SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 202/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť,
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. PeterPeružek, s. r. o., Radlinského 1, Hlohovec, v mene ktorej koná advokát a konateľJUDr. Peter Peružek, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnuochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdnekonanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Trnava a jeho uznesením z 8. januára 2015 v konaní vedenompod sp. zn. Tp 138/2014 a postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uznesenímz 22. januára 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 2/2015, a to pri rozhodovaní o jehožiadosti o prepustenie z väzby a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára2015 doručená sťažnosť,
(ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej prostredníctvomsplnomocneného právneho zástupcu namieta porušenie svojho základného práva zaručenéhočl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením z 8. januára2015 v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 138/2014 a postupom Krajského súdu v Trnave(ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením z 22. januára 2015 v konaní vedenompod sp. zn. 5 Tpo 2/2015, a to pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je trestne stíhanýpre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov aleboprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c) a d)a ods. 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,podal 18. decembra 2014 žiadosť o prepustenie z väzby a súčasne navrhol nahradiť väzbuposkytnutým písomným sľubom dohľadom probačného a mediačného úradníka (ďalej len„dohľad“), ako aj peňažnou zárukou.
Okresný súd uznesením sp. zn. Tp 138/2014 z 8. januára 2015 podľa § 79 ods. 3zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestnýporiadok“) žiadosť sťažovateľa zamietol podľa § 80 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadkupísomný sľub a návrh na nahradenie väzby dohľadom neprijal a podľa § 81 ods. 1 Trestnéhoporiadku neprijal ani ponúknutú peňažnú záruku.
Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bolauznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 2/2015 z 22. januára 2015 podľa § 193 ods. 1písm. c) Trestného poriadku zamietnutá.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa sa konajúce súdy v namietaných rozhodnutiach vôbecnezaoberali ním formulovanou argumentáciou, predovšetkým sa nevysporiadaliso sťažovateľom namietanými prieťahmi prebiehajúceho prípravného konania, predmetnéuznesenia podľa sťažovateľa neobsahujú žiadne odôvodnenie a sú zjavne v rozpores judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jehosťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného právazaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom okresného súdu a jeho uznesením z 8. januára 2015 v konaní vedenompod sp. zn. Tp 138/2014 a postupom krajského súdu a jeho uznesením z 22. januára 2015v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 2/2015, priznal sťažovateľovi primerané finančnézadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.V súlade s judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriťokrem iného aj vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsťk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ pre nedostatokpríčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právomalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo. Za zjavne neopodstatnený návrh pretomožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu a krajského súdu v konaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby a jejnahradenie písomným sľubom, dohľadom a peňažnou zárukou.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a jeho uznesením z 8. januára 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 138/2014
Ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahuk ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavnýsúd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušeniaich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená právomocvšeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci a poskytnúť tak ochranu označenýmzákladným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta (III. ÚS 181/04).
Sťažovateľ sa ochrany svojich práv vo vzťahu k uzneseniu okresného súdusp. zn. Tp 138/2014 z 8. januára 2015 mohol podľa zákona účinne domáhať(a aj sa domáhal) využitím opravného prostriedku (sťažnosti) podľa § 185 a nasledujúcichTrestného poriadku. V tomto kontexte bol krajský súd ako druhostupňový súd povinnýposkytnúť ochranu právam sťažovateľa, porušenie ktorých namieta v sťažnosti podanejústavnému súdu. Právomoc ústavného súdu je preto (s ohľadom na znenie čl. 127 ods. 1ústavy) bezprostredne vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu a k procesnému postupuokresného súdu predchádzajúcemu tomuto uzneseniu vylúčená.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušeniazákladného práva sťažovateľa podľa ústavy a práva podľa dohovoru postupom okresnéhosúdu, ako aj jeho uznesením sp. zn. Tp 138/2014 z 8. januára 2015 odmietol pre nedostatokprávomoci na jej prerokovanie (podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu a jeho uznesením z 22. januára 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 2/2015
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu jegarantované čl. 17 ods. 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovaťkonanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenieobvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobunevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonomurčených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia ústavykorešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. III. ÚS 7/00,III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08).
Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okreminého) na kvalitu tohto preskúmania. Rovnako to platí aj v prípade osobitného typuväzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie žiadosti o nahradenie väzbyzárukou [záruka subjektu, písomný sľub, peňažná záruka (napr. III. ÚS 424/08)].
Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vymedzilazáver, že záruky čl. 6 dohovoru sa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sarozhoduje o „oprávnenosti“ obvinenia („bien-fondé“) a nevzťahujú sa na mnohé konaniasúvisiace s trestným stíhaním, ktorých predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenostiobvinenia, t. j. rozhodovanie o vine a treste. Vychádzajúc z uvedeného režimu čl. 6dohovoru nepodlieha (okrem iného) rozhodovanie o väzbe (Neumeister c. Rakúskoz 26. 6. 1968 a Matznetter c. Rakúsko z 10. 11. 1969). Procesné garancie pri súdnej kontroleväzby poskytuje čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Obdobne na to poukazuje judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej konaniavšeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinenísamotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniamio právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1dohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru,keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru(napr. I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07). Ustanovenie čl. 6 dohovoru pritom predstavujez hľadiska jeho pôsobnosti, výkladu a aplikácie jeden celok. Procesnoprávne garancievyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru sa preto tiež týkajú tej časti trestného konania, ktorejpredmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení (resp. o obžalobe) osoby, a niesú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa väzby.
Aj pokiaľ ide o vzťah ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy upravujúceho základné právona súdnu ochranu a ustanovení čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa špecificky základnéhopráva na osobnú slobodu, ústavný súd konštatoval, že čl. 17 ústavy zahŕňa základné hmotnéa tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnuochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňazákladné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahua účel konania o väzbe (čo platí aj vo vzťahu k uvedenému čl. 5 ods. 4 dohovoru), a preto súna konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 2a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy.
V závere ústavný súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na skutočnosť kvalifikovanéhoprávneho zastúpenia sťažovateľa z hľadiska vymedzenia sťažnostnej námietky príslušnýmčlánkom ústavy a dohovoru prihliadal vychádzajúc z princípu viazanosti návrhom na začatiekonania v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde na petit sťažnosti,v ktorom sťažovateľ subsumoval svoje námietky pod čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1dohovoru.
Na základe týchto skutočností odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavneneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok vzájomnejpríčinnej súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým postupom krajského súdu v konanío väzbe a obsahom čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2015