znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 203/2015-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   12.   mája2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ZEGATRANS, spol. s r. o.,Raková   171,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   JUDr.   Stopka,   JUDr.   Blendovský,JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., Potočná 2835/1, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokátJUDr.   Peter   Strapáč,   PhD.,   vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   o vydanie   poverenia   súdnemuexekútorovi v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 3103/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ZEGATRANS, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ZEGATRANS, spol. s r. o., Raková 171(ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)v konaní   o vydanie   poverenia   súdnemu   exekútorovi   v exekučnom   konaní   vedenompod sp. zn. 2 Er 3103/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako oprávnená z exekučného titulu podala návrhna vykonanie exekúcie 7. októbra 2014 na Exekútorskom úrade JUDr. Lucie Ďuricovej(ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor 9. októbra 2014 doručil okresnému súdužiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Sťažovateľka namieta, že okresný súdje v jej veci nečinný aj napriek viacerým urgenciám adresovaným okresnému súdu, ako ajjeho   predsedovi.   Sťažovateľka   tvrdí,   že   okresný   súd   na   predmetné   urgencie   nijakýmspôsobom   nereagoval.   Z uvedeného   dôvodu   je   toho   názoru,   že   vyčerpala   dostupnéprostriedky nápravy. Podľa názoru sťažovateľky dochádza k porušovaniu jej základnéhopráva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   ústavyv napadnutom konaní, preto navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom,ktorým   by   vyslovil   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v napadnutom   konaní,prikázal   okresnému   súdu,   aby   konal   v napadnutom   konaní   bez   zbytočných   prieťahov,priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môžezároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práva slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,obnovil stav pred porušením.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   ktorej   reálnosťby mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05,IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutomkonaní.

Sťažovateľka vidí porušenie označeného základného práva v nečinnosti okresnéhosúdu   pri rozhodovaní   o žiadosti   o vydanie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   súdnemuexekútorovi.

Podľa   sťažovateľky   okresný   súd   ku   dňu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdunerozhodol o tomto jej návrhu.

Ústavný   súd   v súčinnosti   s okresným   súdom   zistil,   že   okresný   súd   uznesenímsp. zn. 2   Er   3103/2014   z 13.   februára   2015   vydal   poverenie   súdnemu   exekútorovina vykonanie   exekúcie,   ktoré   poverený   súdny   exekútor   prevzal   13.   marca   2015.Z uvedeného vyplýva, že právna neistota sťažovateľky v súvislosti s jej návrhom na vydaniepoverenia   súdnemu   exekútorovi   bola   odstránená   najneskôr   v deň   doručenia   uvedenéhouznesenia okresného súdu, teda 13. marca 2015.

Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdusa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať akozbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného právazaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buďnevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   tento   ojedinelý   prieťahv napadnutom konaní sám osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možnépo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky,preto   jej   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavneneopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).

Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že v postupeokresného   súdu   pri   rozhodovaní   o   žiadosti   o   vydanie   poverenia   súdnemu   exekútorovizjavne   došlo   k nedodržaniu   lehoty   ustanovenej   §   44   ods.   2   zákona   Národnej   radySlovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,teda k ojedinelému prieťahu, avšak v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnostibola už právna neistota sťažovateľky odstránená.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   stratilo   opodstatnenie   zaoberať   sa   ďalšíminávrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia právaalebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť saopätovne   so   sťažnosťou   na   ústavný   súd,   ak   by   v   budúcnosti   v napadnutom   konanína okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2015