SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 203/2015-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ZEGATRANS, spol. s r. o.,Raková 171, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský,JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., Potočná 2835/1, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokátJUDr. Peter Strapáč, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Žilina v konaní o vydanie poverenia súdnemuexekútorovi v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 3103/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti ZEGATRANS, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ZEGATRANS, spol. s r. o., Raková 171(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)v konaní o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní vedenompod sp. zn. 2 Er 3103/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako oprávnená z exekučného titulu podala návrhna vykonanie exekúcie 7. októbra 2014 na Exekútorskom úrade JUDr. Lucie Ďuricovej(ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor 9. októbra 2014 doručil okresnému súdužiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Sťažovateľka namieta, že okresný súdje v jej veci nečinný aj napriek viacerým urgenciám adresovaným okresnému súdu, ako ajjeho predsedovi. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd na predmetné urgencie nijakýmspôsobom nereagoval. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že vyčerpala dostupnéprostriedky nápravy. Podľa názoru sťažovateľky dochádza k porušovaniu jej základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. ústavyv napadnutom konaní, preto navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom,ktorým by vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní,prikázal okresnému súdu, aby konal v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov,priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môžezároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práva slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,obnovil stav pred porušením.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosťby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutomkonaní.
Sťažovateľka vidí porušenie označeného základného práva v nečinnosti okresnéhosúdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemuexekútorovi.
Podľa sťažovateľky okresný súd ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdunerozhodol o tomto jej návrhu.
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd uznesenímsp. zn. 2 Er 3103/2014 z 13. februára 2015 vydal poverenie súdnemu exekútorovina vykonanie exekúcie, ktoré poverený súdny exekútor prevzal 13. marca 2015.Z uvedeného vyplýva, že právna neistota sťažovateľky v súvislosti s jej návrhom na vydaniepoverenia súdnemu exekútorovi bola odstránená najneskôr v deň doručenia uvedenéhouznesenia okresného súdu, teda 13. marca 2015.
Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdusa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať akozbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného právazaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buďnevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že tento ojedinelý prieťahv napadnutom konaní sám osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možnépo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky,preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že v postupeokresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia súdnemu exekútorovizjavne došlo k nedodržaniu lehoty ustanovenej § 44 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,teda k ojedinelému prieťahu, avšak v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnostibola už právna neistota sťažovateľky odstránená.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšíminávrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia právaalebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť saopätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konanína okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2015