znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 202/2016-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Annou Kubíkovou, advokátska kancelária, Hečkova 2, Bratislava, prenamietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 173/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušeniejeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 173/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že na krajskom súde pod sp. zn. 6 Co 173/2014prebieha odvolacie konanie vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorommá postavenie odporcu.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom 3. decembra 2013 tak, že žalobu zamietol.V dôsledku odvolania podaného žalobcami vo veci už 18 mesiacov rozhoduje krajský súd.Sťažovateľ vytýka krajskému súdu, že vo veci dosiaľ nenariadil žiadne pojednávanieani neurobil žiadne relevantné úkony.

Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne 2. februára 2015 namietalprieťahy v konaní u predsedu krajského súdu. Podpredseda krajského súdu v odpovediz 3. marca 2015 potvrdil dôvodnosť sťažnosti sťažovateľa a prisľúbil vo veci nápravu.Prieťahy v tomto odvolacom konaní odôvodnil predovšetkým vysokým nápadom veciv oddelení, ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na tomto úseku.Sťažovateľ uviedol, že neskončené konanie mu spôsobuje značnú neistotua nestabilitu v jeho právnom vzťahu, a to o to viac, že ide o spor, ktorý sa týka jehozákladnej životnej potreby, a to bývania. Predmetom sporu je otázka určenia vlastníctvak bytu, ktorý sťažovateľ dlhodobo vlastní a v ktorom sťažovateľ býva. Namieta, žepostupom krajského súdu dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodoltýmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 6Co/173/14 porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn. 6Co/173/14 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,-Eur..., ktoré je Krajský súd Bratislava povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 296,44 EUR, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Anny Kubíkovej, advokátky...“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy, aknamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základnéhopráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnejsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátua základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z inýchdôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnomprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľana porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 173/2014.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní mánevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). Pojem „zbytočné prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovaťpredovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmiprieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04,III. ÚS 372/06).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že namietané konanie začalo 24. marca2014 a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo 18 mesiacov. Krajský súd vo vecirozhodol rozsudkom 30. novembra 2015.

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní na tomto súde 2. februára 2015.Podpredseda krajského súdu sa po prešetrení sťažnosti sťažovateľa na prieťahyv konaní (2. februára 2015) zaviazal vec ďalej sledovať a súčasne oznámil, že vec by malabyť skončená v treťom štvrťroku 2015, čo sa skutočne aj stalo, pričom uviedol dôvody,prečo vznikli prieťahy v konaní.

Sťažovateľ napriek tomu podal 9. októbra 2015 sťažnosť ústavnému súdu, ktorounamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomkrajského súdu.

Vo vzťahu k posúdeniu doterajšej dĺžky namietaného konania ústavný súdkonštatuje, že hoci doterajší postup krajského súdu v namietanom konaní nebol bezprieťahov, nemali zistené nedostatky v postupe tohto súdu takú intenzitu, že by im bolomožné pripísať ústavný rozmer, teda že by umožňovali prijatie záveru o porušenízákladného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru (m. m. III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnomprerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016