znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 203/2012-11

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 9. mája 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   Š.,   H.,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   D.   Š.,   B.,   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Cb 64/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2012 doručená sťažnosť M. Š., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. D. Š., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 64/2011.

Z obsahu   sťažnosti   a príloh   k nej   pripojených   vyplýva,   že   7.   apríla   2011   bol okresnému   súdu   doručený   návrh   navrhovateľa   na určenie   existencie   záložného   práva k nehnuteľnostiam; konanie je vedené pod sp. zn. 5 Cb 64/2011.

Uznesením   č.   k.   5   Cb   64/2011-270   z 9.   novembra   2011   okresný   súd   rozhodol, že priberá sťažovateľa ako odporcu v 8. rade do konania na strane odporcov, predbežným opatrením sťažovateľovi uložil, aby nenakladal s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k. ú. H., a zároveň pripustil zmenu petitu návrhu navrhovateľa. Rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 21. novembra 2011 a 2. decembra 2011 podal proti nemu odvolanie.

Sťažovateľ uviedol, že vec sa stále nachádza na okresnom súde, a to bez toho, aby bola   predložená   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o jeho   odvolaní.   Podľa   jeho   názoru okresný   súd   koná   priveľmi   liknavo   a spomalene a takýto   postup   priamo   nabúrava   jeho dôveru   v spravodlivé   a erudované   súdnictvo.   Sťažovateľ   je   udržiavaný   v stave   právnej neistoty,   pretože   práca   súdu   nebola   organizovaná   tak,   aby   bola   vec   rozhodnutá   bez zbytočných prieťahov. V predmetnom konaní dochádza k prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súvislosti s vyčerpaním právnych prostriedkov ochrany svojich základných práv a slobôd v zmysle § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   sťažovateľ poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 154/06 a uviedol, že aj keby podal sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   okresného   súdu,   touto   by   vzhľadom na neadekvátnu   dĺžku   konania   náprava   už   nebola   možná,   čím   sú   dané   dôvody   hodné osobitného zreteľa.

V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom okresného   súdu „v   úkonoch   súdu   prvého   stupňa   v konaní   o   odvolaní   proti   uzneseniu o nariadení   predbežného   opatrenia“ v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 Cb 64/2011   bolo porušené   jeho   základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   v sume   4   000   €,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 269,58 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 64/2011, ktorý po vydaní a doručení mu uznesenia č. k. 5 Cb 64/2011-270 z 9. novembra 2011 (ktorým pribral sťažovateľa ako odporcu v 8. rade do konania na strane odporcov, predbežným opatrením sťažovateľovi uložil, aby nenakladal s nehnuteľnosťou   nachádzajúcou   sa   v k.   ú.   H.,   a pripustil   zmenu   petitu   návrhu navrhovateľa)   dosiaľ   nepredložil   odvolanie   sťažovateľa   z 2.   decembra   2011   proti uvedenému   uzneseniu   okresného   súdu   na   rozhodnutie   odvolaciemu   súdu.   Sťažovateľ uviedol, že na ochranu označených práv nepodal sťažnosť predsedovi okresného súdu podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože touto by náprava daného stavu už nebola možná,   a tým   sú   dané   dôvody   hodné   osobitného   zreteľa   podľa   §   53   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

1.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 5 Cb 64/2011   začalo   na   základe   návrhu   navrhovateľa   doručeného   okresnému   súdu 7. apríla 2011   (t. j. trvá   rok   a jeden   mesiac),   pričom   dosiaľ   nebolo   rozhodnuté   vo   veci samej. Sťažovateľ sa stal účastníkom tohto konania v zmysle uznesenia okresného súdu č. k. 5 Cb 64/2011-270 z 9. novembra 2011 doručeného mu 21. novembra 2011.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02).

Z   judikatúry   ústavného   súdu   rovnako   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,   III. ÚS   372/09).   Ojedinelá nečinnosť   súdu   hoci   aj v trvaní   niekoľkých   mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05).

Ústavný súd nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že nie je možná náprava daného stavu sťažnosťou na prieťahy v konaní podanou predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona   č. 757/2004   Z. z.   o   súdoch   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení neskorších predpisov. Takýto prostriedok nápravy za účinný považuje aj Európsky súd pre ľudské práva, keď posudzuje námietku porušenia práva na prejednanie veci súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zmyslom a účelom   realizácie zásady   vyčerpania opravných prostriedkov   a iných právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých   orgánov   verejnej   moci,   teda   aj   všeobecných   súdov   v   rámci   im   zverených kompetencií.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Táto zásada vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorej ústavný   súd   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických   alebo   právnických   osôb,   ak   o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Nevyčerpanie uvedeného právneho prostriedku ochrany základných   práv a slobôd sťažovateľa je v danom prípade dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnej.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012