znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 202/2012-14

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 9. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť advokáta JUDr. V. K., K., zastúpeného advokátkou JUDr. A. P. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 5 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru východ, oddelenia vyšetrovania   v   Košiciach   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-53/BOK-VY-2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. K.   o d m i e t a   z dôvodu jej neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2012 doručená   sťažnosť   advokáta   JUDr.   V.   K.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou JUDr. A. P. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a   práva   podľa   čl.   5   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru východ, oddelenia vyšetrovania v Košiciach (ďalej len „úrad boja proti organizovanej kriminalite“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   uznesením   vyšetrovateľa   úradu   boja   proti organizovanej kriminalite sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY-2012 z 21. februára 2012 mu bolo vznesené obvinenie za zločin marenia spravodlivosti podľa čl. 344 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Sťažovateľ   uviedol,   že   21.   februára   2012   bol   prítomný   na   hlavnom   pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „Špecializovaný trestný súd“) vo veci vedenej   pod   sp.   zn.   PK   1   T   26/2011,   kde   obhajoval   svojich   klientov   v kauze   tzv.   S. Sťažovateľ   ďalej   dodal,   že   po   prednesení   záverečných   rečí   a odobratí   sa   senátu Špecializovaného trestného súdu na záverečnú poradu a po zbalení svojich osobných vecí a vyjdení z pojednávacej miestnosti došlo v čase o 17.17 h k jeho zadržaniu príslušníkmi úradu boja proti organizovanej kriminalite. Sťažovateľ uviedol, že toto zadržanie považuje za nezákonné a protiústavné, porušujúce jeho základné právo na osobnú slobodu. Podľa jeho názoru sa uskutočnilo demonštratívnym spôsobom pred očami verejnosti a viacerých médií.   V tejto   súvislosti   poukázal   na   to,   že   deň   pred   svojím   zadržaním   sa   zdržiaval v budove úradu boja proti organizovanej kriminalite v K. v súvislosti s inou trestnou vecou, a zároveň vyslovil názor, že vyšetrovateľ už vtedy musel mať vedomosť o zamýšľanom zadržaní a že toto naschvál naplánoval tak, aby sa udialo pred zrakmi jeho klientov a ďalšej verejnosti.   Vo   vzťahu   k uvedenému   sťažovateľ   dodal: „Mám   zato,   že   neexistuje zadržiavacia právomoc ÚBOK-u ako ani inej policajnej zložky v budove akéhokoľvek súdu, bez toho, aby mu predchádzal prinajmenšom aspoň súhlas predsedu súdu.“

Sťažovateľ   ďalej   pokračoval,   že   po   zadržaní   bol   príslušníkmi   úradu   boja   proti organizovanej   kriminalite   eskortovaný   do   K.   a bolo   mu   doručené   uznesenie   o vznesení obvinenia. Následne bol vypočutý vyšetrovateľom a umiestnený v cele policajného zaistenia spolu so svojimi osobnými vecami nachádzajúcimi sa v obálke (peniaze, mobilný telefón, kľúče). Počas svojho zadržania v cele policajného zaistenia nachádzajúcej sa v K. žiadal príslušníkov polície o kontakt so svojím obhajcom, ale jeho požiadavke nebolo vyhovené, a preto na mieste podal službukonajúcemu príslušníkovi polície ústnu sťažnosť.

Sťažovateľ   uviedol,   že   24.   februára 2012   ešte pred   predvedením   pred   sudcu   pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) ho v cele policajného zaistenia v K. navštívili vyšetrovatelia úradu boja proti organizovanej kriminalite, ktorí ho podľa   §   89   ods.   1   Trestného   poriadku   vyzvali   na vydanie   veci   –   mobilného   telefónu. Sťažovateľ odmietol vyšetrovateľom vydať túto vec odvolávajúc sa na to, že pri úkone nie je prítomný jeho advokát ani zástupca Slovenskej advokátskej komory, zároveň namietal, že podľa § 89 ods. 2 Trestného poriadku sa povinnosť na vydanie veci nevzťahuje na vec týkajúcu sa skutočností, o ktorých platí zákaz výsluchu a povinnosť mlčanlivosti. Podľa vyjadrenia sťažovateľa mu následne vyšetrovateľ predložil „vopred pripravenú“ zápisnicu a príkaz na odňatie veci podľa § 91 Trestného poriadku, ktorý bol podľa neho nezákonný, neopodstatnený,   vydaný   bez   predchádzajúceho   súhlasu   prokurátora   a neobsahoval náležitosti príkazu podľa § 181 Trestného poriadku. Sťažovateľ súčasne vyslovil názor, že tento príkaz považuje za nezákonný aj z toho dôvodu, že pred jeho vydaním sa vyšetrovateľ vôbec   nepokúsil   o miernejšiu   formu „nátlaku“,   napr.   uloženie   poriadkovej   pokuty, a zároveň pripomenul, že pri tomto úkone nebola prítomná nezúčastnená osoba tak, ako to vyžaduje zákon.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa vyšetrovateľ nepribral do konania znalca pre účely zistenia a skúmania obsahu telefónu, čo podľa jeho názoru svedčí o tom, že vyšetrovateľ disponuje s údajmi v jeho mobilnom telefóne nekontrolovateľným spôsobom. Okrem toho vyslovil názor, že na odňatie jeho mobilného telefónu neexistoval žiaden dôvod, pretože táto   vec   vôbec nesúvisela   s trestnou   činnosťou,   z ktorej   bol   obvinený.   Tým   podľa   jeho názoru došlo k porušeniu jeho práva na ochranu súkromia.

K celému   prípadu   sťažovateľ   dodal,   že   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. 0 Tp 18/2012 z 24. februára 2012 bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného   poriadku,   ale   na   základe   sťažnosti   proti   nemu   a následnému   rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tpo 9/2012 z 5. marca 2012 bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a on bol ihneď prepustený z väzby na slobodu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo JUDr. V. K., advokáta, na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, obsiahnuté v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v čl. 8 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, bolo porušené postupom, zásahmi a rozhodnutiami MV SR - Prezídia   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky,   Úradu   boja   proti   organizovanej kriminalite, Odbor Východ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-53/BOK-VY- 2012.

2.   Základné   právo   JUDr.   V.   K.,   advokáta,   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   základné   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným   zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky,   a   základné   právo   na   listové   tajomstvo,   tajomstvo   dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom MV SR - Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Východ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ -53/BOK-VY-2012 porušené bolo.

3.   Sťažovateľovi   JUDr.   V.   K.,   advokátovi,   sa priznáva primerané zadosťučinenie v celkovej výške 5.000,-€, ktoré mu je povinné vyplatiť Ministerstvo vnútra SR - Prezídium policajného zboru SR do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.

4.   Ministerstvo   vnútra   SR   -   Prezídium   policajného   zboru   SR   do   30   dní   od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR, je povinný uhradiť sťažovateľovi JUDr. V. K., advokátovi, trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. A. P. H. do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ministerstvu vnútra SR - Prezídium policajného zboru SR a jeho zložke Úradu boja proti organizovanému zločinu v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/BOK-VY- 2012, zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľa zaručených Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd a práva zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv postupom úradu boja proti organizovanej kriminalite   v súvislosti   s jeho   trestným   stíhaním   nachádzajúcim   sa   v štádiu   prípravného konania.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú. Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   (III.   ÚS   149/04, IV. ÚS 277/09).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   210   Trestného   poriadku   obvinený,   poškodený   a   zúčastnená   osoba   majú právo   kedykoľvek   v   priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné   nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť prokurátorovi   bez   meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   považuje   žiadosť   o preskúmanie   postupu   policajta   podľa   Trestného poriadku a následne podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, III. ÚS 24/2012).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovil   opakovane   právny   názor,   že   vynechanie   tohto   prostriedku   nápravy   (žiadosti o preskúmanie   postupu   policajta,   podnetu,   opakovaného   podnetu)   v   sústave   orgánov prokuratúry   Slovenskej   republiky   nemožno nahrádzať podaním   sťažnosti   v   konaní pred ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí   sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv, ku ktorému malo   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   dôjsť   v   súvislosti   s postupom   úradu   boja   proti organizovanej kriminalite v prípravnom konaní (m. m. napr. I. ÚS 186/05).

Z   obsahu   sťažnosti   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ   podal   žiadosť   o preskúmanie postupu   policajta   (je   zrejmé   len   podanie   ústnej   sťažnosti   službukonajúcemu   policajtovi v cele policajného zaistenia) či podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre proti   namietanému   postupu   úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   hoci   tak   mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž žiadosť o preskúmanie postupu policajta a podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok   ochrany podľa   § 53 ods.   1 zákona   o ústavnom   súde,   ktorý   zákon   (Trestný   poriadok   a zákon   o prokuratúre) sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je podľa uvedených predpisov oprávnený.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012