania, ktoré na základe výzvy ústavného   súdu   Mgr.   Z.   D.,   ktorú   JUDr.   J.   H.   splnomocnil   na vykonanie   potrebných úkonov, ako aj na korešpondenciu ohľadom trov konania, vyčíslila vo výške 7 048 Sk za štyri úkony právnej služby.

K požiadavke   navrhovateľky,   aby   jej   boli   uhradené   trovy   konania,   ústavný   súd uvádza, že v konaní pred ústavným súdom platí podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde zásada,   že   účastník   konania   uhrádza   trovy   konania   zo   svojho.   Na   základe   ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastupovania, pretože bolo rozhodnuté, že jej základné práva a slobody boli porušené, teda mala vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 24 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), podľa ktorého patrí za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia jej účinnosti (1. apríl 2002) odmena podľa doterajších predpisov. Preto za úkony   vykonané   pred   účinnosťou   vyhlášky   č. 163/2002   Z.   z.   (prevzatie   a príprava zastupovania a podanie vo veci samej z 9. januára 2002) ústavný súd priznal tarifnú odmenu 200 Sk za jeden úkon právnej pomoci a 2-krát režijný náklad po 100 Sk podľa § 13 ods. 6 vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   240/1990   Zb.   o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytnutie   právnej   pomoci   v znení   neskorších   predpisov a ustanovenia § 1 uznesenia Predsedníctva Slovenskej komory advokátov č. 1/1999 o určení paušálnej sumy náhrad výdavkov advokáta na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné pri jednom úkone. Za úkony vykonané po 1. apríli 2002 ústavný súd priznal odmenu podľa ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., ktoré upravuje výšku odmeny   za   zastupovanie   pred   ústavným   súdom,   ak   predmet   sporu   nie   je   oceniteľný peniazmi, podľa ktorého odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2002 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 12 811 Sk.

Podľa   takto   určených   kritérií   je   výška   odmeny   za   úkony   (písomné   vyjadrenie z 11. marca 2003) 4 270 Sk podľa ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a za žiadosť o posudzovanie podania na základe § 79a zákona o ústavnom súde 2 135 Sk podľa ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.

Na základe ustanovenia § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. ústavný súd rozhodol o náhrade výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu, t. j. 128 Sk.

Ústavný   súd   rozhodol,   že   Krajské   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v Bratislave   je povinné uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. J. H., pretože všetky úkony právnych služieb, za ktoré boli priznané trovy právneho zastúpenia, boli ním vykonané.

Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania vo výške, ktorú žiadala navrhovateľka, pretože ňou požadovaná výška trov konania nepresahuje výšku trov konania podľa platnej právnej úpravy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2004