znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 203/04-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2004 predbežne prerokoval sťažnosť I. N., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ž., ktorou namietal porušenie jeho základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Trnava a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom bývalého Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 1 T 8/95 z 23. augusta 1995, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. N.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára 2004 doručená sťažnosť I. N., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ž. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   jeho   základných   práv   a slobôd postupom   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   a Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   v súvislosti   s výkonom   trestu odňatia   slobody   uloženého   mu   rozsudkom   bývalého   Mestského   súdu   v Bratislave sp. zn. 1 T 8/95 z 23. augusta 1995.

Sťažovateľ bol uvedeným rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom   podľa   §   9 ods.   2 a   § 234   ods.   1,   ods.   2 písm.   b)   a ods.   3 Trestného zákona, trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 234 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 35 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať a pol roka so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že na základe ustanovenia čl. III bodu 3 zákona č. 183/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky   č.   249/1994   Z.   z.   o   boji   proti   legalizácii   príjmov   z   najzávažnejších,   najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z. (ďalej len „zákon č. 183/1999 Z. z.“), podľa ktorého: „Trest odňatia slobody uložený pred 1. septembrom 1999 za trestný čin, ktorý sa bude po 1. septembri 1999 posudzovať ako miernejšie trestný, súd pomerne skráti;   pritom   prihliadne   na   vzájomný   pomer   trestnej   sadzby   ustanovenej   na   pôvodný trestný   čin   a   sadzby   ustanovenej   na   miernejšie   trestný   čin.   Podľa   rovnakých   zásad postupuje, ak za taký čin a zbiehajúci sa iný trestný čin bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest. (...)“, mu mal byť trest uložený právoplatným rozsudkom Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 1 T 8/95 z 23. augusta 1995 pomerne skrátený, a to s ohľadom na „zmenu výšky minimálnej mzdy“, násobkom ktorej je okrem iného definovaná škoda veľkého rozsahu ako zákonný   znak   skutkovej   podstaty   trestného   činu   lúpeže   podľa   §   243   ods.   3   Trestného zákona, podľa ktorého bol sťažovateľovi (s použitím ustanovenia § 35 ods. 1 Trestného zákona)   vymeraný   úhrnný   trest.   Podľa   sťažovateľovho   názoru   by   sa   zmenou   výšky minimálnej mzdy jeho skutok „posudzoval ako miernejšie trestný a to ako tr. čin v zmysle § 234 ods. 1, 2 písm. b) so značne miernejšou tr. sadzbou a to v rozpätí 5 – 12 rokov“.Sťažovateľ následne uviedol: „I napriek tomu, že v zmysle znenia tohto čl. III mi trest   skutočne   bol   uložený   pred   1.   9.   1999   ako   i to,   že   po   1.   9.   1999   sa   tento   tr.   čin posudzoval ako miernejšie trestný (o 1/3), tento trest mi nebol pomerne skrátený.

Keď   som   v decembri   2002   podal   v tejto   veci   sťažnosť   pre   porušenie   zákona   na Generálnu prokuratúru, tak po roku (december 2003) mi prišla zamietavá odpoveď, že moja sťažnosť je nedôvodná nakoľko čl. III zák. 183/1999 Z. z. sa nevzťahuje na môj prípad. (...) Podotýkam, že tento trest zatiaľ nie je vykonaný. (...) Vzhľadom   k tomu,   že   momentálne   nemám   žiadne   finančné   prostriedky   a taktiež nevlastním žiadne veci hnuteľné ani nehnuteľné, žiadam, aby mi bol pridelený obhajca zo zákona, ktorý by ma zastupoval pred ústavným súdom SR.“  

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 a v § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd preto listom z 25. februára 2004 vyzval sťažovateľa na jej doplnenie predložením kópie rozsudku Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 1 T 8/95 z 23. augusta 1995, kópií všetkých podaní sťažovateľa týkajúcich sa jeho žiadosti o pomerné skrátenie uloženého trestu odňatia slobody, ako aj kópií súdnych rozhodnutí a stanovísk prokuratúry v uvedenej veci. Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaním z 13. apríla 2004, v prílohe ktorého   ústavnému   súdu   predložil   kópiu   rozsudku   Mestského   súdu   v Bratislave sp. zn. 1 T 8/95   z 23.   augusta   1995,   kópiu   svojho   podnetu   z 25.   novembra   2002 adresovaného generálnej prokuratúre a kópiu odpovede generálnej prokuratúry v uvedenej veci (list č. k. IV Pz 949/02-34 z 13. novembra 2003), v ktorej sa okrem iného uvádza: „Vami uvádzaný čl. III ods. 3 zák. č. 183/99 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 9. 1999 rieši prípady   tých   trestných   vecí,   v ktorých   bol   uložený   trest   odňatia   slobody   pred   týmto dátumom za trestné činy, ktoré po tomto dátume sú miernejšie trestné. Inými slovami týka sa to tých trestných činov, ktorých trestná sadzba sa po 1. 9. 1999 znížila a preto sa dáva súdu   pokyn   na   pomerné   skrátenie   skôr   uloženého   trestu.   To   však   nie   je   Váš   prípad. Skutočnosť, že v čase účinnosti zákona č. 183/1999 Z. z. číselné vyjadrenie kategórie škôd v zmysle   §   89   ods.   13   Tr.   zák.   bolo   podstatne   vyššie   než   v čase,   kedy   došlo   k Vami spáchanému   trestnému   činu   (1993)   a jeho   posúdenie   súdom   (23.   8.   1995)   nie   je rozhodujúce na právnu kvalifikáciu činu, ktorý ste spáchali v r. 1993 a tieto prípady novela Trestného zákona z r. 1999 ani neriešila.

Zákonne preto postupoval Okresný súd v Trnave, keď rozhodnutím z 21. 12. 1999 Vás   po   vykonaní   2/3   trestu   podmienečne   z výkonu   trestu   prepustil,   pričom   vychádzal z celkovej výmery trestu 8 ½ roka, pretože rozhodnutím prezidenta SR č. 5111/97–72–4026 z 24. 2. 1998 Vám bola podľa § 366 ods. 1 Tr. por. Udelená milosť a podľa čl. 102 Ústavy SR Vám bola odpustená časť trestu vo výmere 2 roky.

Z uvedeného   je   zrejmé,   že   v tejto   súvislosti   zákon   neporušil   ani   Okresný   súd Bratislava   I   (rozsudok   z 10.   7.   2002   sp.   zn.   1   T   82/01)   ani   Krajský   súd   v Bratislave (rozsudok zo 6. 2. 2003 sp. zn. 3 To 207/02).

Z týchto dôvodov podnet ako neodôvodnený odkladám.“

V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   si   ústavný   súd   vyžiadal spisový   materiál   okresného   súdu   sp.   zn.   Pp   73/99   vo   veci   podmienečného   prepustenia sťažovateľa   z výkonu   trestu   odňatia   slobody   uloženého   mu   právoplatným   rozsudkom Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 1 T 8/95 z 23. augusta 1995.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietol porušenie svojich základných práv a slobôd zo strany Okresného súdu Trnava, v obvode ktorého vykonával trest uložený právoplatným rozsudkom Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 1 T 8/95 z 23. augusta 1995, ako   aj   zo   strany   generálnej   prokuratúry   z dôvodu,   že   podľa   jeho   názoru   mu   mal   byť uvedený trest na základe ustanovenia čl. III bodu 3 zákona č. 183/1999 Z. z. pomerne skrátený.

Podľa čl. III bod 3 prvej a druhej vety zákona č. 183/1999 Z. z. trest odňatia slobody uložený   pred   1.   septembrom   1999   za   trestný   čin,   ktorý   sa   bude   po   1.   septembri   1999 posudzovať ako miernejšie   trestný, súd   pomerne   skráti;   pritom   prihliadne   na vzájomný pomer   trestnej   sadzby   ustanovenej   na   pôvodný   trestný   čin   a   sadzby   ustanovenej   na miernejšie trestný čin. Podľa rovnakých zásad postupuje, ak za taký čin a zbiehajúci sa iný trestný čin bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest.

Podľa § 315 ods. 2 Trestného poriadku rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných   opatrení   robí,   ak   nie   je   ďalej   ustanovené   niečo   iné,   súd,   ktorý   vo   veci rozhodol v prvom stupni.

Podľa § 320 ods. 2 Trestného poriadku u osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom tohto trestu súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

Z obsahu sťažovateľovej sťažnosti, z listín vzťahujúcich sa na predmetnú vec, ktoré k sťažnosti pripojil, ani z obsahu spisového materiálu okresného súdu, v ktorého obvode sťažovateľ uvedený trest odňatia slobody vykonával, sp. zn. Pp 73/99 nevyplýva, že by sa sťažovateľ   ochrany   svojich   práv,   ktorých   porušenie   pred   ústavným   súdom   namieta, dovolával pred všeobecnými súdmi, t. j. pred súdom, v obvode ktorého trest odňatia slobody vykonáva, resp. pred súdom, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   poskytuje   ústavnú ochranu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu dôkaz, že ohľadne nastoleného ústavného problému sa domáhal ochrany svojich práv pred všeobecnými súdmi. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie, pričom sa už bližšie nezaoberal žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, pretože rozhodovanie o nej sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2004