znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 201/2015-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   augusta   2015v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jany Baricovej a ĽubomíraDobríka   o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛,,   zastúpeného   Advokátskou   kanceláriouVARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, konajúcou konateľom a advokátom JUDr. JozefomVarmusom, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 93/2006 takto

r o z h o d o l :

Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenompod sp. zn. 8 C 93/2006 p o r u š e n é   b o l o.

Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 93/2006konal bez zbytočných prieťahov.

p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíceur),   ktoré   mu j e   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý   vyplatiť   do dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy   konania   v sume355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na   účet jeho právnehozástupcu   Advokátskej   kancelárii   VARMUS   s.   r.   o.,   Palárikova   83,   Čadca,   do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímsp. zn. III. ÚS 201/2015 z 12. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalejlen „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalejlen „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 8 C 93/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Predmetom konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie o návrhu žalobcovna vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, pričom sťažovateľ je v procesnejpozícii žalovaného. Od podania návrhu vo veci uplynulo takmer 9 rokov a všeobecné súdydosiaľ právoplatne nerozhodli, čo u sťažovateľa vyvoláva dlhodobý stav právnej neistoty.

Okrem   toho,   že   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavyvyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanieveci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   zároveň   požadovalpriznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podanímsp. zn. Spr. 1160/15 doručeným ústavnému súdu 29. júna 2015, v ktorom vyjadril súhlass upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom a poskytoliba   stručný   prehľad   procesných   úkonov   súdu,   ako   aj   účastníkov   napadnutého   konania,z ktorého vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„11.2.2006 - návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia a o náhradu škody...

12.7.2006 - právny zástupca navrhovateľov doručil súdu doklady

25.7.2006 - návrh zaslaný na vyjadrenie odporcovi

5.10.2006 - právny zástupca odporcu doručil vyjadrenie

13.10.2006 - vyjadrenie zaslané na vyjadrenie navrhovateľom

25.10.2006 - doručené vyjadrenie navrhovateľov

25.1.2007 - pojednávanie, odročené na neurčito stým, že odporcovi bolo uložené, aby predložil krycí list rozpočtu a súpis vykonaných prác a navrhovatelia boli vyzvaní na predloženie mien a adries svedkov

29.1.2007 - odporca predložil doklady

28.2.2007- sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 15.3.2007

9.3.2007 - právny   zástupca   navrhovateľov   požiadal   o   odročenie   pojednávania (odstúpil od poskytovania právnych služieb)

15.3.2007 - pojednávanie, odročené na neurčito

16.3.2007 - navrhovatelia predložili plnú moc...

16.3.2007 - právny zástupca navrhovateľov oznámil mená a adresy svedkov

26.3.2007 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 10.5.2007

28.3.2007 - uznesenie (navrhovatelia boli vyzvaní na zloženie preddavku na náhrady svedočného)

10.5.2007 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom výsluchu navrhovateľky dožiadaným súdom

22.5.2007 - dožiadanie na Okresný súd Bratislava II

22.5.2007 - výzva pre odporcu na predloženie stavebného denníka

7.9.2007 - vrátené dožiadanie

13.9.2007 - referát   sudkyne   –   výzva   pre   právnych   zástupcov   účastníkov   konania na predloženie dôkazov

18.10.2007 - reagoval na výzvu právny zástupca odporcu

2.11.2007 - reagoval na výzvu právny zástupca navrhovateľov

13.11.2007 - uznesenie – nariadené znalecké dokazovanie

18.1.2008 - súdna   znalkyňa   vrátila   uznesenie   s   tým,   že   nemá   oprávnenie na vykonávanie   znaleckej   činnosti   v   odbore   stavebníctvo,   odvetvie   odhad   hodnoty nehnuteľností

22.1.2008 - uznesenie – ustanovená nová súdna znalkyňa

4.6.2008   -   súdna   znalkyňa   oznámila   súdu   odmietnutie   vypracovania   znaleckého posudku z dôvodu, že znalecké posúdenie predmetných otázok už vykonala ako konzultant pre Ing. Kavcovú v znaleckom posudku č. 18/2006 zo dňa 7.3.2006

10.6.2008 - uznesenie – ustanovený znalec

8.7.2008b - znalec súdu oznámil, že nie je zapísaný v odbore, v ktorom je potrebné úkon vykonať

10.7.2008 - sudkyňa nariadila vyžiadať spis od znalca

6.8.2008 - uznesenie – ustanovený znalec

4.9.2008 - znalec požiadal o zbavenie povinnosti podať znalecký posudok (nevykonal odbornú skúšku z daného odboru)

9.9.2008 - uznesenie – ustanovený znalec

4.2.2009 - znalec urgovaný

9.2.2009 - doručený znalecký posudok

11.2.2009 - sudkyňa nariadila doručiť znalecký posudok na vyjadrenie

16.2.2009 - uznesenie – priznaná odmena znalcovi

4.3.2009 - vyjadrenie právneho zástupcu odporcu

24.3.2009 - sudkyňa nariadila zaslať vyjadrenie znalcovi – námietky voči posudku

24.3.2009 - vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov k ZP

14.4.2009 - vyjadrenie súdneho znalca

22.4.2009 - znalec vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľov k ZP

11.5.2009 - reagoval na výzvu

19.5.2009 - sudkyňa vytýčila termín pojednávnia na deň 11.6.2009

5.6.2009 - navrhovatelia požiadali o odročenie pojednávania (účasť na zahraničnej konferencii)

8.6.2009 - určený termín pojednávania zrušený

17.9.2009 - pojednávanie,   odročené   na   neurčito   za   účelom   poskytnutie   lehoty účastníkom na predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania

28.9.2009 - vytýčený   termín   pojednávania   na   deň 26.10.2009,   odročené na 19.11.2009 za účelom predvolania svedkov

28.10.2009   –   termín   pojednávania   na   deň   26.11.2009,   odročené   na   neurčito za účelom   predloženia   stavebného   denníka   a   projektovej   dokumentácie   zo   strany navrhovateľov

14.12.2009 - žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov na predĺženie lehoty (PN)

12.1.2010 - predložené doklady

27.1.2010 - doklady zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi odporcu

12.2.2010 - vyjadrenie

5.3.2010 - termín pojednávania na deň 12.4.2010, odročené na neurčito s tým, aby právny   zástupca   navrhovateľov   predložil   súdu   písomne   urýchlene   otázky,   na   ktoré doplnenie znaleckého posudku bude nariadené s tým, že po vyjadrení i právneho zástupcu odporcu bude nariadený doplnok, budú vyžiadané listinné dôkazy od svedkov

21.4.2010 - vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov k znaleckému posudku

11.5.2010 - svedok doručil doklady

25.5.2010 - uznesenie – uložená úloha znalcovi

17.6.2010 - ďalší svedok predložil doklady

6.8.2010 - znalec požiadal o zaslanie projektovej dokumentácie

23.8.2010 - list znalca zaslaný právnemu zást. navrhovateľov a odporcu

14.9.2010 - práv. zást. odporcu oznámil, že nedisponuje projektovou dokumentáciou

5.10.2010 - urgencia na zaslanie znaleckého posudku

14.10.2010 - znalec požiadal o zaslanie projektovej dokumentácie, bez ktorej nemôže vyhotoviť ZP, navrhovatelia vyzvaní na jej predloženie

18.10.2010 - výzva zaslaná aj právnemu zástupcovi navrhovateľov

11.11.2010 - práv. zást. navrhovateľov predložil doklady

19.11.2010 - žiadosť znalca o predĺženie lehoty

14.1.2011 - znalec doručil doplnenie ZP

19.1.2011 - sudkyňa nariadila doručiť doplnenie účastníkom

20.1.2011 - priznaná odmena znalcovi

10.2.2011 - vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov

10.2.2011 - práv. zást. odporcu požiadal o predĺženie lehoty

10.3.2011 - opätovná žiadosť o predĺženie lehoty (odporca sa zdržiaval v zahraničí)

19.4.2011 - sudkyňa nariadil doručiť vyjadrenie navrhovateľov znalcovi

3.5.2011 - práv.   zást.   odporcu   vzniesol   námietku   zaujatosti   voči   znalcovi

23.5.2011 - stanovisko znalca k vyjadreniu navrhovateľov

24.5.2011 - sudkyňa   nariadila   doručiť   vyjadrenie   znalca   účastníkom   konania

10.6.2011 - vyjadrenie   právneho   zástupcu   navrhovateľov   k   stanovisku   znalca

14.6.2011 - vyjadrenie právneho zástupcu odporcu

7.7.2011 - uznesenie – ustanovený znalec

23.8.2011 - výzva pre znalca na oznámenie, kedy prevzal uznesenie...

31.8.2011 - sudkyňa nariadila telefonicky osloviť znalca

13.9.2011 - telefonický rozhovor – znalec oznámil, že súdu zašle informáciu

13.9.2011- znalec reagoval na výzvu..., znalec bol urgovaný na podanie posudku

28.9.2012 - uznesenie – uložená poriadková pokuta znalcovi

9.1.2013 - uznesenie – uložená poriadková pokuta znalcovi...

1.3.2013 - sudca nariadil zaslať výzvu znalcovi na oznámenie prekážok, ktoré bránia podaniu ZP...

5.6.2013 - doručený znalecký posudok

25.6.2013 - sudkyňa nariadil doručiť ZP na vyjadrenie

1.8.2013 - vyjadrenie navrhovateľov

5.8.2013 - vyjadrenie odporcu

18.11.2013 - uznesenie – priznaná odmena znalcovi...

28.1.2014 - vytýčený termín pojednávania na deň 24.2.2014, odročené na neurčito – poskytnutá lehota navrhovateľom na opätovné vyjadrenie k ZP

10.3.2014 - práv.   zást.   navrhovateľov   požiadal   o   zaslanie   opisu   zápisnice a predĺženie lehoty

25.3.2014 - opätovná   žiadosť   práv.   zást.   navrhovateľov   o   predĺženie   lehoty (navrhovateľ 1/ mimo územia SR)

12.5.2014 - zaslané stanovisko

10.6.2014 - sudkyňa nariadila zaslať písomné stanovisko odporcovi

26.6.2014 - vyjadrenie odporcu

1.8.2014 - sudkyňa nariadila zaslať vyjadrenie odporcu navrhovateľom

9.9.2014 - stanovisko navrhovateľov...

7.11.2014 - sudkyňa   nariadila   zaslať   výzvu   navrhovateľom   na   predloženie doplňujúcich otázok znalcovi

3.2.2015 - odpoveď na výzvu

20.2.2015 - výzva pre odporcu na predloženie otázok pre znalca

26.2.2015 - doručené otázky

3.6.2015 - uznesenie – nariadené doplnenie znaleckého posudku po právoplatnosti uznesenia bude spis zaslaný znalcovi.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,ktorý mu bol zapožičaný a doručený 29. júna 2015, zistil aj ústavný súd.

Právny zástupca sťažovateľa v oznámení doručenom ústavnému súdu 9. júla 2015vyjadril súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavnýmsúdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa svojou sťažnosťou domáhal   vyslovenia porušenia základného právapodľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednanáa rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a týmaj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojoudoterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 142/03)   zohľadňuje   trizákladné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ odporcomo vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, ústavný súd konštatuje, že obdobnékonania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konanianebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

2.   Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   súdneho   konania   je   druhým   kritériompri rozhodovaní   o tom,   či   v namietanom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a týmaj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl.   48   ods. 2   ústavy.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   nezistil   žiadne   závažné   okolnostina strane sťažovateľa, ktoré by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania,preto   konštatuje,   že sťažovateľ   v   doterajšom   priebehu   konania   poskytoval   primeranúsúčinnosť a na výzvy okresného súdu reagoval včas.

3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutomkonaní. Ústavný súd konštatuje, že hoci okresný súd konal a vykonával úkony priebežnebez evidentnej nečinnosti, jeho postup aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, ako aj jehoprocesné   štádium   možno   charakterizovať   ako   nedostatočne   razantný,   poznamenanýnesústredenou   činnosťou   a ako   celok   neefektívny.   K tomuto   záveru   ústavný   súd   dospelnajmä v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním, kde okresný súd ustanovovalznalcov   z nepríslušných   odborov,   ako   aj   ustanovil   znalkyňu,   ktorá   bola   konzultantkoupri vypracovaní   znaleckého   posudku   predloženého   súdu   navrhovateľmi,   ďalejnedostatočnom určení úloh znalcovi, ktorý následne na základe námietok strán sporu museldopracovať znalecký posudok. Dĺžka trvania znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené13. novembra 2007 a trvá dodnes, svedčí o tom, že okresný súd túto úlohu nezvládol, čov konečnom   dôsledku   možno   považovať   nesústrednú   a neefektívnou   činnosť,   v dôsledkuktorej sa napadnuté konanie predĺžilo približne o sedem rokov.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorejnielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupomokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný   súd   na   základe   svojho   zistenia,   že   postupom   okresného   súdu   došlok porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 93/2006 konalbez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavnéhosúdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov   saho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume10 000   €,   ktoré   odôvodnil   pretrvávajúcim   stavom   právnej   neistoty,   ktorú   sťažovateľpovažuje za ujmu.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.

S prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   napadnutého   konania   okresného   súdu,   ktorápredstavuje viac ako 9 rokov, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadua   najmä   fakt,   že   konanie   vo   veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatneskončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   3 000   €   sťažovateľovi   za primeranéfinančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikliv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil náhradutrov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 355,73 €.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpeniaadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“).Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2014v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2015   (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľavyhlášky vykonané v roku 2015 po 8,39 €. Právny zástupca je zároveň platiteľom danez pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daňz pridanej   hodnoty.   Náhrada   trov   konania,   ktorú   ústavný   súd   vypočítal,   je   identickás uplatnenou, preto ju priznal v požadovanej sume 355,73 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015