znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 201/07-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   27.   septembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Ing. M. S., P., zastúpeného advokátom Mgr. J. G., D., pre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Považská Bystrica pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. 5306*028576 z 27. novembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   M.   S.   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   a 3   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Považská Bystrica pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. 5306*028576 z 27. novembra 2006 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Poverenie   na   vykonanie   exekúcie   Okresného   súdu   Považská   Bystrica   sp.   zn. 5306*028576 z 27. novembra 2006   s a   z r u š u j e.

3. Okresný súd Považská Bystrica j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. M. S. trovy konania v sume 7 424,60 Sk (slovom sedemtisícštyristodvadsaťštyri slovenských korún 60 halierov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta Mgr. J. G., D.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   201/07-15 zo 17. júla 2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. S., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. J. G., D., pre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Považská   Bystrica   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pri   vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. 5306*028576 z 27. novembra 2006

Sťažovateľ uviedol, že rozsudkom sp. zn. 19 Co 213/03 z 2. septembra 2004 Krajský súd   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   potvrdil   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn. 7 C 861/00 zo 14. mája 2003, ktorým bol „zaviazaný na opravu a strpenie vodovodného potrubia   v prospech   navrhovateľov   MUDr.   D.   H.   a L.   H.,   ktoré   vodovodné   potrubie sa má údajne nachádzať na parcele č. 689/1 v k. ú. O.“.

Na základe exekučného titulu sa voči nemu vedie exekučné konanie, na ktoré vydal 27.   novembra   2006   okresný   súd   poverenie   pod   sp.   zn.   5306*028576.   Upovedomenie o začatí   exekúcie   sp.   zn.   Ex   267/06   bolo   príslušným   súdnym   exekútorom   vydané 10. decembra   2006.   V dôsledku   tohto   exekučného   konania „Mesto   P.   ako príslušný stavebný   úrad   svojím   rozhodnutím   č.   RM   6684/S/2006-2   AL1-3,   ktoré   rozhodnutie nadobudlo   právoplatnosť   a vykonateľnosť   dňa   21.   12.   2006, s okamžitou   platnosťou zastavilo všetky stavebné práce na vodovodnej prípojke na pozemku parcele č. KN 689/1 v katastrálnom území O.“.

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   postupom   okresného   súdu   pri vydaní   poverenia na vykonanie   exekúcie   bola vytvorená   situácia,   že poverenie   na vykonanie   exekúcie „je v úplnom   rozpore   s riadne   vydaným   a zdôvodneným   rozhodnutím   stavebného   úradu o zastavení akýchkoľvek prác na vodovodnej prípojke“.

Podľa   sťažovateľa   poverenie   na vykonanie exekúcie   je v rozpore   s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím príslušného stavebného úradu a zároveň znamená porušenie jeho „základného   práva   vlastniť   majetok   a požívať   jeho   ochranu   v rovnakej   miere   ako je to u iných subjektov, pričom akékoľvek nútené obmedzenie vlastníckeho práva musí byť súladné   s ustanoveniami   príslušného   zákona,   a rovnako   tiež   práva   na   rovnosť   všetkých účastníkov súdneho konania“.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 1414/07 zo 6. júna 2007 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom uvádza:

Dňa 06. októbra 2006 podal súdny exekútor J. D. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok tunajšieho súdu 7 C   861/00   v spojitosti   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Trenčíne,   vydaného   v tejto   veci. Návrh na výkon rozhodnutia podali navrhovatelia Dušan a L. H. proti Ing. M. S.

Súčasťou návrhu je aj rozsudok tunajšieho súdu 7 C 861/00 zo dňa 14. mája 2003 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 19 Co 213/03 zo dňa 02. septembra 2004, ktorým bol potvrdený   prvostupňový   rozsudok.   Rozsudok,   ktorý   bol   exekučným   titulom   nadobudol právoplatnosť dňa 12. októbra 2004. Tunajší súd vo veci vydal poverenie na výkon exekúcie na základe vykonateľných rozsudkov 7 C 861/00 a 19 Co 213/03 pre súdneho exekútora J. D. pod číslom 5306 028576 dňa 27. novembra 2006.

Dňa 29. septembra 2006 podal Ing. M. S. prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie a námietky voči exekúcii, ktorá sa v tejto veci vedie pod číslom 7 Er 155/06. Dňa 24. januára 2007 predložil súdny exekútor spis s návrhom na rozhodnutie o námietkach. Upovedomenie o začatí exekúcie vydal súdny exekútor dňa 10. decembra 2006. Uznesením zo dňa 21. mája 2007 rozhodol tunajší súd tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol. Týmto rozhodnutím súd taktiež zamietol námietky povinného proti predbežným   trovám   exekúcie.   Rozhodnutie   bolo   expedované   29.   mája   2007,   doručenky od účastníkov sa doposiaľ nevrátili.

Z uvedeného vyplýva, že tunajší súd vydal poverenie na výkon exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Súd dodržal procesné lehoty, okrem lehoty na rozhodnutie   o námietkach   proti   exekúcii,   kde   nebola   dodržaná   60   dňová   lehota, pre veľký počet vecí a nedostatočný počet sudcov.

Máme   za   to,   že   sťažovateľ   podal   ústavnú   sťažnosť   predčasne,   nakoľko   v čase jej podania ešte neboli vyčerpané všetky právne prostriedky na rozhodnutie vo veci.“

Keďže predsedníčka okresného súdu v podaní z 30. júla 2007 a právny zástupca sťažovateľa v podaní z 31. júla 2007 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní, ústavný súd so súhlasom oboch účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

Predmetom konania vedeného okresným súdom je exekučné konanie vedené pod sp. zn. 7Er/155/2006, v ktorom okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 5306*028576   z 27.   novembra   2006   súdnemu   exekútorovi   J.   D.   Poverenie   bolo   vydané na základe   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   7   C   861/00   zo 14.   mája   2003   a rozsudku krajského súdu sp. zn. 19 Co 213/03 z 2. septembra 2004, ktorými bola sťažovateľovi uložená povinnosť „opraviť a strpieť vodovodné potrubie, ktoré sa nachádza na parcele KN 689/1, k. ú. O. a ktoré je vyznačené na znaleckom nákrese na č. listu 88 spisu okresného súdu“.   Dňa   21.   decembra   2006   bolo   pod   sp.   zn.   RM   6684/S/2006-2   AL1-3   vydané rozhodnutie Mesta P. ako stavebného úradu, ktorým boli s okamžitou platnosťou zastavené všetky   stavebné   práce „na   vodovodnej   prípojke   na pozemku   parc. č. KN   689/1 v katastrálnom území O.“.

Ústavný súd konštatuje, že rozsudok všeobecného súdu - okresného súdu, ktorým bola   odporcovi   uložená   povinnosť   opraviť   a strpieť   vodovodné   potrubie,   nenahrádza rozhodnutie   stavebného   úradu   v stavebnom   konaní   podľa   zákona   č.   50/1976   Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). Vodovodná prípojka je podľa stavebného zákona stavba, na ktorú   sa vyžaduje   buď   stavebné   povolenie   alebo   ohlásenie   drobnej   stavby   príslušnému stavebnému úradu. Podkladom na vydanie rozhodnutia v stavebnom konaní je okrem iných náležitostí   projektová   dokumentácia   odsúhlasená   príslušnými   orgánmi.   Rozsudkom všeobecného súdu je možné uložiť iba povinnosť opraviť a strpieť vodovodné potrubie, avšak   administratívnoprávne   podmienky   uskutočnenia   tejto   opravy   (teda   či   je   potrebné stavebné   povolenie   alebo   ohlásenie   drobnej   stavby)   sa   musia   zo   stavebno-právneho hľadiska   určiť   rozhodnutím   v stavebnom   konaní   na   základe   podkladov,   ktoré   vyžaduje stavebný zákon a administratívne vykonávacie predpisy.

Podľa   čl.   20   ods.   3   ústavy   výkon   vlastníckeho   práva   nemá   byť   v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

Ústavný   text   zdôrazňuje,   že   vlastníctvo   zaväzuje.   Tento   záväzok   je   spojený so zákazom zneužívania vlastníctva na ujmu práv iných alebo so všeobecnými záujmami chránenými   zákonom,   ako   aj   so   zákazom   zneužívania   vlastníckeho   práva,   aby   jeho výkonom   bolo   poškodzované   ľudské   zdravie,   príroda,   kultúrne   pamiatky   a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Zo   zákazu   zneužívania   vlastníctva   vyplýva   aj   zákaz   poškodzovania   životného prostredia.

Keďže druhá a tretia veta ústavného textu čl. 20 ods. 3 priamo vymedzuje aplikáciu prvej   vety   vypočítaním   konkrétnych   prípadov   všeobecného   zákazu zneužitia   vlastníctva alebo jeho výkonu smerujúceho k možnému následku, ktorý by znamenal zásah do ústavou chránených   hodnôt,   je   tieto   potrebné   vykladať   aj   za   pomoci   zákonov   upravujúcich jednotlivú problematiku vymenovaných oblastí.

V danom prípade nemožno vo veci rozhodnúť bez aplikácie zákona upravujúceho stavebné   konanie   a rozhodnutie   všeobecného   súdu   nemôže   takýto   zákon   ani   zmeniť pre nedostatok svojej príslušnosti.

Takýto výkon vlastníctva je aj priamo zakotvený v čl. 44 ods. 2 a 3 ústavy, podľa ktorého   je   každý   povinný   chrániť a zveľaďovať   životné   prostredie   a kultúrne   dedičstvo a nikto   nesmie   nad   mieru   ustanovenú   zákonom   ohrozovať   ani   poškodzovať   životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

Širší   výklad   zákazu   výkonu   vlastníckeho   práva   v tom   smere,   že   nesmie   nielen poškodzovať,   ale   ani   ohrozovať   ľudské   zdravie,   prírodu,   kultúrne   pamiatky   a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom, je logický a vyplýva zo systematiky a obsahovej nadväznosti druhej hlavy ústavy.

Preto   aj   vykonanie   opravy   vodovodnej   prípojky   má   byť   v súlade   so   stavebným zákonom a rešpektovať konanie vyvolané podľa tohto zákona.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie konštatuje, že postup okresného súdu nemôže byť považovaný za postup zodpovedajúci požiadavke súladu čl. 20 ods.   1 a 3 ústavy. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. 5306*028576 z 27. novembra 2006 bolo porušené základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (podobne aj   §   56   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   poverenie na vykonanie exekúcie vydané okresným súdom pod sp. zn. 5306*028576 z 27. novembra 2006 zrušil.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa si podaním z 31. júla 2007 uplatnil trovy konania v sume 11 137 Sk vrátane   DPH   za   tri   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   spísanie sťažnosti, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu). Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 7 424,60 Sk z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 2 970 Sk (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) plus 19 % daň z pridanej hodnoty, keďže advokát je jej platcom. Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa dvakrát náhradu režijného   paušálu   po   178   Sk   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov.   Ústavný   súd   uložil   okresnému   súdu   povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007