znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 202/2013-47

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   augusta   2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť S. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. O., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupmi Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 99/1992 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 142/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 Co 101/2008) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo S. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a právo na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 99/1992   p o r u š e n é b o l o.

2. Základné právo S. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a právo na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom sp. zn. 8 Co 142/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 Co 101/2008)   p o r u š e n é   n e b o l o.

3. Okresnému   súdu   Bratislava   I   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 8 C 99/1992 konal bez zbytočných prieťahov.

4. S. B.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť S. B. trovy konania v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. R. O., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 202/2013-28 zo 14. mája 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. B.j, ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 99/1992 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 142/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 Co 101/2008).

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3228/2013 z 28. marca 2013, v ktorom okrem iného uviedol:

„Dňa 30. 03. 1992 na Okresný súd Bratislava I doručený žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľky domáhali proti pôvodnému odporcovi v 1. rade: S., štátny podnik... B. a pôvodnému odporcovi v 2. rade; Československý štát v zastúpení Ministerstvom vnútra SR vydania nehnuteľností, a to právnym titulom podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách...

Dňa 24.5.1993 sa vo veci konalo pojednávanie... Dňa 19.9.1994 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Uznesením zo dňa 19.9.1994 súd rozhodol o zastavení konania v časti týkajúcej sa pôvodného odporcu v 2. rade- Československý štát v zastúpení Ministerstvom vnútra SR a v tejto časti konanie zastavil.

Uznesením zo dňa 30.3.1995 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, za znalca ustanovil Ing. M. B.

Dňa 10.5.1995 na súd doručené podanie ustanoveného znalca - návrh na zmenu znalca. Dňa 12.9.1995 súd uznesením za znalca ustanovil Ing. A. F, Úradný záznam súdu o tom,   že   ustanovený   znalec   si   dňa   11.10.1995   osobne   vyzdvihol   súdny   spis   za účelom vyhotovenia znaleckého posudku.

Dňa 13.2.1996 na súd doručené podanie ustanoveného znalca Ing. A. F., žiadosť o zabezpečenie dokumentácie potrebnej k vyhotoveniu znal. posudku...

Dňa 4.3.1996 do súdneho spisu doručené podanie PZ N, dňa 12.4.1996 doručené podanie odporcu, ktorý požiadal súd o predĺženie súdom uloženej lehoty...

Dňa   22.7.1996   ustanovenému   znalcovi   zaslaný   spisový   materiál   na   vyhotovenie posudku. Dňa 19.11.1996 súd Ing. A. F. urgoval na vyhotovenie a predloženie znaleckého posudku.

Dňa 23.4.1997 na súd doručený súdny spis spolu s podaním Ing. A. F. Dňa 2.5.1997 súd vo veci na vyhotovenie znaleckého posudku ustanovil znalca Ing. J. G., ktorý si súdnu zásielku   obsahujúcu   uznesenie   o   jeho   ustanovení   na   pošte   podľa   vrátenej   doručenky nevyzdvihol...

Dňa 18.11.1997 pokyn zákonnej sudkyne na doručovanie uznesenia o ustanovení za znalca znalcovi Ing. J. G. cestou súdneho doručovateľa...

Dňa   6.4.1998   pokyn   zákonnej   sudkyne   na   doručovanie   uznesenia   o   ustanovení za znalca znalcovi Ing. J. G. prostredníctvom Policajného zboru SR Bratislava I.

Dňa   10.6.1998   na   súd   doručená   odpoveď...   ohľadom   doručenia   súdnej   zásielky ustanovenému   znalcovi,   z   ktorej   odpovede   zrejmé,   že   znalec   na   uvádzanej   adrese   rok nebýva a novú adresu sa polícii zistiť nepodarilo...

Dňa 19.6.1998 pokyn zákonnej sudkyne na zisťovanie, či ustanovený znalec Ing. J. G. je stále vedený v zozname znalcov, pokyn na zisťovanie jeho aktuálnej adresy.

Dňa 24.8.1998 zistené, že ustanovený znalec Ing. J. G. bol odvolaný 20.8.1997. Dňa 2.11.1998 súd vo veci na vyhotovenie znaleckého posudku ustanovil znalca I. B. Dňa   3.2.1999   pokyn   súdu   na   zaslanie   súdneho   spisu   súdnemu   znalcovi   spolu so žiadosťou o vyhotovenie posudku v lehote 30 dní...

Dňa 10.9.1999 na súd doručený vyhotovený znalecký posudok. Dňa   9.11.1999   pokyn   zákonnej   sudkyne   na   expedovanie   doručeného   posudku účastníkom, následne na predloženie na rozhodnutie o znalečnom...

Dňa 12.11.1999 súd uznesením rozhodol o odmene ustanoveného znalca. Dňa 28.2.2000 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 22.5.2000. Dňa 22.5.2000 na súd doručené podanie PZ N - žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania. Dňa 22.5.2000 pojednávanie odročené na 18.9.2000. Dňa 18.9.2000 vo veci sa konalo pojednávanie, pre neúčasť odporcu bolo odročené na 30.10.2000...

Dňa   30.10.2000   vo   veci   sa   konalo   pojednávanie,   bez   ospravedlnenia   sa   poj. nezúčastnili PZ N, ani samotné navrhovateľky, pojednávanie odročené na neurčito. Pokyn sudcu na zisťovanie pobytu navrhovateliek...

Dňa 10.1.2002 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 27.2.2002.

Dňa 31.1.2002 na súd doručené podanie PZ N- žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania na máj 2002...

Dňa 27.2.2002 súd pojednávanie odročil na deň 15.5.2002. Dňa   15.5.2002   vo   veci   sa   konalo   pojednávanie,   tohto   sa   PZ   N,   ani   samotné navrhovateľky bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnili.

Vo veci bol vyhlásený prvý rozsudok Okresného sudu Bratislava I č. kon.: 8 C 99/92- 264, ktorým návrh zamietnutý.

Dňa   15.5.2002   vo   veci   doručené   podanie   PZ   N   -   ospravedlnenie   z   neúčasti na pojedn.

Dňa 30.7.2002 doručené odvolanie navrhovateliek voči rozsudku č. kon.: 8 C 99/92 - 264, toto pokynom zo dňa 26.8.2002 preposlané na vedomie odporcovi.

Dňa 1.10.2002 súdny spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave... Uznesením č. k. 12 Co 433/2002 - 288 zo dňa 31. 10. 2003 Krajský súd v Bratislave prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 6.2.2004 súdny spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I. Dňa   6.4.2004   súd   uznesením   č.   k.   8   C   99/92   -   291   pripustil,   aby   namiesto dovtedajšieho   odporcu   v   1.   rade   vstúpila   ako   nový   odporca   v   1.   rade   spoločnosť Bratislavská stavebno - realitná spoločnosť a. s... Bratislava.

Dňa 23.4.2004 vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 1.6.2004. Dňa 26.5.2004 na súd doručené podanie PZ N - žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania. Dňa 1.6.2004 bolo vytýčené pojednávanie odročené na deň 17.9.2004. Dňa 17.9.2004 sa vo veci konalo pojednávanie, toto odročené na deň 16.11.2004, pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci - prípis súdu adresovaný PZ N na presnú špecifikáciu návrhu predneseného na pojednávaní... Dňa 29.10.2004 zrušenie vytýčeného termínu pojednávania z dôvodu PN zákonnej sudkyne...

Dňa 22.9.2005 pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup vo veci, vytýčený termín pojednávania na deň 20.12.2005.

Uznesením č. k. 8 C 99/92 - 356 zo dňa 14. 10. 2005 súd pripustil pristúpenie do konania pani E. B..., ako navrhovateľky v 3. rade (čl. 356) a pripustil i pristúpenie účastníka; JUDr. I. A... ako správkyne konkurznej podstaty spol. S. a. s... Dňa 14.10.2005 súd zároveň uznesením č. kon.: 8 C 99/1992 - 357 pripustil zmenu žalobného petitu. Dňa   20.12.2005   vo   veci   sa   konalo   pojednávanie,   toto   bolo   odročené   na   deň 17.1.2006...

Dňa   17.1.2006   sa   vo   veci   konalo   pojednávanie,   toto   bolo   odročené   na   deň 17.3.2006...

Dňa   17.3.2006   sa   vo   veci   konalo   pojednávanie,   toto   bolo   odročené   na   deň 29.5.2006...

Dňa 29.5.2006 sa vo veci konalo pojednávanie, toto bolo z dôvodu neprítomnosti PZ odporcov odročené na deň 10.10.2006. Dňa 10.10.2006 na súd doručené podanie PZ N - žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania.

Dňa 10.10.2006 pojednávanie odročené na 5.12.2006 pre neúčasť účastníkov a ich zástupcov.

Dňa 11.10.2006 na súd doručené podanie PZ odporcu v2. rade,- ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní...

Dňa 14.11.2006 PZ odporcu na súd doručil žiadosť o zmenu termínu pojednávania, kt. sa malo uskutočniť 5.12.2006 z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 5.12.2006 bolo pojednávanie odročené na 27.2.2007......   dňa   26.2.2007   na   súd   doručené   podanie   PZ   N   -   ospravedlnenie   neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie termínu pojednávania.

Dňa   27.2.2007   súd   pojednávanie   pre   neprítomnosť   všetkých   účastníkov   odročil na deň 15.5.2007...

Dňa 7.5.2007 na súd doručené podanie PZ N - vyjadrenie vo veci + návrh na zmenu žalobného petitu.

Dňa 15.5.2007 pojednávanie, toto odročené na deň 14.6.2007. PZ odporcu v prvom rade   spolu   s   jeho   štatutárnym   zástupcom   požiadali   súd   o   ospravedlnenie   ich   neúčasti pre chorobu a požiadali o odročenie pojednávania...

Dňa 14.6.2007 vo veci sa konalo pojednávanie, toto odročené na deň 28.9.2007. Uznesením č. kon.: 8 C 99/1992 - 468 súd pripustil zmenu žalobného návrhu.

Dňa   28.9.2007   sa   vo   veci   konalo   pojednávanie,   toto   bolo   odročené   na   deň 9.11.2007...

Dňa 9.11.1997 sa vo veci konalo pojednávanie, súdu predložené písomné vyjadrenie sa k návrhu odporcom v 1. rade, pojednávanie odročené na deň 13.11.2007.

Dňa   13.11.2007   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na   deň   6.12.2007.   Termín 6.12.2007 bol zo zdravotných dôvodov sudkyne preložený na 11.1.2008.

Dňa   6.12.2007   na   súd   doručené   podanie   navrhovateliek   -   návrh   na   pristúpenie ďalších účastníkov, zmena žalobného návrhu...

Dňa   11.1.2008   vo   veci   sa   konalo   pojednávanie,   toto   bolo   odročené   na   deň 4.3.2008...

Dňa 4.3.2008 sa vo veci konalo pojednávanie, toto bolo odročené na deň 11.3.2008. Dňa 11.3.2008 sa vo veci konalo pojednávanie, na tomto dokazovanie vyhlásené za skončené   a   pojednávanie   bolo   za   účelom   vyhlásenia   rozsudku   odročené   na   deň 14,3.2008.

Dňa 14.3.2008 vo veci vyhlásený v poradí druhý rozsudok tunajšieho súdu č. kon. 8 C 99/1992-529, ktorým návrh navrhovateľov zamietnutý...

Dňa 20.11.2008 súdny spis predložený na rozhodnutie o odvolaniach Krajskému súdu v Bratislave...

Dňa 22.4.2009 sa vo veci konalo pojednávanie, toto bolo odročené na 20.5.2009. Dňa 20.5.2009 sa vo veci konalo pojednávanie, na ňom rozhodnuté rozsudkom č. kon.: 10 Co 101/08 - 586, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súdny spis vrátený tunajšiemu súdu dňa 21.7.2009...

Dňa   27.8.2009   na   súd   doručené   dovolanie   navrhovateliek   podané   proti   časti rozhodnutia KS BA.

Dňa 8.9.2009 na súd doručené dovolanie odporcu v 1. rade proti rozsudku krajského súdu... Dňa 7.12.2009 preposlanie dovolaní účastníkov na vyjadrenie sa k nim. Dňa 9.12.2009 súd autoremedúrou zrušil uznesenie č. k. 8 C 99/1992 - 572 o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.

Dňa 23.3,2010 na súd doručené vyjadrenie sa navrhovateľov. Dňa 19.8.2010 súd predložil spis na rozhodnutie o dovolaní Najvyššiemu súdu SR. Dňa 1.7.2011 súdny spis vrátený tunajšiemu súdu s tým, že treba zistiť zloženie senátu KS BA, ktorý senát uznesením z 31.10.2003 sp. zn.: 12 Co 433/2002 zrušil prvýkrát rozsudok tunajšieho   súdu   a   taktiež   treba   odstrániť   nezrovnalosti   v   zápisnici   o   pojednávaní pred odvolacím súdom z 24.9.2003.

Dňa 21.7.2011 dopyt tunajšieho súdu adresovaný podpredsedovi KS BA v zmysle usmernenia Najvyššieho súdu SR, dňa 15.8.2011 obdržaná žiadaná odpoveď.

Dňa 6.10.2011 súdny spis opätovne predložený Najvyššiemu súdu SR. Dňa 3.8.2012 súdny spis vrátený tunajšiemu súdu spolu s uznesením Najvyššieho súdu č. kon.: 7 Cdo 133/2011 - 677. ktorým odmietnuté dovolanie odporkyne v 1. rade proti rozsudku KS BA, zároveň čiastočne rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušený. Dňa   15.11.2012   pokyn   vyššieho   súdneho   úradníka   na   expedovanie   rozhodnutia Najvyššieho súdu účastníkom konania.

Dňa 16.1.2013 pokyn zákonnej sudkyne na ďalší postup. Dňa 25.2.2013 súdny spis predložený na ďalší procesný postup Krajskému súdu v Bratislave.

Dňa 11.3.2013 na Krajský súd v Bratislave doručené podanie PZ N. Dňa   13.3.2013   pokyn   predsedníčky   senátu   odvolacieho   súdu   na   ďalší   procesný postup.

Nakoľko ako predsedníčke Okresného súdu Bratislava I mi neprináleží posudzovať zákonnosť zvoleného postupu súdu a povahu jednotlivých jeho úkonov, ako ani usmerňovať zákonného   sudcu,   akým   spôsobom   má   v   súdnom   konaní   postupovať,   posudzovala   som postup súdu a jednotlivé jeho úkony iba z hľadiska ich plynulostí. S poukazom na dĺžku konania   musím   konštatovať,   že   konanie   v   predmetnej   veci   je   ako   celok   poznačené prieťahmi. Vzhľadom na pretrvávajúci vysoký počet nevybavených vecí v súdnom oddelení zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi Okresného súdu Bratislava I predĺžili, mám preto za to, že ku vzniku prieťahov v konaní zo strany   tunajšieho   súdu   došlo   z   objektívnych   dôvodov,   a   to   najmä   z   dôvodu   nadmernej zaťaženosti sudcov a vyšších súdnych úradníkov občianskoprávneho úseku Okresného súdu Bratislava I.

Subjektívne zavinenie zákonnej sudkyne, vyššieho súdneho úradníka, prípadne iných zamestnancov súdu v tomto prípade zistené nebolo.

Súdny spis sa zároveň v období od 1.10.2002 do 6. 2.2004, v období od 20.11.2008 do 21.7.2009 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave a v čase od 19.8.2010 do 1.7.2011 a následne od 6.10.2011 do 3.8.2012 bol v dispozícii Najvyššieho súdu SR.   Pokiaľ ide o postup Krajského súdu v Bratislave ako i postup Najvyššieho súdu SR, musím uviesť, že ako predsedníčke Okresného súdu Bratislava l mi neprináleží hodnotiť, či v uvedenom období boli zo strany súdu vo veci spôsobené prieťahy v konaní, respektíve mi neprináleží akýmkoľvek spôsobom sa vyjadrovať k postupom uvedených súdov.

Čo   sa   predmetu   konania   týka,   tento   považujem   za   právne   zložitý,   vo   vecí   bolo potrebné   nariadiť   znalecké   dokazovanie   a   samotná   povaha   veci   si   vyžaduje   osobitnú starostlivosť   pri   prerokúvaní   a   jej   rozhodovaní.   Zároveň   v   priebehu   konania   došlo k rozširovaniu okruhu účastníkov, samotní navrhovatelia v priebehu konania niekoľkokrát zmenili petit (viď podania doručené na súd 7.5.2007 a 6.12.2007, zmena petitu pripustená uznesením č. kon.: 8 C 99/1992 - 357 zo dňa 14.10.2005). Mám taktiež za to, že na dĺžku konania nemalou mierou prispeli aj samotní účastníci konania, ktorí sa nezúčastňovali a ospravedlňovali   sa   z   vytýčených   termínov   pojednávaní,   iba   samotný   právny   zástupca navrhovateľov   tak   učinil   sedemkrát   (dňa   22.5.2000,   30.10.2000,   31.1.2002,   15.5.2002, 26.5.2004, 10.10.2006, 26.2.2007).

Z vyššie uvedeného prehľadu úkonov vyplýva, že prvostupňový súd vo veci samej už dvakrát rozhodol, a to rozsudkom č. kon.: 8 C 99/92 - 264 zo dňa 15.5.2002 a rozsudkom č.   kon.   8   C   99/1992   -   529   zo   dňa   14.3.2008.   Z   vyjadrenia   zákonnej   sudkyne   vyplýva, že v časti určenia, že veci patria do dedičstva po poručiteľovi (keďže odvolací súd v tejto časti prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie prvostupňovému súdu), bude môcť pokračovať až po vrátení súdneho spisu z Krajského súdu v Bratislave, ktorý odvolací súd rozhodne o návrhu v častiach zrušených dovolacím súdom.

V   prípade,   ak   Ústavný   súd...   prijme   sťažnosť   sťažovateľky   na   ďalšie   konanie a následne dospeje k záveru, že jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo   porušené,   dovoľujem   si   požiadať   Ústavný   súd...,   aby   vzal   do   úvahy,   že   zákonná sudkyňa   svojím   postupom   nezavinila   vznik   prieťahov   v   konaní.   Rovnako   si   dovoľujem požiadať Ústavný súd..., aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody, ktoré mali za následok, že predmetné konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené a sťažovateľke nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu...“

Obsah   spisu   okresného   súdu,   ktorý   bol   daný   na   nahliadnutie   ústavnému   súdu, potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení okresného súdu, a preto ich ústavný súd považuje za preukázané.

Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaniami sp. zn. Spr. 3152/13 z 5. apríla 2013 a 5. júna 2013, v ktorých okrem iného uviedol: „JUDr. Janka Gažovičová, predsedníčka senátu 8 Co mi oznámila, že vec Okresného súdu   Bratislava   I   sp.   zn.   8   C   99/1992,   bola   naposledy   predložená   Krajskému   súdu v Bratislave na konanie a rozhodnutie dňa 25. 02. 2013.

Odvolací   senát   8 C o   tunajšieho   súdu   t.   č.   v predmetnej   veci   vykonáva   prvotné procesné úkony, spojené so zabezpečením prípravy súdneho spisu sp. zn. 8 Co 142/2013 na ďalší   procesný   postup.   Po   kompletnom   spracovaní   spisového   materiálu,   bude   vec zaradená na jej prerokovanie podľa poradia...

Predsedníčka senátu uviedla, že vzhľadom na to, že písomným podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 11. 03. 2013, podal právny zástupca navrhovateľov, okrem iného, aj návrh   na   zámenu   účastníkov   konania   na   strane   odporcu   v   1.   rade   postupom   podľa ustanovenia   §   92   ods.   2.   3   O.   s.   p.   z   dôvodu,   že   došlo   k   zmene   vlastníctva   sporných nehnuteľností a ich vlastníkom prestal byt' odporca v I, rade a stala sa nimi spoločnosť TATRA UNITED CORPORATION, a. s.

Keďže   pre   potreby   rozhodnutia   o   procesnom   návrhu   navrhovateľov   je   potrebné zistiť,   na   základe   akého   právneho   titulu   došlo   k   zmene   vlastníckeho   práva   k   sporným nehnuteľnostiam, dňa 13. 03. 2013 bola v predmetnej veci sp. zn. 8 Co 142/2013 vyzvaná právna zástupkyňa odporcu v 1. rade, aby zaslala odvolaciemu súdu zmluvu o zlúčení, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti.

Výzva jej bola doručená dňa 04. 04. 2013.

Nakoľko   na   tuto   výzvu   právna   zástupkyňa   nereagovala,   dňa   31.   05.   2013,   bola zo strany odvolacieho súdu urgovaná.

Následne bude vec podľa poradia zaradená na prerokovanie a rozhodnutie. S uvedeným vyjadrením predsedníčky senátu 8 Co sa v celom rozsahu stotožňujem.“

Právny   zástupca   sťažovateľky   sa   k   stanovisku   okresného   súdu   i   krajského   súdu vyjadril podaním zo 14. júna 2013, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Pokiaľ ide o vyjadrenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 3. 2013, ústavnému súdu doručené dňa 5. 4. 2013, tak z neho jednoznačne vyplýva, že ústavná sťažnosť bola podaná dôvodne, nakoľko potvrdzuje, že napadnuté konanie je poznačené prieťahmi. Obranu Okresného súdu Bratislava I spočívajúcu v pretrvávajúcom vysokom počte nevybavených vecí v súdnom oddelení zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti sudcov a vyšších súdnych úradníkov, považujem za neakceptovateľnú. Vzhľadom na nadmernú zaťaženosť Okresného súdu Bratislava I ako údajný objektívny dôvod vzniknutých prieťahov sa natíska logická otázka koľko iných 21 ročných vecí má Okresný súd Bratislava I nevybavených a nerozhodnutých v prvom stupni a koľko iných ešte starších nevybavených vecí je potrebné na úkor tejto veci uprednostniť. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne   konanie,   nezbavuje   štát   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní (III. ÚS 17/02). Námietka veľkého počtu nevybavených vecí. či námietka nedostatočného personálneho   obsadenia   tohto   súdu   nemá   povahu   okolnosti,   ktorá   by   vylučovala   alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Preto okolnosti uvedené predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov sú neakceptovateľné.

Pokiaľ ide o tvrdenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava i, že na dĺžku konania nemalou mierou prispeli samotní účastníci konania, ktorí sa ospravedlňovali z vytýčených termínov   pojednávaní   a   samotný   právny   zástupca   navrhovateľov;   tak   učinil   sedemkrát, konštatujem,   že   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   (viac   ako   21   rokov)   je   vplyv odročenia   niektorých   pojednávaní   z   dôvodu   ospravedlnenia   právneho   zástupcu navrhovateľov zanedbateľný a nemôže ospravedlniť skutočnosť, že konanie nie je ani po 21 rokoch jeho trvania právoplatne skončené, naviac keď väčšina pojednávaní na súde prvého stupňa nemala žiadne reálne výsledky, po vyvolaní veci boli pojednávania hneď odročené, a to bez uvedenia dôvodu, pre ktorý sa pojednávanie odročuje.

Argumenty Okresného súdu Bratislava i ako aj Krajského súdu v Bratislave, ktorými poukazujú na časté zmeny   okruhu účastníkov   v   priebehu   konania ako aj zmeny   petitu, rovnako nemožno akceptovať. Ide o jednoduché procesné rozhodnutia súdu, naviac využitie procesných   prostriedkov   navrhovateľmi   na   úspešné   uplatnenie   svojich   nárokov a oprávnených   záujmov,   ktoré   bolo   potrebné   urobiť   aj   vzhľadnom   právne   nástupníctvo z dôvodu úmrtia jednej z navrhovateliek, a tiež z dôvodu neustálych prevodov dotknutých nehnuteľností nemožno pripísať na ťarchu účastníkov konania“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote, ktoré je obdobné ako základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre   subjekty   práva.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zákonodarca   zabezpečuje   prostredníctvom   procesnoprávnych   inštitútov,   ktoré   sú   štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky súdny   poriadok   (ďalej   len   „OSP“)   obsahuje   viaceré   účinné   prostriedky   zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť súdu   a   sudcu   vychádza   z §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05, III. ÚS 81/07).

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd bral do úvahy skutkový stav a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci.   Predmetom   sporu   (sťažovateľka   je   navrhovateľkou   v   druhom   rade)   bolo   najprv konanie   o   reštitučnom   nároku   na   vydanie   nehnuteľností   podľa   zákona   č.   87/1991   Zb. o mimosúdnych   rehabilitáciách   v   znení   neskorších   predpisov,   ktoré   spravidla   nemožno hodnotiť ako právne zložité (IV. ÚS 223/03, II. ÚS 50/06, III. ÚS 45/07, II. ÚS 377/09).

Čo   sa   týka   faktickej   zložitosti   veci,   ústavný   súd   hodnotí   vzhľadom   na   potrebu vykonania   znaleckého   dokazovania   toto   konanie   ako   skutkovo   náročnejšie,   pričom konštatuje, že ani skutková zložitosť veci však nemôže zakladať dôvod na ospravedlnenie nečinnosti a neefektívnosti postupu okresného súdu v tejto veci, ktorou by bolo možné zdôvodniť   doterajšiu   dĺžku   konania,   a to   najmä   s poukazom   na   povahu   veci,   ktorá   si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania (II. ÚS 50/06).

2. Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri hodnotení postupu podľa tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sporu pripisovala veľký význam, pretože bola právne zastúpená advokátom, ale na druhej strane   jeho   neúčasti   na   viacerých   pojednávaniach,   ako   to   uviedol   vo   svojom   vyjadrení okresný súd, čiastočne tiež prispeli k predĺženiu konania, a preto tieto skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri priznaní sumy finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   obdobie   od podania   žaloby   okresnému   súdu (30. marec 1992) do 15. februára 1993, teda do nadobudnutia účinnosti zákona o ústavnom súde, pre nedostatok svojej právomoci neposudzoval, a to z dôvodu, že zákon o ústavnom súde neobsahuje ustanovenia o spätnej účinnosti. Ústavný súd preto nemá oprávnenie konať o porušení základných práv a slobôd fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ku ktorému došlo pred uvedeným dátumom (II. ÚS 55/03, IV. ÚS 47/03). Zároveň však pripomína, že na   posúdenie   doterajšej   dĺžky   konania   pred okresným   súdom   ústavný   súd   musel preskúmať i stav, v akom sa vec nachádzala k tomuto termínu, a dobu, ktorá do 15. februára 1993 v konaní uplynula.

Ústavný súd opierajúc sa o svoju konštantnú judikatúru zastáva názor, že napadnuté konanie, ktoré nebolo právoplatne skončené od roku 1992 (navyše v reštitučnej veci), nie je potrebné osobitne vyhodnocovať a hodnotiť jednotlivé procesné úkony vykonané okresným súdom v jeho doterajšom priebehu. V okolnostiach danej veci už samotná dĺžka konania je z ústavnoprávneho   hľadiska   neakceptovateľná   a ničím   neospravedlniteľná   a nepochybne signalizuje, že v napadnutom konaní dosiaľ nedošlo k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorým   je odstránenie   právnej   neistoty účastníkov konania (m. m. IV. ÚS 280/2011, III. ÚS 269/2012, III. ÚS 103/2013).

Súdne konanie, ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to   je   v   danej   veci,   možno   už   len   na   základe   jeho   posúdenia   vcelku   považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy i právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 152/08, IV. ÚS 251/08, III. ÚS 383/2012).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v neprimeranej zaťaženosti zákonných sudcov a nedostatočnom počte sudcov na vybavovanie na súd napadnutých vecí (ako dôvodov, ktoré   by   mali   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v konaní)   ústavný   súd neakceptoval.   Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr. III. ÚS 147/02, I. ÚS 100/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod sp.   zn. 8 C 99/1992 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala aj porušenie základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   (práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru)   postupom   krajského   súdu v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   8   Co   142/2013   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 10 Co 101/2008).

Ústavný súd konštatuje, že dĺžka konaní vedených krajským súdom [v prvom prípade preskúmaval rozsudok prvostupňového súdu zo 14. marca 2008 a rozhodol už 20. mája 2009, teda po siedmich mesiacoch od doručenia spisu (20. novembra 2008), a v druhom prípade až 25. februára 2013 mu bol predložený súdny spis po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky] nesignalizuje oproti postupu okresného súdu, ktorý predovšetkým nesie   zodpovednosť   za dobu   predĺženia   posudzovaného   konania,   úroveň   odôvodňujúcu záver o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy [resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (podobne III. ÚS 30/03, III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04)].

Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci ústavný súd preto vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 142/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 Co 101/2008) základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) porušené nebolo.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojím   rozhodnutím   o   porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 99/1992 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 25 000 € od okresného súdu, ktoré odôvodnila na strane 6 svojej sťažnosti.

V   danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   do   úvahy   priznanie finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania, nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 99/1992, ale aj ďalšie okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 10 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky, ktoré   jej   vznikli   v   dôsledku   jej   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom advokátom JUDr. R. O. Sťažovateľka si uplatnila trovy konania v celkovej sume 331,13 €, ktoré nešpecifikovala.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá predstavovala sumu 781 €.

Ústavný súd jej priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti v roku 2013) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej služby   v   roku   2013   predstavovala   sumu   130,16   €   a   režijný   paušál   7,81   €.   K   tomu   je potrebné pripočítať 20 % DPH v sume 55,18 €, pretože advokát je jej platcom. Úhrada bola teda priznaná v celkovej sume 331,12 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košiciach 28. augusta 2013